Význam slova v nejasnosti významov

Ak niekto napíše slovo „neonacizmus“ – čo prezrádza definícia? Neonacizmus je politicky vzniknutá ideológia, ktorá vychádza z pôvodného nacizmu, vznikol až po skončení druhej svetovej vojny. Neonacisti vychádzajú z tézy o nadradenosti bielej rasy. Medzi hlavných nepriateľov označujú imigrantov, komunistov, liberálov, cigánov, ale predovšetkým Židov.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

...Imigrantov preto, že svojou početnosťou ohrozujú výnimočnosť bielej rasy, hoci každá rasa má svoje miesto na Zemi a biela rasa je iba súčasťou ľudstva ako takého. Komunistov pre zásadný rozpor v nazeraní na svet. Liberálov takisto pre odlišnosť v nazeraní na svet. Cigánov pre to isté, pre čo aj imigrantov. Židov preto, že to už pôvodný nacizmus ich vinil zo všetkého. Židov obviňujú z medzinárodného sprisahania, ktorého cieľom je ovládnuť svet. Neonacisti vidia väčšinu problémov štátu v ideológii multikulturalizmu, v činnosti liberálov a ľavičiarov, ale aj Židov, imigrantov, etnických menšín. Ich riešenie je v totálnej eliminácii, odsunu, totálnej kontrole, inklinujú k zrušeniu demokratického zriadenia.

Horšie je, ak nejaký autor označí skutočné vlastenectvo, čiže lásku k vlasti a národu (národovectvo, patriotizmus, rodoľubstvo, rodomilstvo, rodoľubie) za neonacizmus či nacizmus.

Pretože pojmy neonacizmus a nacizmus spájame automaticky s druhou svetovou vojnou, s Hitlerovou NSDAP, s Hitlerovou Treťou ríšou, s holokaustom, s rasizmom, s plynovými komorami koncentračných táborov, s vyvrcholením pravicového extrémizmu, s primitívnosťou, s arogantnou vojenskou zberbou, s krutou totalitou.

Ak zamieňame skutočné vlastenectvo a pripisujeme mu nálepku nacizmus, a to len preto, že vlastenec je prirodzene proti umelo vytvorenému multikulturalizmu, ak uprednostňuje národnú suverenitu a odmieta umelú konštrukciu diktátu európskych štruktúr z Bruselu, ak je za priamejšiu demokraciu v štýle „švajčiarskeho referenda“... – potom sa nečudujme, že bežný percipient spravodajstva môže pokojne vyletieť z kože, lebo nemá zázračnú pomôcku, ktorá by mu dešifrovala, kto kedy je čo a kto kedy zavádza či klame.

A pritom vždy možno súdiť podľa výsledkov, podľa činov. Ak by šlo o nacistov alebo o neonacistov, skôr alebo neskôr sa prejavia v celej svojej nahote či kráse. Rozdiel je, aj keď azda naoko primalý.

A ty čitateľ, buď vždy v strehu, ktorý autor čo označuje a či sa náhodou nemýli. To aby sme sa vrátili o pár desaťročí naspäť a „čítali medzi riadkami“, zapojovali okrem intelektu aj intuíciu...

Ak niekto napíše slovo „rasizmus“ – čo prezrádza definícia? Rasizmus je nepodložená diskriminačná teória, ktorá bezdôvodne hlása nerovnakú cennosť ľudských rás, nerešpektujúc bytostný základ „ľudskosť“ alebo príklon k podstate v termíne „ľudstvo“. Netreba zabúdať na ignoranciu voči duchovnému základu, že človek (a ľudstvo) je duchovného pôvodu, čo bolo zjavené v Biblii. Rasizmus bol základnou súčasťou postoja k iným ľuďom tak u nacistov, ako aj u fašistov, ale aj v niektorých režimoch imperiálnych mocností, napríklad v JAR (a Afrike vôbec), Juhovýchodnej Ázii, Južnej Amerike.

Znova sa môže stať, že niektorý autor napíše označenie „rasista“ na niekoho, kto je proti umelému zavádzaniu multikulturalizmu, alebo je proti šíreniu mohamedánskych bludov a islamistických tmárov do iných priestorov planéty Zem – obdobne ako je to pri šírení invazívnych druhov rastlín, ktoré nemajú prirodzených nepriateľov a správajú sa ako agresori. Tá podobnosť s rastlinami je tu zásadná – je rozdiel, ak idem kamkoľvek na kohokoľvek so zámerom likvidovať, aby som tak šíril „vyvolený národ“, „vyvolenú rasu“, nejako „povýšených“ jedincov – za použitia vyvražďovania, likvidácie nežiaducich – a na druhej strane, zachovávať prirodzenú rovnováhu alebo normálne prirodzené súžitie rôznorodých prvkov či skupín, ktoré sú obohatením života v tom ktorom priestore sveta...

