Ako v minulosti opäť tu píšem tu pár slov o problematike reedukačných centier v snahe podať aspoň niekoľko informácií pre vytvorenie objektívneho obrazu o nás. Využívam tie myšlienky ktoré som už v minulosti formuloval a ako vidno nestratili stále aktuálnosť. Naozaj je to iba zopár postrehov, problematika reedukačných centier vzdelávania a výchovy v nich je veľmi široká a nedá sa pokryť jedným krátkym článkom.
V reedukačnom centre pracujem už 34 rokov. Prešiel som mnohými pozíciami vrátane zástupcu riaditeľa a riaditeľa. Z funkcie riaditeľa som odišiel v roku 2018 práve z dôvodov že sa nedala realizovať reedukácia a vzdelávanie na primeranej úrovni. Pri mojej snahe zavádzať do praxe rôzne špeciálne pedagogické postupy, meniť systém v zariadení som narazil na legislatívne nedostatky, nepochopenie u nadriadených a nezáujem mnohých zamestnancova v neposlednom rade na nedostatok prostriedkov. Dnešné zistenia GP ma neprekvapujú no majú svoje pozadie. Niektoré z pochybení sú však netorelovateľné a nedajú sa zakryť nedostatkom peňazí /ktorý je však reálny/, sú osobnostnými zlyhaniami pedagógov alebo systému v niektorých reedukačných centrách.
Reedukačné centrá sú na okraji záujmu spoločnosti ktorá sem odkladá deti ktoré sa spravidla nedarí zvládnuť v domácom či školskom prostredí, ktorých správanie sa dlhodobo vymyká norme, deti ktoré už predtým opakovane dostali možnosť zmeniť svoje správanie, prešli cez pokusy o nápravu u rodičov, starých rodičov, učiteľov, výchovných poradcov, cez pedagogicko- psychologické poradne, psychológov, niektorý i psychiatrov.
Napriek krásnym slovám o humanite, právach detí sú tieto zariadenia podfinancované, umiestnené často v nevyhovujúcich objektoch, pedagógovia sú demotivovaní a nezriedka vyhorení práve vplyvom na jednej strane nízkeho ohodnotenia a na strane druhej vysokých požiadaviek na psychickú odolnosť, pedagogickú odbornosť. Dôsledkom toho je že o prácu v reedukačných centrách je malý záujem a musia byť prijímaný zamestnanci bez elementárnych pedagogických zručností a osobnostných predpokladov pre prácu s problémovými deťmi
Dlhodobo nie je centrálne riešená diferenciácia zariadení, ktorá je jednou zo základný podmienok fungovania celého systému reedukácie alebo prevýchovy, je síce uvedená v zákone no nejestvuje centrálne riadenie reedukačných centier ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov napriek tomu že deti v nich sú z celého Slovenska. Iba z centra je možné vytvoriť a riadiť efektívny systém diferencovanej starostlivosti. Preto sa deti z rôznym stupňom poškodenia ocitajú v jednom zariadení bez reálnej možnosti presunu medzi jednotlivými zariadeniami na základe svojho správania čo je jeden zo základných nedostatkov „nesystému“ ktorý demotivuje deti ale i zamestnancov v zariadeniach . Na tieto problémy som z pozície riaditeľa poukazoval opakovane na oficiálnych fórach no bez odozvy.
Napriek tomu všetkému sa vo všetkých reedukačných centrách s deťmi v rámci daných možností intenzívne pracuje a to že sa vyskytujú problémy je úplne prirodzené. Ak si niekto myslí že iba tým že je dieťa umiestnené do reedukačného centra sa obratom zmení tak to tak nie je . Nikto nemá čarovný prútik ktorým by deti menil, zmena je výsledkom každodennej mravčej práce, nadväzovania a rozvíjaniu vzťahu, otvárania sa dieťaťa vplyvu pedagóga a rozhodne to nie je priamočiara cesta kde na jednej strane vstúpi problémové dieťa a na druhej strane vychádza vychovaný človek. Úspešnosť je veľmi individuálna, závisí od osobnosti dieťaťa i pedagógov ale i vplyvov užšieho i širšieho sociálneho prostredia a mnohých ďalších faktorov a bohužiaľ sú i deti u ktorých sa snaženie minie účinku a zmeny v správaní, hodnotovej orientácii nenastanú. V reedukačnom centre v Hlohovci bojujeme zo všetkými už spomenutými problémami.
Snažíme sa vytvárať pozitívnu prosociálnu atmosféru, hľadáme možnosti pozitívnej motivácie pre deti, snažíme sa vytvárať a formovať vzájomné vzťahy pedagógov a detí zo zameraním na pozitívne prijatie dieťaťa pedagógom so všetkými nedostatkami a prejavmi a naopak o prijatie pedagóga dieťaťom nielen ako autority no i ako pozitívneho vzoru a opory. Samozrejme že nie vždy dieťa prijme nami ponúkané možnosti a riešenia, niekedy sa postaví do opozície, odmieta ponúkané riešenia, ide svojou cestou. Prejavuje sa to i negativizmom, pasivitou, verbálnou i fyzickou agresivitou, odmietaním a útekmi . V prípadoch kedy správanie dieťaťa napriek upozorneniam ohrozuje ostatných alebo samého seba používame opatrenia v rámci disciplinárneho poriadku /bodovanie, odňatie výhod/ a v prípade ak toto správaní pokračuje a ohrozuje deti či zamestnancov i umiestnenie v ochrannej miestnosti.
Snažíme sa najmä o vyvážený systém práv a povinností. Dôraz ktorý sa v súčasnosti kladie najmä na práva bez zdôraznenia povinností je jedným z deštruktívnych vplyvov ktorý deti skôr poškodzuje. Je veľmi páčivé a lacné hovoriť neustále o právach dieťaťa a je zvláštne že o nich hovoria najmä ľudia ktorí problematiku výchovy poznajú iba z akademického prostredia prípadne ju nepoznajú vôbec alebo túto problematiku využívajú v politike. Na to aby mohol niekto hodnotiť prácu v tom ktorom centre je potrebné osobne si vyskúšať prácu s deťmi v pozícii bežného pedagóga a určite by po takejto skúsenosti neboli vynášané súdy také radikálne. Vo výchove /i prevýchove/ ide vždy o interakciu medzi vychovávateľom a vychovávaným ktorá nadobúda také rôznorodé podoby, aké sú rôznorodé intereagujúce osobnosti do interakcie vstupujúce. Preto v jednom prípade sa niektorá metóda osvedčí, v inom zlyhá. My sa vždy snažíme hľadať spôsob ako sa z dieťaťom zblížiť, vytvoriť vzťah a v rámci neho výchovne pôsobiť.
No ako v každej ľudskej činnosti ani tu sa nedá dosiahnuť stopercentná úspešnosť a napriek vynaloženému úsiliu dieťa neprijme ponúkané možnosti a ide si svojou, často však nesprávnou cestou. A tak ako v každej ľudskej činnosti i tu je stále čo zlepšovať, učiť sa , hľadať nové prístupy a metódy. Naša práca je často hodnotená tendenčne na základe faktov vytrhnutých zo súvislostí, hodnotia ju ľudia ktorý problematiku reedukačných centier nepoznajú alebo poznajú iba teoreticky. Naše snaženie je vedené vždy najmä prospechom dieťaťa a snahou o zmenu jeho postojov, správania a konania. Ak by mal niekto záujem o nejaké konkrétne informácie rád ich podám.
