Najprv pohľad do slovníka:
Nezmysel: to, čo nemá zmysel, nerozum, nezmyselnosť, absurdnosť, (knižne) nonsens, (knižne) absurdum, absurdita, hlúposť, sprostosť, pochabosť, (pejoratívne) gebuzina
Nezmyselný: bez zmyslu, bez rozumného dôvodu, hlúpy, sprostý, absurdný, pochabý (nezodpovedný a ľahkovážny prístup), nerozumný, neopodstatnený, neodôvodnený, bezdôvodný, protizmyselný
V nedeľu to bol dokument „Bozk od Putina“ – odhalenie o tom, ako v druhej veľmoci sveta potrebuje Putin – okrem mnohých iných nástrojov udržania svojej moci – aj organizáciu mladých ľudí, doslova „fanaticky uvedomelých zástancov“ politiky Vladimira Vladimiroviča Putina. Táto organizácia sa volá „Naši“.
V samotnom dokumente bolo poodhalené, ako vždy, keď treba podporiť v Moskve (alebo inom veľkom meste Ruskej federácie) politiku prezidenta Putina, zvolá sa a zorganizuje sa organizácia „Naši“, pozvážajú ich autobusmi, vlakmi – a oni idú a vzorovo aj „účinne“ robia to, od čoho vznikli: skandujú, tlieskajú, spievajú, burácajú...
Ale nie iba to.
Keď ktosi „vyšší“ v štruktúre organizácie potrebuje dehonestovať príslušníkov opozície, tak konkrétni jednotlivci idú a vykonajú. Príklad: zoberie smetný kôš a v správnom momente na správnom mieste a za prítomnosti kamery vysype obsah smetného koša na dotyčného opozičníka. Iné možnosti sú, pochopiteľne, rovnako originálne... Pridajme k tomu obliehanie domu opozičného lídra, alebo slovné útoky voči známym opozičníkom, nastrčené osoby vyvolajú incident a tak podobne.
V nie poslednom rade prirátajme k tomu sympatizujúcich novinárov, internetových diskutérov a blogerov, ktorí ako rozprávkový troll vyhľadávajú opozične ladených jedincov a svojimi útočne agresívnymi príspevkami robia, čo je v ich možnostiach aj nemožnostiach.
Takže nielen boj proti akejkoľvek opozícii v oficiálnych sférach, v printových aj elektronických médiách, ale doslova na všetkých frontoch...
V televíznom dokumente „Bozk od Putina“ bol ponúknutý aj príbeh dievčiny (odhadom vo veku vysokoškoláka), ktorá bola jednou z najaktívnejších členiek organizácie „Naši“, ale po skúsenostiach začala pochybovať, stretla sa s živými oponentmi, diskutovala s nimi – povedzme, došlo k jej posunu bližšie k realite.
Tento dokument mi jemne pripomenul, že ani my na Slovensku nemáme núdzu o prihorlivých zástancov strany z radov mládeže, napríklad mladí sociálni demokrati. Na rozdiel od Ruska však nemusia zvládať až tak značnú rolu, lebo slovenskí mladí „lovers-party-leader“ sú iba minoritnou záležitosťou. A napokon, demokracia na Slovensku je o nejaký ten milimeter ďalej.
V už spomínanom dokumente bol zviditeľnený spôsob propagandy v Rusku, ohlupovanie radových bežných občanov, ktorí nemajú tak bohaté informácie, občas až klasické vymývanie mozgov, zdôrazňovanie jednej jedinej pravdy, ktorá jediná je správna a žiaduca, ktorá je v rukách ruských politikov a oligarchov. Väčšina obyvateľstva Ruska nemá priveľa možností uniknúť vysoko sofistikovanej propagande.
Základ však je rovnaký ako kdekoľvek na svete: tisíckrát a znova tisíckrát a zase tisíckrát opakovaná pravda sa časom vryje pod kožu a stáva sa súčasťou celej generácie...
Nie iba po tomto dokumente, ale aj po ňom – sa dá inak vidieť a vnímať tá dôkladná snaha o olympijské hry v Soči, o víťazstvo v majstrovstvách sveta v hokeji a v podobných iných prestížnych akciách – dodáva to punc oprávnenosti, opodstatnenosti, zásluhy – odďaľuje to hrozbu chcieť zmenu, ale aj príležitosť zabudnúť na nedostatky, na problémy, ktorých je dosť.
Veľmi krátko k druhému dokumentu, ktorý som, žiaľ, nevidel celý a ani nepoznám názov... Bol o učiteľovi českého jazyka, ktorý sa spolu s ďalšími spolucestujúcimi chce dostať na Krym. Počas „krátkej“ cesty sa stretli s toľkými rozličnými a mnohokrát diametrálne odlišnými názormi na to, čo sa deje na Ukrajine, kto za čo môže a kto je na vine... – zostručním to – o demokracii sa v základnej poučke vraví, že je to vláda ľudu prostredníctvom volených zástupcov... Tento dokument priniesol jediné odporúčanie – tak, ako kdekoľvek, kde o demokracii ani nechyrovali, musia sami, bežní občania – chcieť a ísť do toho. Viem, je to azda naivné, ale žiadne iné sa tu nedá zrealizovať. A obdobne, ako kedysi v národno-oslobodzovacom či národno-buditeľskom období niektorých európskych štátov, aj na Ukrajine (a v Rusku takisto) je to o zapojení tak elity (vedci, umelci, novinári, športovci atď) ako aj tej najposlednejšej tetušky v malej dedinke... a kohokoľvek kdekoľvek...
A v čom je teda najväčší nonsens v otázke z titulky článku?
V tom, že „Bozk od Putina“ je rovnako nebezpečný pre život bežných ľudí, ako za akéhokoľvek iného despotu (Kaddáfi, Husajn, Mao, Pinochet, Hitler, Castro...).
A bol by ohromný nonsens myslieť si, že akákoľvek diktatúra je O.K. Tak pre Rusko, tak pre Ukrajinu, ako aj inde vo svete.
