...nevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo behom utekajú za zlom, kto hovorí lož ako svedok falošný a ten, ktorý medzi bratmi zvady rozosieva.
Niekoľko poznámok k súčasnosti »m. v.« (41)
Minulý pondelok napísal Martin M. Šimečka článok: „Čo sa deje v hlave európskeho katolíka, ktorý odvráva pápežovi?“ ((Áno, je to už „dávno“, minulý pondelok)).
Martin M. Šimečka napísal: „Keby som bol katolík, videl by som v pápežovi Františkovi srdnatého vyslanca Boha, od ktorého prijal ťažkú úlohu bojovať s diablom. Ako pohan v ňom vidím muža, ktorý sa statočne stavia zlu a platí za to stratou autority.“
O M. M. Šimečkovi toho extra-veľa neviem – iba to, čo je možné bežne zistiť z vysielania médií (TV, tlač, internet). Že sa „hrdo“ hlási k „pohanom“, je trochu prekvapením. Buď ten pojem má definovaný rozdielne, alebo jeden z nás nevie, čo to znamená. Ale to nie je to najhoršie.
Prečo by mal byť pápež „srdnatým“? Alebo je to zase iba hľadaním originálneho slova, aby bol novinársky článok čitateľnejší? Ja by som od pápeža čakal skôr trpezlivosť, láskavosť, dobrotivosť, pokornosť, vieru, dobromyseľnosť, obľubu múdrosti aj lásky…
Pán M. M. Šimečka si zrejme predstavuje pápeža katolíkov kresťanov ako akéhosi pomyselného Robina Hooda či Juraja Jánošíka – lebo píše o ňom ako keby musel byť vyslancom, ktorý bude bojovať s diablom – hoci – každý človek má tú „česť“ bojovať s diablom (aj so sebou), na tom nie je nič extrémne zvláštne či neobvyklé – ak to preženiem so zjednodušením – tak aj obyčajný boj proti hlúposti zavádzajúcich novinárov je bojom s diablom…
Autoritu človek nestráca tým, že sa stavia proti zlu – skôr naopak – horšie by bolo, ak niekto nemá prirodzenú autoritu alebo iba imituje boj proti zlu.
Martin M. Šimečka napísal: „Nedokážem si predstaviť, čo sa dnes deje v hlave katolíka, keď sa k nemu pápež prihovára a prikazuje mu zastávať sa utečencov. Povie si: Ťahaj, milý pápež so svojím milosrdenstvom do čerta? Myslel som si, že katolíci uznávajú najmä vo veci kresťanskej etiky dogmu pápežovej neomylnosti.“
((Zastávať sa utečencov – ale problém je, že nie všetci v migračnej vlne sú utečenci – pán Šimečka ignoruje fakt, že odhadom tri štvrtiny sú ilegálni či ekonomickí dobrodruhovia, a nie iba utečenci v azylovom zmysle.))
Ak som mal v úvode pochybnosti, ako to Martin M. Šimečka myslel s pojmom „pohan“ – teraz je to o niečo jasnejšie. Duch litery mu je vzdialený.
Pán Šimečka asi nevie, že pápež nemá právo prikazovať niečo, čo by nebolo súčasťou celkovej náuky kresťanov katolíkov – to nie je o svojvoľnosti jedinca, aj keď ide o pápeža. Ten si môže „nárokovať“ na neomylnosť pápeža iba vtedy, keď ide o dôležité zásadné vyjadrenia viery - pápež nie je absolútnym vládcom, ktorého myslenie aj chcenie by bolo Zákonom. Naopak, pápežská služba je zárukou poslušnosti k Pánovi Ježišovi Kristovi a Jeho Slovu. Pápež nesmie hlásať vlastné názory, ale zaväzovať stále seba samého a cirkev k poslušnosti „Božiemu slovu“ napriek všetkým pokusom o prispôsobenie, rozriedenie, oportunizmu... Pápež si musí uvedomovať, že vo svojich veľkých rozhodnutiach je spojený s veľkým spoločenstvom viery všetkých čias, so záväznými interpretáciami, ktoré povstali na ceste celej putujúcej cirkvi. Jeho moc teda nie je nad tým všetkým, ale je službou „Božiemu Slovu“, na ňom spočíva zodpovednosť, aby toto Slovo aj naďalej zostávalo prítomné vo svojej veľkosti a čistote.
