(Technická poznámka: písané takzvane „zvoleja“ tj bez prípravy a opravy).
Pozrel som si definíciu, aby som sa dozvedel, ako je to po odbornej stránke.
Definícia pojmu „dekadencia“: filozofický a umelecký smer z prelomu XIX. a XX. storočia, ktorý stvárňoval či vyjadroval nálady smútku, pesimizmu, skepsy, nudy, márnosti, až opovrhovania životom. Predstavitelia dekadencie sa snažili nájsť únik z reálneho sveta, príliš tesného a zväzujúceho, do sveta snov a mystiky, k viere v nadprirodzený život alebo k viere v Boha. Často sa dekadentné tóny a motívy prelínajú so symbolistickou tematikou.
Dekadentný (výklad) = úpadkový... sprevádzajúci úpadok, charakterizujúci úpadok, degeneračný, degenerovaný, poklesnutý, rozkladný...
Ako hovorí istý pán Souček, dekadencia je možno pravdivejšia, než väčšina súčasného umenia.
Ale kdesi prv, než by sa kto zaoberal pojmom dekadentný – bol tu ktosi iný dekadentný z BBSK, ktorý sa div že sám seba nevydáva za záchrancu sveta, národa, slušných ľudí, veriacich – mne to pritom zapácha iným efektom – to aby sme sa my, ktorí sme skutočne záchrancami sveta, ktorí sme z národa, ktorí sme slušní a aj veriaci – aby sme sa napokon hanbili, že kto sa to opovažuje k nám sa prirovnávať...
Veď ten utajený =fašík= je obyčajný amorálny zlodej, ktorý by v stredoveku čakal na odťatie ruky – lebo on zlovoľne siahol na niečo, čo mu nepatrí, on sa samozvane dal do kategórie ochrany slušných ľudí, ale zabránil, aby slušní ľudia sami mohli rozhodnúť, či umenie, ktoré on označil za „dekadentné“, je naozaj také...
Človek, ktorý siaha na slobodu tvorivého ducha – túži po zotročení všetkých a vydáva sa za ochrancu – čo ešte dekadentnejšie by ste chceli hľadať?
Alebo autor článku D. G., kde – ako keby sám bol svätcom s nádhernou svätožiarou – a zapotí o akýchsi hrách (divadelných?), že vraj sú len so sexom, neverou, alkoholom, vulgárnosťami a on je stále dobre informovaný z hlavných správ... (?) To mi fakticky pripomína tých horlivcov, ktorí krátko po „Charlie Hebdo“ boli schopní odsudzovať autorov karikatúr a pridali absurdnú nehoráznosť, že si za to môžu sami. Nepripomína to mohamedánskych zločincov, ktorí znásilnia ženu a následne povedia, že si to zaslúžila, lebo bola takmer celkom odhalená (že už nie je vo svojom totalitnom štáte, asi už pozabudol?)?
Aký ešte rozklad a dekadentnosť by sme chceli?
Rozklad alebo degenerovanosť – to je čosi, čo je v hĺbke – a nehodno zabúdať – že navonok sa niečo zdá a vnútri je iné a naopak – možno niečo na prvý pohľad je dekadentné, ale vnútri to má svoju váhu, význam...
A čo sloboda voľby?! Podobne ako v kauze „Charlie Hebdo“ – tak aj v takzvanej dekadentnej časti umenia, ak by šlo vskutku o dekadentnú (či nie je táto téma iba politicky využívaná?) – je plnosť slobodnej voľby diváka, čitateľa, poslucháča, návštevníka, kupujúceho... čiže človeka, ktorého nikto nenúti, aby sa zúčastnil niečoho, aby si kúpil knihu, video, CD nahrávku a podobne – alebo môže odísť z predstavenia, prestať čítať, prestať pozerať atď a podobne...
Nikto nikoho nenúti zaoberať sa manželskými 8uholníkmi, nahotou alebo sexom, nikto teroristicky nenúti nikoho čokoľvek prijímať... (a čo je to „homosexuálny svet“? – nie je iba jeden svet, ktorý stvoril Boh?)...
„Besnota slobody?“ ...Boh je žriedlom slobody, On nás stvoril slobodných – ak by to tak nechcel, mal príležitosť stvoriť priamo robotov alebo bábky – bez slobody by nikomu nič neodporovali a boli by stále perfektní, čistí a morálni...
Ak si mám možnosť vybrať medzi svetom mohamedánskej šialenej otročiny a svetom, kde je sem tam aj problém, čo si ako kedy prečo vybrať – tak radšej slobodu s problémom výberu! To, čo tu ponúkajú fašíci alebo bigoti – to je neskonale väčšia úpadkovosť, degenerovanosť a rozklad, než všetky dekadentné umelecké artefakty z prelomu XIX. a XX. Storočia dohromady...
Pre mňa je dekadentná každá súdna harabina...
Pre mňa je dekadentná všetka tá zvada a roztrieštenosť súčasnej opozície, ktorá je neschopná ponúknuť niečo, čím by...
Pre mňa je dekadentný staručký eštebácky emeritný arcibiskup Svätopluk (väčšina obyvateľov Slovenska vie o koho ide) – aký ešte väčší rozklad, ak vinný vyhráva na súde a svätokrádežne pristupuje k sviatostiam...
Pre mňa je dekadentný biskup, za ktorým ma poslal Boh, ale ten si namýšľal, že on tu nie je pre Boha a jeho služobníkov, ale, že biskupstvo patrí jemu a všetko sa bude diať podľa jeho vôle – takýto rozklad morálky (dekadenciu) som mohol radšej nevidieť – pokojne by som sa pozrel hoci aj do papule bieleho žraloka, tá je menej dekadentná...
Keď sa stretávam s kresťanmi katolíkmi, ktorí vlastne neveria, ale sa iba na veriacich iba hrajú – imitujú to – tak prečo hľadať väčšiu dekadenciu...
Keď mnohí uverili, že pokojne môžu kradnúť, klamať, podvádzať, ohovárať, zavádzať – potom sa vyspovedajú a môžu ísť a znova robiť to isté – to je čo za dekadenciu aj rozklad – kto si pozorne „kukol“ do katechizmu či „N.Z.“ – vie, že je to tak a mne už vyschli slzy – nad touto degenerovanou dekadentnosťou...
A rozkladom by mohlo byť ďalších XYZQW vecí – ale na to už vážne nemám čas a ani chuť, takže hajde spinkať, ľudia – alebo – pokojne robte niečo, čo vás dekadencii (rozkladu) ochráni...
