Ja osobne nepatrím do žiadneho klubu fanúšikov Ivety Bartošovej, zažil som ju ako bežný percipient televízie či vysielania rozhlasu. Nikdy som si nekúpil lístok na jej koncert, nikdy som nemal tú príležitosť bažiť po jej LP-platni, CD, DVD...
Na druhej strane - nikdy nebol pre mňa problém uznať jej kvalitu, dať imaginárne klobúk dole pred jej kumštom, mať radosť zo samotnej piesne, ktorú interpretovala, občas byť v zajatí rozpomienok na jej spev a pohmkávať si s ňou v duchu pri chôdzi či nejakej monotónnej činnosti...
To, čo prišlo s bulvárom a negatívnymi dôsledkami bulváru, a je jedno, či to bolo v Čechách alebo tu na Slovensku, to muselo desiť každého bežného smrteľníka.
Iveta Bartošová bola krehká bytosť. A veľmi, veľmi zraniteľná. Bohužiaľ, nedokázala odolať tomu, čo s tým bolo spojené.
Viem si predstaviť, ako sa v Českej republike bude XYZ dní pretriasať jej meno, jej fotografie, spomienky na Ivetu Bartošovú, dodatočne budú bulvárne noviny a časopisy zarábať na tejto krehkej bytosti.
Už teraz blogery či blogerky na iDnes.cz súťažia, kto výstižnejšie pretromfnú samotný bulvár (samozrejme, česť výnimkám)...
A pritom „bulvár" má vlastne ruky od krvi (smutne poeticky povedané).
S pojmom „samovražda" som mal ako-tak tú česť sa stretnúť päťkrát. Po prvé: na vojenčine ako záklaďák, keď sme ráno našli jedného feťáka úplne modrého v šatni a nakoľko som bol pisár pluku, musel som zapisovať hlásenie vyšetrovateľov z nadriadeného vojenského útvaru. Po druhé: keď som kedysi dávno za socializmu roznášal poštu na Puškinovej a Chmeľovej, tak jediný človek, ktorý bol ochotný sa so mnou porozprávať pri kávičke, keď boli januárové fujavice a poštárovi šlo mrznúť, spáchal onen nenávratný skutok (ale bolo o ňom známe, že je psychiatrický pacient a konal po zmene liekov, ktoré zrejme prispeli...). Tretie a štvrté - to som odhovoril 2 rôznych ľudí v 2 rôznych dobách i okolnostiach, aby tento skutok nespáchali. A o piatom nechcem ani len slovko prezradiť - napokon - kto mal tú česť, že bol realtívne blízko k podobným veciam, vie isto iste, že sú to „zapeklité" záležitosti, až mráz prechádza po chrbáte...
Ale naspäť ku skvelej speváčke Bartošovej. Pochybujem, že by bol niekto pri nej, keď sa „to" stalo. Aj preto by bolo lepšie, aby sa ktokoľvek vyvaroval odsudzovania.
Skôr som ochotný apelovať na kohokoľvek „nesúďte a nebudete súdení", ale aj si spomínam na knihu írskej spisovateľky Lorny Birneovej „Schody do neba", kde sa na jednej jedinej stránke pomerne rozsiahlej knihy dotkla aj problému „samovražda" a ona píše, že Boh sa na samovraždu pozerá úplne inak, než si to akýkoľvek veriaci, či je to ortodoxný kresťan katolík, alebo len „bežný" veriaci, pozerá - a už vôbec nie zatracujúco! Pochopiteľne, nikto netvrdí opak a nevyzýva nikoho, aby to opakoval...
A prv, ako úplne ukončím svoj krátky príspevok, dovoľte mi spomenúť si na jeden z mnohých textov piesne, ktorý mi bude navždy spojený s krásou a profesionálnym kumštom:
Iveta Bartošová: Léto
Dohořívá a ztrácí jas
dohořívá to léto krás
čas krásných slz
čas něžností
zářících hvězd a marností
Dohořívá a ztrácí žár
já z léta mám vzpomínek pár
pod oknem mým
teď deti jdou
zpívají si a tancujou
Léto léto mí
jenom jednou jsem to léto tančila
léto nádherný
strašně ráda bych ty chvíle vrátila
Léto léto mí
všechno zdá se mi najednou vzácnější
léto kouzelný
letos musíš být tisíckrát krásnější
Melodie těch letních dnů
na kazetách si přehrávám
potichu jsem - už je mi líp
venku je mráz - já léto mám
Léto léto mí
jenom jednou jsem to léto tančila
léto nádherný
strašně ráda bych ty chvíle vrátila
Léto léto mí
všechno zdá se mi najednou vzácnější
léto kouzelný
letos musíš být tisíckrát krásnější
((doslovný preklad do slovenčiny))
Iveta Bartošová: Leto
Dohorieva a stráca jas
dohorieva to leto krás
čas krásnych sĺz
čas nežností
žiariacich hviezd a márností
Dohorieva a stráca páľavu
ja z leta mám spomienok pár
pod oknom mojím
teraz deti idú
spievajú si a tancujú
Leto leto moje
len raz som to leto tancovala
leto nádherné
strašne rada by som tie chvíle vrátila
Leto leto moje
všetko zdá sa mi zrazu vzácnejšie
leto čarovné
tento rok musíš byť tisíckrát krásnejšie
Melódie tých letných dní
na kazetách si prehrávam
potichu som - už je mi lepšie
vonku je mráz - ja leto mám
Leto leto moje
len raz som to leto tancovala
leto nádherné
strašne rada by som tie chvíle vrátila
Leto leto moje
všetko zdá sa mi zrazu vzácnejšie
leto čarovné
tento rok musíš byť tisíckrát krásnejšie
*
A na úplný záver citát Khalila Gibrana: „Práca je zviditeľnená láska. Ak nemôžete pracovať s láskou, ale len s nechuťou, potom bude lepšie, keď opustíte svoje dielo, posadíte sa pri chrámových bránach a budete brať almužny od tých, ktorí pracujú s radosťou. Lebo, ak pečiete chlieb ľahostajne, pečiete horký chlieb, ktorý sýti hlad len napoly. A ak lisujete hrozno s mrzutosťou, nakvapká vaša nevraživosť do vína ako jed. A ak spievate trebárs ako anjeli a nemáte radi spev, uzatvárate ľudské uši hlasom dňa aj hlasom noci."
Som presvedčený o tom, že Iveta Bartošová spev, spievanie, pesničky... milovala a s láskou aj radosťou ich odovzdávala, čím šírila lásku, krásu, radosť........................
A teraz je „tam hore", alebo ak chcete, „tam doma", lebo my ľudia sme duchovné bytosti a náš domov je v nebi, pri Bohu
