...Udalosť sa stala už pred týždňom a pokiaľ ide o prežitie, tak ani nežijem a ani nie a nie umrieť.
Sranda s tým »dobrovoľným pomocníkom diabla« je v tom, že títo „exoti“ to robia absolútne zadarmo, nič od diabla nechcú za to, že mu aktívne a dobrovoľne slúžia. Tento termín som prvý raz čítal od kresťanskej mystičky Lorny Byrneovej z Írska, ktorá je od detstva obdarovaná bohom schopnosťou komunikovať s anjelmi (tzv. dar od Ducha svätého)... //verte mi, z nadhľadu mnohých rokov – je lepšie nemať niektoré dary D.S., lebo to zaväzuje a nedá sa pred tým utiecť...//
Takmer celý život som sa stretal s ľuďmi, ktorý zapredali svoju dušu za tučnú odmenu – raz to bolo významné postavenie, veľký vplyv, akákoľvek moc, potom peniaze (veľa peňazí), alebo o extra slávu – prípadne mohlo ísť aj o kombináciu viacerých – ale zdalo sa mi to vždy viac ako logické! Veď duša, ak ju niekto má zapredať, to nie je žiadna odpadová tekutina či piesok, ale ani vzduch a podobne...
Najprv som si chybne namýšľal, že sa pani mystička alebo zmýlila, alebo že sa mi vyhýbali – a ešte zostávala eventualita, že som nebol schopný ich rozoznať.
Minulý týždeň som bol na bezvýznamnom vyšetrení u bezvýznamného lekára – dôchodcu, ktorý bol tak pyšný, že keby ho pýcha nadnášala, zrejme by bol vyššie nad Zemou, než ten expert na zoskok (Felix B. a jeho 37 km? – ale už je vraj „nový“ rekord z výšky 41 km, ale to nie je až tak podstatné!), čo dosiahol...
Aby som nezabudol. Hlavným v tom všetkom bol fakt, že sme boli úplne sami. Objednáva sa odhadom tri týždne vopred a sestrička bola ešte na dovolenke. A pri zápise do zošita ma napísal na 11:00 – ale v reáli onoho ožehavého dňa to zrazu nebola pravda, údajne som mal prísť už o ôsmej...
Normálny a seriózny človek by povedal – neprišli ste na ôsmu, takže choďte preč, vybavte si to ako chcete, alebo choďte niekomu inému, komu nebude prekážať, že ste neprišli včas... Alebo by iba mávol rukou s tým, že však nemá nikoho a ďalší pacient príde až o XX minút...
Lenže tento pán docent, dobrovoľný pomocník diabla – nekonal ako seriózny človek – a zaumienil si, že si ma »vychutná naplno«.
A keďže tajomstvo lekárske je azda aj prísnejšie, než kňazské tajomstvo v spovedi, detaily vynechám (je to nad Slnko jasnejšie, že ich nevykrákam ako stará vrana) – a čo je veľmi dôležité – nemal som so sebou ani magnetofón, ani kameru, ani moderný smartfón, ktorý by nahrával naše stretnutie – takže tak či tak – bolo by to vždy iba tvrdenie proti tvrdeniu – a naše »sedenie« pokračovalo.
Lekár (doc + CSc) došetril, dopísal (kupodivu na starom klasickom písacom stroji!) a odovzdal mi zdravotnú kartu s upozornením, že to mám vrátiť obvodnému lekárovi.
Čistý, nevinný a strachom nezaťažený jedinec (ktorý nečaká od každého, koho stretne, že by mu mal vraziť dýku do chrbta) – som ani len nenakukol do papierov a v pokoji som oslávil výročie SNP + víkend...
A teraz nemilé prekvapenie a šok ako keby kohosi buchli budzogáňom po gebulke – v to ráno, čo som mal odniesť zdravotnú kartu obvodnému lekárovi - - - otvorím a čítam si letmo, čo tam pán takmer dôchodca docent popísal...
Tam nebolo slovo, ktoré by súladilo s realitou, ktorá sa odohrala v onen čas – čo bod, to prekrúcačka – ale najzákernejší ťah bol v konečnom verdikte – keď sa ma pýtal, či mi má predpísať liek, tak som mu vysvetlil, že žiaľ, momentálne nemám žiadne peniaze a nedokázal by som žiadny liek a ani nič iné zaplatiť... On po tom napísal: „Pacient odmietol terapiu!“
A teraz, čo s tým?! ((Boh vie - možno, keby som tušil, čo urobí, nechal by som mu na malom papieriku napísané moje číslo bank-účtu 2914949094/1100 s dodatkom =Ak chcete druhýkrát, aby som si dovolil užívať liek, pošlite mi tých pár eur a je to vybavené= ...lenže, už je trochu neskoro na takýto krôčik!)
V onen inkriminovaný čas sme boli úplne sami, nahrávacie prostriedky som nemal, žiadny svedok nablízku (to by som chcel vidieť toho človeka, ktorý by si len tak bral svedka na bežné vyšetrenie k lekárovi!) a lekár vám napíše – okrem iných klamstiev – že ste odmietli terapiu!!!
Obvodnému lekárovi som to spomenul, odovzdal som mu zdravotnú kartu – a – dúfal som, že sa také čosi nebude opakovať aj u ďalších lekárov.
Keďže som sa chcel odreagovať – akoby mimochodom som to stručne oboznámil 2 známym a jeden z nich tomu lekárovi zavolal a vynadal mu... Kto je na vine? Samosebou ja. Minimálne v tom, že som to nemal oznámiť prihorlivým „ochrancom“...
Ale neviem si predstaviť, že by som šiel na lekársku komoru či na moju zdravotnú poisťovňu a chcel sa sťažovať. Ako? Bez záznamu z magnetofónu, bez kamerového záznamu, bez akéhokoľvek živého svedka?
»Navrch« má čudesne konajúci lekár (BTW dobrovoľný pomocník diabla – čo sa tiež ťažko dokazuje)...
Už som dostal avízo, ako sa KTO opovážil telefonicky vynadať pánovi nedotknuteľnému lekárovi?! A že keď sa to ešte raz zopakuje, tak vyvodí právne dôsledky...
A kde je spätná väzba pána »človeka«, u ktorého by sa dala čo len tušiť taká maličkosť ako je svedomie?!
Zrejme si ho dal úspešne vyoperovať jeho príslušným satanom či kým...
A ja sa môžem ísť odbaviť leda tak na lampáreň...
Len neviem, či ich po 1989 nezrušili?!
A že ešte bojovať za ľudstvo, za národ, za spravodlivosť, za vznešené ideály, za čo ešte (?!) – keď stačí jeden pyšný neukojený docent a šmahom ruky či len lusknutím prstov vám dokáže zničiť život – a keby aspoň za čosi – ale iba tak..............................
Pán Boh mu zaplať!
