Aby som bol presný, šlo o Mt 25, 41-46: Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43 bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« 44 Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?« 45 Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« 46 A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“ (Koniec citátu Mt 25, 41-46)
A teraz jeho kladný náprotivok, a to Mt 25, 35-40: Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« 37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« 40 Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« (Koniec citátu Mt 25, 35-40)
Dúfam, že tí, ktorí poznajú tieto časti z Písma svätého, to iba zbežne prebehli, ale pre neznalých veci je dobré si to pripomenúť.
Predpokladám, že to nie je iba moja domnienka, ale tie dva základné protichodné pohľady sa môžu prejavovať aj v tých najbežnejších udalostiach dnes a denne.
Dať facku dieťaťu? Kedy ju dať, kedy zaberie a kedy už ublíži, ako silnú, ba aj PREČO ju dať? Poznáte svoje dieťa a ste presvedčení, že to naozaj zaberie a neublíži? Alebo ste niekým, kto veľmi dobre vie, že podobrotky skôr dosiahnete želaný cieľ a aj s dlhotrvajúcimi dôsledkami?
Ale to môže byť aj vzťah zamestnávateľa so zamestnancom. Odmietnuť zamestnanca a pohroziť mu pri žiadosti o zvýšenie platu tým, že na jeho miesto môže kedykoľvek prísť dvadsať až N iných a azda aj lepších? Použiť akúkoľvek vyhrážku, len nech dá pokoj? Alebo priebežne uvažovať, že niektoré peňažné a aj nepeňažné benefity zvýšia záujem či iniciatívu zamestnanca?
Pôvodný článok, ktorý ma „iritoval“ (a aj preto som ho zmazal a v žiadnom prípade ho nemienim znovu hľadať na webe), priniesol „zveľaďovanie“ negatívnej stránky tohto zásadného „problému“.
Novodobé pokračovanie negatívneho postoja znie nasledovne: „Potreboval som ochranu ešte nenarodených detí a vy ste ich neochránili, dovolili ste likvidovanie ich tiel v lone matiek v mene bezuzdnej slobody matky.
Potreboval som, aby ste chránili maloletých a dospievajúcich pred rôznou nemravnosťou, ale vy ste ich neochránili a v mene akéhosi západného pokroku v mene úplnej slobody ste ich nechali obrať o detstvo aj nevinnosť.
Potreboval som, aby ste chránili rodinu a manželstvo, ale vy ste namiesto toho dali na ich úroveň voľné spolužitie. (?)
Potreboval som ochranu chorých a starých ľudí, ale vy ste ich vystavili pokušeniu dobrej smrti.“ (Koniec ukážky myslenia človeka, ktorý naplno prepadol negatívnemu stavu a myslí iba v obdobných negatívnych formuláciách, negatívnych názoroch, negatívnych možnostiach).
Odborníci na Starý Zákon (Biblie) vám možno povedia, že „áno, väčšina formulácií Starého Zákona sú v negatívnej konotácii“ – nepokradneš, nezosmilníš, neklam, nepožiadaš manželku blížneho svojho a podobne. A keď urobíš to a toto, tak ťa stresce, a to až po tretie či štvrté pokolenie…
Po smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša Krista je to iné.
Tá negatívna ukážka vyššie nie je rečou Boha LÁSKY. Pravá LÁSKA nechce a nežiada nič iné, než aby zdieľala nepodmienečne všetko, čo má, s niekým iným. V takom zdieľaní je jej MÚDROSŤ. Ak má ale zdieľanie byť z lásky, musí sa diať na základe slobody t.j. slobodnej voľby zdieľať a navzájom si opätovať túto lásku a jej zdieľanie.
A nemožno zabúdať na naše svedomie. Ak funguje a nestihli sme ho zahlušiť tým, že sme ho chceli umlčať. Náš vnútorný hlas je najhlasnejší hlas, ktorým k nám hovorí Boh, pretože je nám najbližšie. Je to ten hlas, ktorý nám hovorí, čo je dobré a čo je zlé, čo je pravdivé a čo je nepravdivé. Je to »radar«, ktorý udáva smer, riadi našu loď ducha a vedie nás na našej ceste, pokiaľ mu to dovolíme.
Je to ten hlas, ktorý nám hovorí, či slová, ktoré práve čítame, sú slová lásky alebo slová strachu. Podľa neho sa môžeme rozhodnúť, či sa podľa nich riadiť alebo ich ignorovať.
Vidno ten rozdiel? Žiadne bu-bu-bu. Nikto netvrdí, že zrazu je všetko nádherné, dokonalé, krásne, čisté, že netreba ani pohnúť prstom či nohami a rukami… Samozrejme, my chceme, môžeme, a preto aj ideme a uskutočníme, vytvoríme, povzbudíme, napomôžeme, odpracujeme, podporíme atď.
Ešte inak: ak sa stretám s niekým, budem ho považovať za kladného alebo aspoň neutrálneho, kým sa nepresvedčí o opaku – ak sa nemýlim, toto by mala byť taká jednoduchá verzia prezumpcie neviny – a nie že vopred čakáte, že ktokoľvek, kto sa k vám priblíži, je zvrhlík, zlodej, podvodník, mafián, pseudo-politik, smilník…
Áno, sú všelijakí ľudia, ale väčšinou nemáme dostatok informácií (údajov, súvislostí), aby sme ihneď mohli vyniesť súd, prečo. A voľne parafrázujúc Bibliu, je nám tiež odporučené neposudzovať okamžite a neodsudzovať, lebo väčšinou len ťažko zvieme, prečo a za akým účelom k čomusi dochádza, prečo to je tak, a nie inak…
K žiadnemu pokroku nevedie činnosť, ktorá ubližuje iným, ale naopak, čokoľvek môže pomôcť iným, a je to v našich silách, nebráňme sa tomu a uskutočnime to – zároveň si uvedomme, že všetko, čo sa týka iných ľudí, môžeme robiť iba s ich súhlasom. Potom sa nemusíme báť, že čokoľvek skazíme. A totálne povzbudzujúco kladne znie odporúčanie „K Bohu vedie všetko to, čo robíme s láskou, z lásky, pre lásku a v láske“ (Áno, niektorí sú alergickí na pozitívne tvrdenia, ale to je už ich problém, žiaľ).
Na záver už len smutne dodávam, že niektoré veci sa nedajú vysvetliť, ak príjemca nemá jasno, o čom to ten druhý vlastne hovorí. Ak niekto nevie, o čom je láska a zamieňa si ju iba so sexom (ktorý by mal byť ako čerešnička na torte), s nejakou formou vzájomného vlastnenia sa (a teda nie vzájomného obdarovania sa), prípadne postojom „ja tebe a ty mne“ – tomu tento príspevok (článok) nebude nič hovoriť, aj keby som sa roztrhal, na chlieb namazal, čokoľvek si pomyslíte.
A kto vie, či niekomu povie vyjadrenie: „Ak miluješ partnera alebo partnerku, manžela alebo manželku, milenca alebo milenku – tak všetkými tromi zložkami svojej bytosti (telom, mysľou, dušou)? A pri podstate, že láska nie je automaticky iba sex, možno milovať aj brata, sestru, otca, matku, susedov, kolegov, spoluhráčov… atď., a to vždy primerane stavu či situácii?!
Nuž, a to je koniec tejto úvahy…
Rim 13, 8-10: Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. 9 Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 10 Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska.
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
