V jednom z predchádzajúcich článkov som opísal problémy pri žiadaní o sociálne štipendium. Nerozumiem však jednej veci. Prečo sa pri žiadaní o štipendium hľadí na študenta ako na zdravého človeka. Dôchodok ktorý poberám totiž finančne nestačí. Výdavky na štúdium sú vysoké a dôchodok na to nepostačuje. Ako som už spomínal, ku každej žiadosti by sa malo pristupovať individuálne.
V ďalšom článku som sa venoval situácií hendikepovaných občanov. Po osemnástom roku života už množstvo organizácií prestáva podporovať zdravovotne znevýhodnených Myslím si, že je potrebné oceniť organizáciu Dobrý Anjel, ktorá pokračuje s podporou hendikepovaných.
Pred niekoľkými dňami mi moja banka ponúkla výhodnú pôžičku. Chcel som sa dozvedieť viac a tak som zašiel do banky. Dozvedel som sa, že ako dôchodca nemám a nebudem mať na túto pôžičku nárok. Opäť sa tu teda ukazuje paradox. Pôžičku by som vedel využiť napríklad na náklady spojené so štúdiom alebo na osobný rozvoj po škole. Viem, že ponuky na pôžičky automaticky odosiela softvér, ale banka by si mala overiť svojich klientov. Banka mi neumožnila uplatniť si pôžičku pretože som hendikepovaný. Nik si však neuvedomuje fakt, že dôchodok ktorý poberám je nízky a nedokážem z neho v budúcnosti žiť. Peniaze z pôžičky by som mohol investovať napríklad do budúcej práce alebo vynovenia vecí v dome. Pôžička je jedným z najľahších spôsobov ako získať peniaze nie vždy je to však pravda.
Z oboch týchto možností teda nemám nič. Chcel by som aby sa k hendikepovaným ľuďom v takýchto veciach pristupovalo ako k všetkým ostatným Pretože aj oni si chcú napriek hendikepu zlepšiť život, prípadne nájsť budúcu prácu. Akákoľvek peňažná pomoc by pre nich bola v ich ťažkom živote len pozitívna.
