(Čierny humor) Za ostatný čas sa mnoho vecí mení – povedať však, či k horšiemu alebo k lepšiemu, to záleží na tom, na koho alebo na čej strane sa nachádzame. Ak si nedáme pozor, tak sa v celej problematike stratíme a nikto nás nebude hľadať.
EURO-skeptik:
Euro-skeptikom je človek alebo človečica, ktorý má rád Európu – na slovenský chlieb si dá české maslo, švajčiarsky syr, vypije si taliansku kávu alebo anglický čaj, zahryzne sa do bavorskej klobásy alebo poľskej salámy, na webe si kukne španielsku koridu, nórske fjordy, holandské veterné mlyny, ruský východ Slnka, grécke maňana, nepohrdne Balatonom a zaspieva si pri cigánskych diabloch – je za bohatú rozmanitosť, víta špecifiká európskych štátov – vždy bude aj zostane na strane originality, a nie stádovitosti, preto je proti paušalizovaniu a globálnej zadubenosti…
Expert:
Expert je špecialista, ktorý vždy predloží v médiách taký „správny“ pohľad na podstatu veci, aký vyžaduje najlepšie platiaca mocná záujmovo-oligarchická skupina – a ktorý napomôže presadiť pred verejnosťou, aby nereptala. Jeho objektivita je priamo úmerná peniazom, ktoré do neho vložili. Taký expert vám dokáže, že údajný prorok na betónový betón naozaj počul božie hlasy – alebo – že ten schizofrenik si samozrejme všetko vymyslel a teraz celé ľudstvo zahynie kvôli morbídnemu pedofilovi (kto dá viac, tak to bude pravda)… Výnimku tvorí expert vojenský alebo bezpečnostný – ak sa už čosi doondialo, vysvetlí, prečo štát nedá ani cent za odškodné (preto ho novinári nemajú radi).
„Ľudsko“-právny aktivista, „bojovník“ za „ľudské“ práva:
Človek, ktorý bojuje všetkými dostupnými aj nedostupnými prostriedkami za to, aby niektorým vybraným skupinám obyvateľov nebolo bránené v ich neúmerných zvykoch. Väčšinou ide o takéto zvyklosti alebo tradície – zotročovanie žien (žena musí poslúchať manžela na slovo, žena nesmie odvrávať na slová manžela, musí sa zahaľovať, aby manželovi nespôsobila ujmu na cti), vyhrážanie sa smrťou tým, ktorí nie sú členmi ich skupiny, obmedzovanie práv jednotlivca (ktorý nie je na správnej strane), právo komukoľvek čokoľvek zakázať (ak sa to tým správnym nepáči), právo zakázať deťom (najmä dcéram) vzdelanie, právo nič nerobiť a dostávať od Bruselu prachy (nemýliť si to s pracím práškom), právo týrať zvieratá počas halal porážke, právo na beztrestné páchanie trestnej činnosti a podobne. Pozor, nemýľme si ľudské práva s obyčajnými ľuďmi, ktorí len tak normálne žijú a prípadne majú obyčajné problémy.
Nácik, neonacista:
Často jedinec, ktorý sa vážne zaujíma o krásny život seba a svojich blížnych, svojich susedov, svojich spoluobčanov, budúcich ešte nenarodených. Je to mierotvorca, ktorý koná, aby mohol zabrániť možnému krviprelievaniu, neondí sa a tne do nechutných nepriateľských exotov, ktorí by radi zmenili totálne beh našich udalostí.
