(Technická poznámka – najprv je text v angličtine, ktorý vznikol cez translater Google – až po ňom nasleduje slovenská verzia textu – je vysoko pravdepodobné, že v anglickom znení budú chyby - sorry)...
The Holy Spirit gives as he pleases and do not ask anyone if he is who authorized, it would be against his nature. Donate culture, it's like when donating thirst, there is neither water nor a bad feeling very thirst for existence is great, the other comes as if by themselves.
Very precisely I remember the poem of Rabindranath Thakur, who wrote a wonderful piece Gitándžali - Sacrifice songs.No, I'm not going to recite.They do not reproduce the poem, really dare - but his poem was in I Stab burned in my soul - like a painting - a kind of young man who took care of his grandfather, dreamed of being admitted to the religious order that took his long-held dream of childhood hasthat as a monk inaugurate see, and help the poor, disabled, sick ... and that God will reward you for such wonderful progress, each other will appreciate it, and if you happen to not loudly, then at least somewhere within themselves - just get it pretty nicely paintedand I could not wait for when it will be.
But it was properly deaf, blind, unconscious, unresponsive - immature and arrogant - as could hear the quiet whispers of an angel assigned to it by God (as an angel, because his sudden presence near everywhere majesty would play havoc with the atoms and even smaller particles) - as he says - "I want you to take care of me in his old father, cease to be blind and deaf and insensitive - why me, of whom I am your father - why am I so harsh, unkind, CAD, answers to me andscowl at me, you do not have a single nice word for me, ya out - Do you have any idea what I'm infinitely hurt? I still love you selflessly and unconditionally - all of you endure and suffer and nourish in them the hope that you love mefinally..."
This is the core of the poem.Now, notice that bridge.Most recently found (in some were involved, excitement) XXXX volunteers who would like to take care of migrants who come to see the wallets of some selected experts to fulfill the destiny of a nation or country or any policies and interests in the future - - - They do not even blind the eyesof their mind, they do not see our grandparents and parents, our poor and homeless children in our orphanages, our lonely prisoners starving, abandoned?(If I have a page on our chest forget your misery, will not get me wrong, please).
I do not blame them always and everywhere right - do not know that much to distract them from what God wants the Holy Spirit, whom Wheel forgotten, which is very silent - or - about distributed only to advance calculated speech even things that someone Nehatu their counsel orplans ...
Love is a call for love, culture alike.There is a thirst in place.The more you have, the more thirsty - but also true, that is a different thirst than the physical chemistry in our material world.And if I gave away all his possessions as alms and if I sacrificed my body, that I was famous, love, I do not, nothing would serve no purpose for me.And there were those who also care for migrants and sing them as heroes - fled the stench of the dying god in their dying loved ones - as they want without love to go a little eye of a needle, when there is a "dead line"?
Ungrateful man!How often do you ask only comfortable conditions for their own duration, as if I did not tell you that even the longest life is shorter than one minute !?
Surely you know that the person that is structured in alcohol, so he asks for only alcohol, in regular doses.There are chained to their addiction than the old cap, which used to mow grass and tasty turds place fertilizers... the alcohol he is not in favor, sooner or later bite the dust.It is completely different from the culture - if we build the human culture, he shall ask, that culture today and tomorrow and the next time she kills him as Jihadi terrorist machete.
It also happens that when someone deliver us from his wife and their children from their cultural habits, or somewhere out the light of which he lived, it can happen, that he died of it.And no one can ask.
Rather, I suspect that just let rip on his chest homeland - sometimes reminds like had ties to home and family - a place that has touched our lives and homes, fleeing vision of carefree life somewhere in the mountains for water and no bond is not, was not and will notwant.You take him to his bedroom and in your kitchen?Good not jump quite well under way under the truck?Or donate an organ transplant ...
If you want to DS spared death wakes you in the spiritual realm - and see him suddenly your patience has limits.