Martin M. Šimečka napísal: „Masový vzdor európskych katolíkov voči pápežovi je súčasťou všeobecného javu, kedy z nášho sveta miznú mravné autority. Myslím, že to má čo robiť s príchodom internetu: zrovnoprávnil jeho užívateľov s autoritami, ktoré mali v minulosti výsadné právo na verejné mravné postoje. Lenže to dnes môže na Facebooku urobiť každý (vôl). Stačí, keď vyhlási, že správne je to, čo si myslí on, a je presvedčený, že sa tým práve stal mravnou autoritou. Načo potom pápež?“
Toto je tak absurdný citát, že ak by sa dalo, nechcem nič dopovedať, dodať – veď – pán Šimečka trepe piate cez deviate. Keby internet spôsobil možnosť vyjadrovať sa hoc aj celému ľudstvu, to ešte neznamená automaticky, že skutočná autorita prestane byť autoritou! A správnosť zaručuje aj overiteľnosť, prípadne dôkazy z činov alebo uskutočnenia v realite… Ako pohanovi vysvetliť, že jestvuje aj mystické pôsobenie Ducha svätého?
Martin M. Šimečka napísal: „Odvrávanie pápežovi môže spustiť špirálu nenávisti: začína u utečencov, ale často končí nenávisťou voči sebe navzájom. Tak začínajú vojny. Byť katolíkom, myslel by som si, že to je dielo diabla.“
Ak by pán Šimečka a jeho život závisel výhradne a jedine od postoja a názorov katolíkov – pokojne by si mohol vykopať hrob a skočiť do neho sám a dobrovoľne. Svojím článkom totiž dokázal, že alebo o tom všetkom nemá ani tušenie, alebo, čo je horšie, že až veľmi dobre vie, čo a o čom píše – takže by bol vinný zo zavádzania alebo klamstva. Jemne dúfam, že bez rozmyslu popísal prvé, čo mu prišlo na um a uverejnil to.
Pápež predsa nie je dráb či otrokár, ktorý by sa mstil, ak mu niekto odvráva. Je to tiež iba človek, ktorý sa môže mýliť, ak si niečo nepremyslí do dôsledkov či detailov… A ohľadne imigrantov pápež nerešpektuje krutú realitu, neberie do úvahy dublinské dohovory a ignoruje špekulatívne pechorenie sa za sociálnymi bonusmi Západu (dokázať skutočnosť invázie „džihádu kolísok“ je nesmierne zložitejšie, ale takisto zostáva možnosťou, ktorú si my neprajeme)…
Martin M. Šimečka napísal: „…prečo tento muž odvážnych gest neurobí to jedno, ktoré by bolo logické a možno aj účinné: prečo neexkomunikuje politikov, ktorí si dávajú katolícku vieru do štítu, ako to robí Jaroslaw Kaczynski alebo Viktor Orbán? Veď oni svojimi slovami a činmi priamo ničia jeho autoritu!“
Zas a znova – ak Šimečka vie, tak to zvyšuje jeho nebezpečenstvo. Ak nevie, radí sa iba medzi povrchných novinárov, ktorých je habadej. Prečo si novinár Šimečka najprv neoverí všetko, o čom ide písať? Prečo nie je poctivý? Že by novinár nemohol byť poctivým mysliteľom – hoci by šiel myslieť o niečom odlišnom od toho svojho?
Aj keby sme mali ešte „stredovekú“ inkvizíciu, tak pápež alebo iný inkvizítor predsa nemôžu exkomunikovať halabala ako sa mu zachce a kedy si zmyslí.
Mimochodom, Šimečka, politik Orbán „vraj“ je kalvínom, čo je síce tiež kresťanská denominácia, ale isto si nedáva katolicizmus na nejaký štít. Pán Orbán, nech už je politikom, ktorý mnohým nevonia a nevyhovuje im – lenže – vo veci imigračnej krízy sa zapísal do dejín ľudstva ako „človek na správnom mieste a v správny čas“, vykonal to, čo jedine vhodné vtedy bolo – dal postaviť účinné hraničné zábrany ako ochranu schengenskej hranice.