Neziskovka, „nezisková“ organizácia:
V súčasnosti veľmi výnosný biznis (a legálny viac ako obchod s bielym mäsom, viac ako obchod s marihuanou a inými omamnými látkami), ktorý možno v pohodičke prevádzkovať a ešte vás budú považovať za európskych. Takáto organizácia nevykazuje nijakú činnosť, lebo – keby fakt riešila problémy, ktoré zo svojej podstaty mala riešiť, tak by problémy museli miznúť a zmysel jej existencie by sa pominul. Na toto si takáto organizácia dáva extra zvláštny pozor. Väčšina prachov, ktoré neziskovka dostane k dispozícii, ide najmä na platy jej zamestnancov, ale aj rázne myslia aj na pohostenie, na podplácanie, obšťastňovanie, obdarovanie všetkých tých „zodpovedných“, ktorí dôsledne rozhodujú o tom, koľko miliónov (alebo aspoň státisícov) dostane neziskovka pri najbližšom výplatnom termíne. Ak nejaké peniaze zvýšia, zvykne neziskovka vykazovať akože činnosť, prípadne zásobuje aj oblečením a inými nevyhnutnými vecami, ktoré sa hodia do našej domácnosti (ak fakt zvýši, dostanú to aj skutoční núdzni, napríklad v burze v budove rehoľného domu na kalvárii). Omrvinky (ako hovorí „Nový zákon“) dostanú aj obyčajní ľudia (bacha, nie tí od Igora M).
Populista:
Politik (v parlamente alebo vo vláde) alebo aj iná verejne činná osoba, ktorá vykonáva kroky na to, aby bol v spoločnosti akceptovaný názor väčšiny. Vyžaduje transparentnosť hospodárenia s verejnými prostriedkami. Najvyšším cieľom populistu je dôraz na ochranu bezpečnosti ktoréhokoľvek občana – napríklad – právo brániť sa pred džihádistickými hrdlorezmi z diabolskej sekty – a občas pred bežnou kriminalitou.
Multikulturalista:
Jedinec, ktorý študoval takzvanú kultúrnu antropológiu, rodové štúdiá, kulturológiu a ďalšie nevyhnutné odbory ľudskej činnosti na vysokej morálnej výške, že až vie, ako majú veci verejné v spoločnosti fungovať – a keď nie, tak on to nenechá tak a zasiahne, aj keby čo bolo. Problémom býva, že okolo neho sú aj takí, ktorí nie sú na takej výške ako on – a potom tie utopistické jeho predstavy vôbec nikde nefungujú. ON sa však nevzdáva a bojuje za svoje ideály do roztrhania tela (väčšinou tela kohosi iného či iných). Ak ho niekto eliminuje, veci začnú fungovať.
Rasista:
V zásade je to niekto, kto nemá rád iné rasy. Ale podľa niektorých súčasných odborníkov je to aj niekto, kto nemá rád zločinecké mohamedánstvo (v originále džihádistickí islamisti). A je úplne jasné, že diabolským islamistom môže byť lenivý arab, čierno-hnedý Afrikánec, blonďavý Švéd, putinovský Moskovčan, škótsky Lochness, ale aj moravský Pepa, či dokonca tvoj sused z náprotivného bytu – ak niekto vie, že islamizmus je od Temnoty, je rasistom a nič to nemení, aj keby nakupoval vo vietnamskom bufete, zmrzlinu u Albánca, topánky u Gréka a neprekáža mu cigánska fašírka – aj tak zostane rasistom, hoci by mal šikmé oči…
Xenofób:
Jedinec, ktorý si o čomkoľvek dokáže takmer všetko zistiť, a teda veľmi dobre vie o ktorejkoľvek problematike – má potrebné fakty o tom, čo ide hodnotiť. Najčastejšie sa tento pojem používa, aby sa minimalizoval dopad objektívnych informácií o islamistických výčinoch, o hrozbe džihádu a nebezpečenstve pre budúcnosť našich detí. Taký xenofób si preštudoval diablom našepkanú knihu Korán, vie o všetkých genocídach, ktoré spôsobili zaslepení vyznavači mohamedánstva, presne vie o zákerných plánoch súčasných džihádistov celého sveta. Preto je takzvanými ľudsko-právnymi prisluhovačmi odsudzovaný a znevažovaný (kto by vítal prekážky vo svojej zločinnosti?).
(Technická poznámka: ak sa náhodou niečo v tomto článku zhodovalo s realitou, autor sa necíti absolútne zodpovedný za naše ignorantstvo, ktoré k tomu viedlo).
