Najprv pohľad do slovníka:
Nezmysel: to, čo nemá zmysel, nerozum, nezmyselnosť, absurdnosť, absurdum, absurdita, hlúposť, sprostosť, pochabosť, (pejoratívne) gebuzina, (knižne) nonsens
Nechcený nonsens u politikov, to je široká oblasť, pre ktorú priestor tohto blogového článku nie je dostatočne objemný. (Preto nehodno očakávať úplné vyčerpanie tejto problematiky, iba náčrt).
Nechcený nonsens politikov sa môže prejavovať už v ich programe, alebo v ich dennom pôsobení, v ich zámeroch, v ich spolupráci s nezlučiteľnými stranami či hnutiami, v ich zámeroch a podobne.
No najrýchlejšie a najefektívnejšie pôsobí nechcený nonsens a vidieť to na verejnosti okamžite – je výrok. Raz povieš a už to neodstrániš. V modernej dobe, v dobe sily médií, v informačnej dobe – povieš a nechcený nonsens spôsobí oveľa väčšiu galibu, než omylom pustené telesné plyny pri trápení sa s vetrami.
Krátky „náhodný“ výber:
„Na morálku sa ma nepýtajte, ja s tým nič nemám. Mňa to ani nezaujíma, absolútne.“ (Robert Fico) (((Jednoznačne nikto nepochybuje, že pán docent vie, čo je to morálka, ovláda súčasné všeobecné poznanie, je študovaný, je inteligentný... Takže?)))
„Nehľadám vzory. Mám rád históriu. Rád čítam životopisy. Teraz jeden skvelý o Fidelovi Castrovi.“ (Robert Fico, 6.7.2004)
„Aj vrece zemiakov porazí pána Kotlebu.“ (Robert Fico, po prvom kole župných volieb v roku 2013)
„26 januára sa narodil Juraj Jánošík, veľký vzor mojej vlády.“ (Robert Fico na oslave výročia samostatnosti Slovenska v Martine, január 2008)
„Toto chceme my Slováci? Aby sa to vrátilo? Aby nás vešali po kandelábroch, aby sme sa my učili otčenáš po maďarsky? Tak to teda nie!“ (Ján Slota, 8.3.1999)
„Keby sme dodržiavali aspoň Desatoro, svet by bol o poznanie lepší a krajší.“ (Ivan Gašparovič, inauguračný prejav 15.6.2004)
„Vy ste analfabet? Neviete čítať rozhodnutie Ústavného súdu? Tam to máte biele na čiernom.“ (Ivan Gašparovič)
„Gusto, poď to dokončiť. Mňa tam volajú k tomu starému *ujovi.“ (Ivan Gašparovič)
„Desať prikázaní je zbierka úplne chvályhodných zákonov.“ (Adolf Hitler 24.10.1941) (((Len keby sa AH držal aspoň prvých troch... A keby z nadhľadu desaťročí nebolo evidentné, že AH iba čosi vypustil zo svojich úst, jednoznačne nonsens s takzvane multidimenzionálnymi následkami.)))
„V Slovákoch sme sa nesklamali.“ (Adolf Hitler, október 1941)
„Čím menej peňazí ľudia majú, tým sú rozumnejší. Najbohatší ľudia sú najnerozumnejší. Dokonca to vedie k lakomstvu!“ (Adolf Hitler, 25.8.1942)
A potom je tu nonsens zámerný – napríklad výrok, ktorý úmyselne (schválne) naruší niektorú časť, slovo – ale tvorivo vznikne niečo nové, čo rozveselí, zaujme, prekvapí – a navyše nie je nežiaduci. (Samozrejme, prvky nonsensu môžu byť aj v poviedkach, dramatických hrách, vo filme, v slovnom humore, v textoch piesní, v poézii, a tak podobne a tak rôzne).
Malá ukážka výrokov, ktoré spĺňajú požiadavku zámerne vytvoreného nonsensu a boli vytvorené špeciálne pre tento príspevok:
Kráľ bol extrémne zásadový, tak dal svojho ministra šťať. Ale aj tak s tým nebol spokojný, prečo ho radšej nedal múčiť?
Bola to veľmi zákerná obeť zločinu: ležala v kaluži krvi ako keby nebola jej.
„Prosím ťa, neplať tu nad rozliatym liekom!“
Zásadne si dávajte pozor pred kovbojkami, aby nevytiahli svoje dekoltky.
Radšej som zaklopal na krík, aby som to nezadrevol.
Lekár upozornil svoju zdravotnú sestričku, aby ten astmatik v čakárni nehodil astmatičku.
Museli preveriť všetkých svadobných svedkov, lebo tá nevesta nebola tou, za ktorú sa vydávala.
Mala radšej erotomana, než erowomanku.
Náš hasičský zbor úspešne uhasil požiar nad hronom.
Musím si vždy dávať veľký pozor na svoj USB kľúč, aby sa z neho náhodou nestal USA kľúč.
Tomu človeku už nikdy neuverím – prečo? – tvrdil mi, že je budhista, a pritom má Kristove roky.
Ak mám povedať niečo teplé, tak dobre: Jozef a Richard.
Áno, bol to socializmus a my sme robili v jednotnom roľníckom dobrodružstve.
Malému Indovi dali na čelo malé interpunkčné znamienko.
*
PS:
Azda ste už niekedy počuli zvolanie „Hip hip hurá!“ Je to jeden z prejavov radosti, že sa niečo podarilo, alebo ste vyhrali, prípadne skupina športovcov zvoláva na slávu víťazom. Lenže pôvodne táto fráza bola v latinčine „Hieroslyma est perdita,“ čo by sa dalo voľne preložiť ako „Jeruzalem je stratený.“ (Jeruzalem padol). V prenesenom zmysle: „Jeruzalem padol a sme na ceste do raja.“ Cesty jazyka sú nevyspytateľné a v roku 1819 použili toto zvolanie výtržníci, účastní v pogrome na židov. V konečnom dôsledku by to teda mohlo byť vnímané aj ako súhlas na podobný pogrom v súčasnosti. Ešte šťastie, že ľudské dorozumievanie je časom pestro tvárne a mení svoj význam. História však ukazuje, že všetko má svoje „korene.“