Even if you were in the desert, in the jungle, somewhere high in the mountains - your home serves you, whatever you were even in “Tramtaria”.
But you do not have much chance of survival if they somehow lose (interrupts) node and everything suddenly falls apart, going down.Die if you die in your God's holy pure innocent invisible ... and what you can do to live - no miracle world, it's the same thing for what you can and not die.You'll also educationally lead their children to be able to sniff things for the hidden face of God - which is the invisible footprint in man ...
You shall not die for the cause!I am clear that we need somewhere to bow their bones necessary resources, need food, clothing, footwear - but these are secondary issues, and never you not exalt or not cling to them - and if they threatened to perish - and better than you would have misappropriated theirGod within your being - to kill the sacred, for which it is worth living and even dying ...
Where do you want to run?Before you?In front of me?Know that it is impossible!
And if you see something that goes in front of you or in front of me - we know that darkness is obtained and so easily missed it.
There is a difference if someone died sense for books - but not to die for ink and paper, from which the book is done.
You all node connections, your identity is not that what you face, forehead, nose, ears, stature, extra pounds, you weigh in before a certain structure, which is harvested through you, through you take their unit - are human words too weak.
Perhaps the savvy that if you tell me the name of their beautiful (beautiful) and the name itself will not cause love - until you showed it to me, I've listed - it is no longer an action and not just empty words.You can not live only from what transforms daily and convert it to himself, to include some of the dying.
It is not enough to give - you must first have the one who is able and willing to take, and then you are the one who is able to receive and to give.
You do not need an altar of stones in a brick building - if you understand that you are a team invisible altar, where you can invite him who is mysteriously present in you.
If you refuse to see God in those in which it has been so far - why do I even have thousands of migratory Paupers?Your blindness is now the only reward, as well as punishment ... Love is patient, benevolent, not greedy, envious, will not be erased is kind, rejoices in the truth (claiming that Apocalypse coming suddenly somewhere from some in the desert where everexisted – hold on such a lie usurpers of Darkness), Love never ends ...
On slavery, the culture never discovered.Learn to distinguish cause from effect - death be overcome to bury corpses ... If you love is great, but there is no reason to love and you do not change her with gains - love does not have to look doctrinal sections - and even eternity will not be enough that she fully recognized -look behind the words - you can feel a endless way merger (?) ... ... ..
X
Duch svätý dáva ako sa mu zachce a nepýta sa nikoho, či mu to kto povolí, to by bolo proti jeho podstate. Darovať kultúru, to je podobné, ako keď daruješ smäd, tu nejde ani o vodu ani o zlé pocity, samotný smäd po bytí je skvelý, ostatné prichádza ako keby samo od seba.
Veľmi presne si pamätám na báseň Rabindranátha Thákuru, ktorý napísal nádherné dielo Gitándžali – Obeť piesňou. Nie, nemienim ti recitovať. Nezreprodukujem ti jeho báseň, na to si naozaj netrúfam – ale jeho báseň zostala vo mne sťaby vypálená do mojej duše – ako obraz – akýsi mladík, ktorý sa staral o svojho starého otca, sníval o tom, že bude prijatý do rehole, aby sa uskutočnil jeho dávny sen už z detstva, že ako mních bude slávnostne a všetkým na očiach pomáhať núdznym, hendikepovaným, chorým... a že sa tak odvďačí Bohu za nádherné povznesenie, všetci ostatní si ho budú vážiť a ak náhodou nie nahlas, tak aspoň kdesi vo svojom vnútri – jednoducho si to pekne krásne maľoval a už sa nemohol dočkať, kedy to už bude.