A občianski politici sa majú aj musia zodpovedať jedine občanom voličom – občianske spoločnosti majú svoje zákony a nariadenia, vyhlášky aj zvyklosti – aj za toto bojovali mnohí bojovníci za ľudské práva, keďže rôznym príslušníkom rôznych náboženských spoločenstiev to akosi s uskutočňovaním božej vôle nešlo…
Takže si to zopakujme:
Pokiaľ ide o pápežskú neomylnosť, potom naozaj neplatí to, že čokoľvek pápež povie, je automaticky sväté a zaväzujúce pre katolíkov ((a tobôž nie pre všetkých občanov EÚ)). Väčšina pápežových výrokov nielenže nie je neomylná, ale veriacich ani nezaväzuje k striktnej poslušnosti. Zjednodušene povedané, pápež je síce neomylný vo veci viery a mravov, ale iba ak „ex katedra" vyhlasuje dogmy. Výrokov síce nie neomylných, ale napriek tomu v určitom stupni záväzných, je viac, ale aj tak ide len o zlomok pápežových vyjadrení.
Vyjadrenia pápeža k imigrantom nemajú charakter neomylného záväzného učenia, ktorý v nich pán Šimečka hľadá. Nesúhlasiť s pápežom v tejto veci preto nie je ani zločin, ani hriech, dokonca by som poznamenal, že je to cnosť zdravého rozumu a jasnej zodpovednosti. Za taký nesúhlas nie je možné veriacich trestať. Veriaci má právo a niekedy aj povinnosť nesúhlasiť, ozvať sa, alebo dokonca aj postaviť sa na odpor tomu, čo je zlé. Aj keď by to prichádzalo od pápeža.
Exkomunikácia (vyobcovanie z cirkvi) nie je nejaká čierna známka, ktorú pápež či biskupi udeľujú veriacim, pretože sa im prestali páčiť či sa zle vyspali. Je to jeden z najťažších cirkevných trestov a udeľuje sa za konkrétne vybrané smrteľné hriechy alebo zločiny. Ak nie je zločin, nemôže byť ani udelenie trestu. Čo viac - neoprávnene vyhlásená exkomunikácia je neplatná a vedomé neoprávnené vyhlásenia exkomunikácie je smrteľný hriech tej najťažšej sorty. Takže exkomunikácie sa pán autor Šimečka nedočká.
Viktor Orbán je údajne kalvinista, takže by sa z katolíckej cirkvi exkomunikoval trochu obtiažne.
Katolíci, ktorí v tomto (aj v niečom inom) s pápežom nesúhlasia, tak nerobia pre nejakú stratu autority, ale pretože ctia autoritu vyššiu ako on - Boha a jeho zákony. Politika Angely Merkel a jej podobných vo veci imigrantov je kresťanskej morálke vzdialená oveľa viac, než politika Orbána, Kaczyńského, Sobotku, Fica, pretože nemecká kancelárka sa jej ťažko previňuje proti svojim povinnostiam a svojmu národu. A žiaľ - vďaka jej veľkému vplyvu - aj na ostatných európskych národoch.
Ľudia majú svoje povinnosti a dobro alebo dobré skutky môžu robiť len tak, aby sa s nimi zásadne nekrížili. Politik má v prvom rade zodpovednosť k svojej krajine a svojim ľuďom. Áno, ak to situácia vyžaduje, má pomáhať aj cudzincom, ale nesmie to robiť spôsobom, ktorý neprimerane ohrozuje jeho krajinu, jeho ľudí. Koniec koncov - ak budeme v EÚ prijímať nekontrolované množstvá imigrantov, utekajúcich z Afriky alebo Blízkeho východu, je len logické, že sa z EÚ časom stane nová Afrika aj Blízky východ spolu. A ľudia budú utekať z Európy niekam inam. Ak budú mať kam? To mi nepripadá ako optimálny alebo humánny spôsob pomoci.
Kristus obetoval seba, ktosi obetuje nás? Čo František?
Zjv 22, 13-15: „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.“
+
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
+
BONUS – mimo článok
Dôležitým poznaním, ktoré doktorka Rossová pri výskume zážitkov prahu smrti registrovala, bol fakt, že žiaden človek neumiera sám. Sám nemôže umrieť človek, ktorého smrť postretne kdesi na púšti, vzdialeného stovky kilometrov od najbližšieho živého tvora, a takisto ani kozmonaut, umierajúci kdesi vo vesmíre. Ako tvrdí na základe svojich vedeckých výskumov doktorka Rossová, každý človek dostáva pri svojom narodení duchovného sprievodcu.
