Za ostatné dni sa udiali dve zdanlivo bezvýznamné a spolu nesúvisiace vecičky: Merkel-mamá ešte pred zasadnutím ministrov vnútra tvrdila, že nebudú rozhodovať o kvótach (nechajú to na premiérov) a v nedeľu sa RKC SR v Bratislave rozhodla popierať Bibliu, evanjeliá a odporúčania Boha... No a?
Akú cenu má človek? Táto zdanlivo jednoduchá otázka je azda jedna z najnáročnejších a neexistuje jednoduchá odpoveď, ba dokonca – odpoveď na túto otázku závisí od toho, kto sa pýta koho, kto komu odpovedá, prečo je kladená táto otázka a čo sa chce položením tejto otázky dokázať...
V jednej klasickej rozprávke sa ktosi opýta – „Akú cenu má Jeruzalem?“ Voči komu? Voči čomu? Pre koho? Kto sa pýtal? Že by žiadnu? (Oproti Bohu alebo aj proti Vesmíru – to je takmer bezvýznamné, nie?) Že by nespočítateľnú?
A akú cenu má náš život? A zase – čí život? Môj ako Jána Vilčeka, alebo život toho, ktorý práve teraz číta tento článok, kde padla táto otázka? Akú cenu má život vášho obľúbeného politika,spisovateľa, textára, speváka, čašníka, suseda, rodinného príslušníka, alebo koho ešte si tak vážite, že je v prvej pätici alebo desiatke tých, ktorých si akokoľvek vážite či máte radi? Alebo život neobľúbeného politika? Neobľúbeného speváka? Neobľúbeného suseda? Neobľúbeného biskupa? Kolegu? Je niekto, kto vám pije sústavne život a nedbali by ste, keby náhodou len tak z ničoho nič zmizol a vy by ste ani nechceli vedieť, prečo a ako zmizol... načo aj! Len nech tu nie je?
V druhej polovici 90. rokov sa konal nový preklad Biblie a zrazu sme niektorí zistili, že namiesto „horlivý“ je Boh „žiarlivý“ – a ani nie sme schopní ako laici zistiť, čo všetko prekladatelia na zásah RKC v SR dala zmeniť. Mám Bibliu z dávnych rokov, potom z 60. rokov a tesne okolo deväťdesiateho... a zrazu vidím, že na webe sú viaceré verzie a ani jedna nesúladí s tou, ktoré mám... Ale to nie je dôležité. Nie je?
Ale zrazu sú aj iné posuny.
Počúvam kázeň (homíliu) v rozhlase a nestíham sa čudovať. Pozerám kázeň v TV a nestíham sa čudovať. Rozdiely – ako keď politici chcú dokázať, že ich strana je lepšia ako opozičná či tá, ktorá ešte nie je v parlamente – náznak manipulácie, náznak propagandy...
Ideš po ulici a zrazu vidíš, že 2 deti tých tvojich susedov, ktorí tak vehementne chodievajú demonštrovať za život nenarodených detí – zrazu si robia posmešky a s gestom hnusu, aby to videli všetci okolo, sa odťahujú - - - ale pritom sú to jedinci, ktorí ťa nemali možnosť zažiť, aby mohli vyslovovať odsudky, nemajú ani dôvod – ale rodičia tak povedali a oni sú „verní“... (sú natoľko verní, že ani len netušia, že ich staršia sestra havarovala a žije teraz z pozície vozičkára, lebo toľko pýchy a nevraživosti sa „muselo“ nejak pretransformovať do ich životov – ale ako sa zdá, tak ani to nepomáha).
Ako mihnutie sa vyrojila myšlienka – ako niektorí slepo „počúvame“ („poslúchame“) kohosi iného, iných! A následky či dôsledky potom zvaľujeme na kohokoľvek, len nie na seba a našu zodpovednosť.
Na akých základoch sú postavené naše postoje, naše názory, naše skúsenosti – a vieme rozlišovať medzi tým všetkým? Sme si absolútne istí, že myslíme + hovoríme + konáme + nekonáme tak, že pokojne vložíme aj ruku do ohňa? Veď sme si istí – nie?
Koľkí sa potom „klaňajú“ mocným, ktorí môžu „všetko“ – volíme ich v takzvane slobodných voľbách, alebo v pozícii kňazov (kaplánov, farárov) ich máme v chráme... Nie sú to tí naši polobohovia, ktorým sme vložili do rúk naše životy – hoci by mali byť „v rukách“ Kohosi vyššie?! (Alebo hlbšie)...
A zase je to len a len o tej zodpovednosti – nemá ju ten, nemá ju onen, nemám ju ja, nemá ju takmer nikto... Veď – ak je niekto schopný si myslieť, že stačí demonštrovať za zákaz potratov a je všetko vybavené, prípadne odhlasovať kvóty a nech sa o to všetko stará ktosi iný, len nie ja, ja s tým mám už svätý pokoj!
Aby sme zabránili potratom, tak z pozície kresťana ako Božieho svätého – nikdy nemôže stačiť iba samotný zákaz v podobe zákona, ktorý by postihoval zúčastnených... Na to je hodno žiť obdobne, ako to ukázal sám Ježiš – inak si ako Judákš a skončíš ako on – alebo ako Peter a ktovie, či sa ešte obrátiš – alebo ako moderná doba velí – prázdnota a správaj sa ako ostatné ovce či =ovčania= a máš »pokoj«...
Podobne imigranti – koľko nadšencov, ktorí sa videli v role „Samaritána“, ako dostávajú medailu za humanitu, za pomoc, za... Iba Boh vie, kde budú tí istí „hrdinovia“, keď... (A teraz samo-cenzúra velí nenapísať podrobne a otvorene – lebo zákony a vykladači zákona to tak poondiali, že by ťa ako nevinného odsúdili – lebo to je také nepeknúčke – čo tam po akejsi pravde a nadčasových hodnotách? – Som zvedavý, či aj po tom, ako začnú XXXXXX, budete pamätať na formu).
Ja už viem, že „univerzálne“ pravidlá fungujú. Biskup XXXXX urobil niečo a okamžite za to zaplatil svojím zdravím. Ale nie že by ako normálny človek prehodnotil svoje myslenie aj konanie, celý ten čas (dlhé roky) radšej pyšne trpel, chodil na zdravotnícke procedúry (peňazí a známostí mal dosť) a nič. O ďalších je zbytočné písať, pretože väčšina si skôr bude myslieť niečo o autorovi – ako v tom – že čo sa opovažuje a sám je XXXX a podobne...
Takže čo – akú cenu má život? Že žiadnu? Že radšej budeš bojovať za nenarodených (2914949094/1100) a ten, ktorý za tebou prišiel, nech XX XXXXX nohou?
Že radšej prijmeš desať migrantov, len nie vlastnému bratovi, otcovi, strýkovi, kolegovi, susedovi a tak podobne? Veď o nič nejde? O nič nejde! Naozaj o nič nejde?
A v najlepšom treba prestať. Veď aj tak ste už rozhodnutí. Budete robiť všetko možné aj nemožné, aby ste nemuseli urobiť to konkrétne a „správne“, lebo to je oveľa ťažšie... Takže zbytočne kričať.
Alebo – zbytočne mlčať? Zbytočne byť?