Lenže bol bytostne hluchý, slepý, nevedomý, necitlivý – nezrelý a namyslený – ako by mohol počuť to tiché šepkanie anjela, ktorého mu určil BOH (to preto anjela, lebo Jeho náhla blízka prítomnosť v celom majestáte by ho rozmetala na atómy či ešte menšie čiastočky) – ako mu hovorí – „Ja chcem, aby si sa o mňa postaral vo svojom starom otcovi, prestaň byť slepý a hluchý a nevnímavý – prečo si na mňa, ktorý som aj v tvojom otcovi – prečo si na mňa taký nevľúdny, neláskavý, grobianiš, odvrávaš mi, mračíš sa na mňa, nemáš jediného pekného slova pre mňa, spamätaj sa – máš vôbec predstavu, ako ma to nekonečne bolí? Ja ťa predsa milujem nezištne a bezpodmienečne – všetko od teba znášam aj pretrpím a živím v sebe nádej, že ma predsa len miluješ...“
To je jadro tej básne. A teraz si všimni to premostenie. Najnovšie sa našlo (kýmsi boli zaangažovaní, vybudení) XXXX dobrovoľníkov, ktorí sa s radosťou budú starať o migrantov, ktorí majú prísť, aby sa naplnili peňaženky niektorých vybraných expertov, aby sa naplnil osud národa či krajiny alebo kohosi politika a záujmy do budúcnosti - - - nemajú aj oni zaslepené oči svojich myslí, že nevidia našich starých rodičov a rodičov, našich chudobných a bezdomovcov, naše deti v detských domovoch, našich nenavštevovaných väzňov, našich hladujúcich, opustených? (Ak som na niektorú stránku biedy našej hrude zabudol, nemaj mi to za zlé, prosím).
Nevinil by som ich vždy a všade iba priamo – neviem, kto ich takto odlákal od toho, čo chce Boh Duch svätý, na ktorého sa rado zabúda, o ktorom sa veľmi nehovorí – alebo – o ňom šíria iba vopred vykalkulované reči aj veci, aby komusi nehatil ich zámery či plány...
Láska je volanie po láske, podobne aj kultúra. Tam je smäd na mieste. Čím viac jej máš, tým viac si smädný – ale aj platí, že je to iný smäd, než ten fyzikálno-chemický v našom hmotnom svete. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. A podaktorí sa aj budú starať o migrantov a budú ich ospevovať za hrdinov – a pritom ušli pred smradom umierajúceho boha v ich umierajúcich blízkych – ako chcú bez lásky prejsť malým uchom ihly, keď nastane „dead line“?
Nevďačný človeče! Ako často si žiadaš iba pohodlné podmienky na vlastné trvanie, ako keby som ti nepovedal, že aj ten najdlhší život je kratší než jedna minúta!?
Isto vieš, že človek, ktorý je utváraný alkoholom, tak si žiada iba alkohol, a to v pravidelných dávkach. Je pripútaný k svojej závislosti ako ten starý cap, ktorého používajú na kosenie trávy a jeho chutné bobky miesto hnojiva... Ten alkohol mu nie je na prospech, skôr alebo neskôr natiahne papuče. Úplne iné je to s kultúrou – ak vybuduješ v človeku kultúru, bude si žiadať tú kultúru aj dnes aj zajtra aj nabudúce a ona ho nezavraždí ako džihádsky terorista mačetou.
Stáva sa aj to, že ak niekoho vytrhnú od jeho ženy a od jeho detí, od jeho kultúrnych zvykov, alebo kdesi vyhasne svetlo, z ktorého žil, môže sa stať, že on na to zomrie. A nikto sa nemôže čudovať.
Skôr sú mi podozriví tí, ktorí sa len tak nechajú vytrhnúť z hrude svojej domoviny – občas to pripomína, ako keby nemali väzby na domov či rodinu – a miesto toho, aby ovplyvnili svojím životom seba aj domov, utekajú za víziou bezstarostného života kamsi za horami za vodami a žiadne puto nie je, nebolo a ani nebude. Zoberieš si ho do svojej spálne a do svojej kuchyne? Nebude lepšie skočiť radšej pod dobre rozbehnutý kamión? Alebo daruj orgány na transplantáciu...