Zas je to skôr o podstate – podľa výsledkov a spôsobov možno odlíšiť, čo je čo, kto je kto.

Dve rôzne podoby riešenia: Po A) v Austrálii žijú stovky národností, etník, rasy, ale zjednocujúci prvok sú konsenzuálne prijaté pravidlá, ktoré platia pre všetkých. Po B) tu v Európe nesprávnou imigračnou politikou vznikli v niektorých mestách niektorých štátov getá a izolované spoločnosti, ktoré odmietajú začlenenie do CELKU a nerešpektujú konsenzuálne pravidlá, platiace všetkým obyvateľom v danom štáte. A je problém, ktorého neriešenie môže ľahko vyvolávať aj zmätočné označovanie vo vyjadrovaní sa v mediálnych sférach – a ty, čitateľ, sa z toho vysomár podobne, ako bolo naznačené pri predchádzajúcom hesle.

Treba byť veľmi opatrný a rozumne vážiť voľbu slov, termínov, vyjadrení.

Ak niekto napíše slovo „rebel“ – čo prezrádza definícia? Rebel označuje osobu, ktorá brojí proti zavedenému poriadku, rebelant, burič, rozvratník.

Ak to dnes niekto používa, väčšinou myslí na mohamedánskeho teroristu, fundamentalistu, vraha, totalistu. Ale niekto iný zase bojovníka za slobodu, hrdinu, človeka, ktorý bojuje proti tyranovi alebo diktátorovi.

Zase sa vráťme k podobnosti s predchádzajúcimi: podľa konkrétnych súvislostí, podľa konkrétnych činov – jedine tak možno posudzovať, kto je rebel a kto nie je rebel. Prípadne, prečo je rebel, či je čo rebelovať, či to nie je úplne inak, než nám to niektorý autor chce navodiť. Čo ak ide o demokraticky zvoleného štátnika a ktosi odinakadiaľ príde a umelo chce zmeniť status quo? Prečo mi to hneď pripomína Čečensko, Sýriu, Irak, Líbyu, Panamu a podobne?

Ak niekto napíše slovo „diktátor“ – čo prezrádza definícia? Je to neobmedzený samovládca, ktorý sa k moci dostal násilne, nedemokraticky, prípadne využil demokraciu a povoľnosť obyvateľov, aby si privodil panovanie... Nádherný príklad ukázal film Charlieho Chaplina s rovnomenným názvom „Diktátor“ – poetický filmový variant na Hitlera, ale v podstate na akéhokoľvek diktátora ostatných sto rokov.

Žiaľ, môže byť, že niektorý autor nazve slovom „diktátor“ niektorého demokraticky zvoleného štátnika za diktátora, lebo vie, že obhajuje záujmy obyvateľstva toho ktorého štátu, lenže „komusi“ sa nehodí, aby zostal naďalej v pozícii vodcu štátu. Ak nie je dostatok a hĺbka informácií, ako má to zistiť, že označený „pán diktátor“ iba nie je po vôli nadnárodným spoločnostiam, Američanom, Rusom, Číňanom, EÚ, komukoľvek... (?!)...

Vždy je dobré, ak čitateľ má možnosť zistiť viac, alebo zostať v pozore, či informácie, ktoré číta, sú verifikované, platné.

Ak niekto napíše slovné spojenie „sociálne slabý jedinec“ – čo prezrádza definícia? Niekto, kto je odkázaný na pomoc štátu, samosprávy, charitatívnych organizácií.

Lenže autor môže myslieť na pojem „parazit“ ako na niekoho, kto zneužíva nastavený systém pomoci štátu. Pritom skutočná situácia je taká, že máme nezamestnaných približne 380 tisíc, tisícky ľudí sú invalidi, alebo môžu byť nezárobkovo činní dôchodcovia a deti, ľudia pod hranicou chudoby a podobne.

Znova si bez dôkladnejších informácií nemôžeme byť istí, či nás niektorý autor nezavádza a neklame.

Vždy je treba poznať súvislosti, kontext, byť rozhľadený, byť v pozore pred možnou manipuláciou, neuspokojiť sa hneď s prvým dojmom...

Tak či tak, chcieť kvalitu a neuspokojiť sa iba so samotnou kvantitou, to ublížiť nemôže. A kriticky myslieť, zvažovať, skúmať, ísť do dôsledkov.

Potom sa azda častejšie vyhneme omylom, zavádzaniu, nedôslednosti...

Prajem vám veľa šťastia pri akomkoľvek čítaní.

PS:

Najprv prišli pre Židov

Ale ja nie som Žid, a preto som neurobil nič, aby som im pomohol

Potom prišli pre Rómov

Ale ja nie som Róm, a preto som neurobil nič, aby som im pomohol

Potom prišli pre antifašistov