Pritom vôbec nezáleží na tom, či sa jedná o žida, katolíka, protestanta, alebo aj ateistu. Náboženská príslušnosť v tomto prípade nehrá žiadnu rolu.
Každý, úplne každý človek, má svojho duchovného sprievodcu, ktorý ho sprevádza po celý život a čaká ho pri jeho smrti, aby mu robil sprievodcu aj pri prechode na onen svet. Doktorka Rossová doslova uvádza, že aj keby umieral astronaut kdesi vo vesmíre, vzdialený mnoho svetelných rokov od materskej planéty, ani ten by neumieral sám. Aj na toho bude čakať na prahu smrti jeho duchovný sprievodca. Malé deti, ktoré prežili klinickú smrť, nazývajú tieto bytosti – ako tvrdí doktorka Rossová - „kamarátmi pri hre“. Cirkvi ich volajú anjelmi strážcami, no väčšina výskumníkov ho označuje duchovnými sprievodcami. Je však úplne jedno, ako ich nazveme, dôležité je, že každý človek má počas svojho života takéhoto duchovného sprievodcu.
Skoro všetci moji terajší pacienti sú deti, uvádza doktorka Rossová. Deti majú najväčší strach z toho, že budú musieť byť v momente smrti sami. Ale keď potom prechádzajú štádiami klinickej smrti a vrátia sa späť do života, zistia, že nikdy nie sú sami. Ale napokon, ani v bežnom každodennom živote nie je nikto sám, hoci si to ľudia bežne neuvedomujú. Tí duchovní sprievodcovia alebo anjeli strážcovia, sprevádzajú ľudí v každom okamihu života, ale ľudia ich svojimi nedokonalými telesnými očami nevidia. Začínajú ich vidieť až duchovnými očami v okamihu umierania.
+
Povedal som si / pomyslel som si / pocítil som: „Ach Bože, nevedel som." S údivom som zistil, že v žiadnej duši neexistuje žiadne zlo. Ľudia môžu robiť strašné veci kvôli nevedomosti alebo z nedostatku alebo z pomýlenosti alebo zo strachu (a podobne), ale žiadna duša nie je vskutku zlá. „Čo všetci ľudia hľadajú - čo ich vyživuje - je láska," povedalo mi svetlo od Boha. „Čo ľudí deformuje, to je nedostatok lásky." ((Ktosi z teológov tvrdil, že kto je posadnutý diablom či zlými duchmi, ako keby z neho odišla láska a nasťahoval sa tam diabol či temnota – ako synonymum pre nedostatok boha, pre nedostatok lásky – ale to je v nedokonalom ľudskom dorozumievaní občas ťažké vysvetľovať... Chápal by som, ak by neveriaci nadávali na tento uvedený úryvok a posielali blogera do XXXka))
+
Keď Boh povedal: „Nezáleží na tom," pochopil som, že sa musíme starať predovšetkým my, pretože sme starostlivé duchovné bytosti. Zdroj nezaujíma, či ste kresťan protestant (kalvín, anglikán, presbyterián, evanjelik, luterán a podobne), kresťan katolík, pravoslávny kresťan, budhista, ateista, žid. Každý je odrazom, aspektom Celku. Prajem si, aby to všetky náboženstvá pochopili ((Totalitná ideológia však nie je náboženstvom!)). Nie je to koniec jednotlivých náboženstiev, ale velí to k postoju: „ži a nechaj žiť“ ((Ak niekto chce iba seba či svoje – a preto ide a vraždí či likviduje všetko a všetkých ne-svojich, tak to s Bohom či s láskou nemá ani za jeden atóm)). Každý má iný pohľad a všetko sa to pripočíta k veľkému Obrazu.
+
+
„Neočakávane“ alkoholom »posilnený« Angelin obdivovateľ a podporovateľ Jean-Claude Juncker ((predseda Európskej komisie!)) napodobňoval Adolfa Hitlera hajlovaním sťaby pubertálny nacista v nových kanadách (príslušní odborníci tvrdia, že v stave opitosti človek stráca zábrany a odhalí aj to, čo by inak nikdy neprezradil!) V týchto časoch, keď sme spoznali kauzu „Panama papers“, sa odhalilo aj to, že Juncker spoluzakladal daňový raj v Luxembursku! Ale ale ale...