Ak ťa chce DS zachrániť pred smrťou, vzbudí v tebe duchovnú ríšu – a pozri ho, tvoja trpezlivosť zrazu nemá medze.
Aj keby si bol v púšti, v pralese, kdesi vysoko v horách – tvoj domov ti slúži, nech by si bol hoci aj v Tramtárii.
Nemáš však veľkú šancu na prežitie, ak sa nejako rozviaže (preruší) uzol a všetko sa razom rozpadne, zosype. Umieraš, ak v tebe zomiera tvoj boh, to sväté čisté nevinné neviditeľné... A z toho dokážeš žiť – no čuduj sa svete, je to to isté, pre čo môžeš aj zomrieť. Budeš viesť výchovne aj svoje deti, aby dokázali vytušiť za vecami tú skrytú tvár boha – ktorá je tou neviditeľnou stopou v človeku...
Nebudeš umierať pre hmotu! Je mi jasné, že potrebuješ niekde skloniť svoje kosti, potrebuješ pracovné prostriedky, potrebuješ jedlo, ošatenie, obuv – ale to sú podružné veci a nikdy ich nebudeš vyvyšovať, ani nebudeš na nich lipnúť – a ak by ti hrozilo, že zahynieš – tak radšej, než by si sa spreneveril svojmu bohu vo vnútri svojej bytosti – aby si nezabil to sväté, za ktoré je hodné žiť, ba dokonca aj umierať...
A kam chceš utekať? Pred sebou? Predo mnou? Vedz, že je to nemožné!
A ak vidíš niekoho, kto uteká pred sebou alebo predo mnou – vedz, že je Temnotou získaný a len tak ľahko ho nepremeníš.
Je rozdiel, ak niekto zomrel pre zmysel knihy – ale neumieraj pre atrament či papier, z ktorej je kniha vyhotovená.
Ty si uzol všetkých vzťahov, tvoja totožnosť nie je v tom, akú máš tvár, čelo, nos, uši, výšku postavy, kilá navyše, väzíš skôr v určitej štruktúre, ktorá sa cez teba urodila, cez teba nadobúda svoju jednotu – na to sú ľudské slová príliš slabé.
Azda sa dovtípiš, že ak mi povieš meno svojej milej (milého), tak samotné meno nevyvolajú lásku – až keď mi ich ukážeš, zoznámiš ma – to je už čin, a nie iba prázdne slová. Žiť môžeš len z toho, čo premieňaš dennodenne a zamieňaš to za seba, k tomu patrí tak trochu aj umieranie.
Nestačí dávať – najprv musíš mať toho, kto je schopný aj ochotný prijať a následne máš toho, kto je schopný dostávať aj dávať.
Nepotrebuješ oltár z kameňa v murovanej stavbe – ak nepochopíš, že ty si tým neviditeľným oltárom, kam môžeš pozvať Toho, kto je v tebe tajomne prítomný.
Ak odmietaš vidieť Boha v tých, v ktorých bol doteraz – načo by ti boli hoci aj tisíce migrujúcich bedárov? Tvoja slepota ti je už teraz tak odmenou, ale aj trestom... láska je trpezlivá, dobrotivá, nie je lakomá, nezávidí, nevypína sa, je vľúdna, raduje sa z pravdy (netvrdí, že by Zjavenie mohlo prísť zrazu kade tade od kohokoľvek v púšti, ak už raz došlo – nepodľahni takému klamstvu samozvancov Temnoty), láska nikdy nezanikne...
Na otroctve sa kultúra nikdy nevystavia. Nauč sa rozlišovať príčinu od následku – smrť nepremôžeš tým, že pochováš mŕtvoly... Ak miluješ, je to skvelé, ale pre lásku niet dôvodu a nezamieňaj si ju so ziskami – láska si nemusí hľadať dogmatické paragrafy – a ani celá večnosť nebude stačiť na to, aby si ju dokonale poznal – dívaj sa za slová – tušíš tú nekonečnú cestu splynutia (?)... ... ...
