...nezostáva nič iné, než ju zastaviť všetkými prostriedkami. Zatiaľ najviac „roboty“ odviedli Macedónci a Maďari.
Niekoľko poznámok k súčasnosti »m. v.« (39)
Za každým slovom, vysloveným zo vznešených úst európskych politikov ako predstaviteľov EÚ, sa do nášho spoločenského schengenského priestoru privalilo ďalších „NNN“ potenciálnych džihádistických vrahov. Nie len ohrozovateľov našich občianskych slobôd, nie len ničiteľov európskych hodnôt, ktorými tak radi opovrhujú slniečkárski politici aj aktivisti, ale skutočných potenciálnych vrahov nás, Európanov (Paríž, Brusel). Slobodu v istom zmysle slova nám už vzali, pretože sa ich chtiac či nechtiac bojíme (neklamme si, je to tak!), a bojíme sa ich v podstate právom, pretože ich vyznávanie totalitnej ideológie islam ich k tomu celoživotne vyzýva a kto z nich tento apel nevypočuje, nie je správny mohamedán. Korán je knihou nenávisti proti všetkým neveriacim (a tými sú vskutku všetci ne-mohamedáni – oni v tom v globále nerozlišujú kto je kto), nabádajú svojich správnych vyznávačov, aby nás, bezvercov, vrátane inak veriacich (kresťanov, židov, budhistov, ateistov a rôzne ostatných) zlikvidovali, vyhladili z tohto sveta. Rečičky o tom, ktorí sú radikálni či extrémistickí a ktorí sú len „umiernení“ – sú pre neznalých, pre neinformovaných. Žiaľ, medzi politikmi EÚ je iba málo tých, ktorí sa unúvali oboznámiť s tým, čo je v knihe Korán – tak čo čakať od bežných „smrteľníkov“ v radoch verejnosti, ktorí sú celoživotne spracovávaní masmédiami?
Ak niekto delí veriacich islamistov na umiernených a radikálov, vedome klame či úmyselne zavádza, lebo Korán nikdy nečítal a je vlastne jedno, či nechcel, nemal odkiaľ, alebo bol lenivý sa pohnúť do krajskej knižnice. Ak mohamedáni chodia do mešít či minaretov a plne sa stotožňujú s Koránom, stotožňujú sa aj s názorom, že neveriaci, a tými sme my všetci, ktorí nie sú mohamedánskeho presvedčenia, nechodia do mešít, sme postavení na úroveň „zvierat“ a môžu byť veriacimi zabití, lebo tak chce ireálny alah. Korán to pripúšťa a ešte uisťuje prívržencov totalitnej ideológie islam, že sú vopred ospravedlnení, ak tak učinia, lebo to vraj alalh urobí a nie oni (tak to je v Koráne). Rozdiel je len v tom, koľko ktorý mohamedán má odvahy a aj príležitosti. To nie je otázka radikalizmu alebo umiernenosti, takáto odvaha je zrejme iba otázkou momentálnych motivácii, príležitosti, vlastností. A ako je známe, vrodené vlastnosti a skrytý potenciál vraždiť neveriacich, tie nespoznáme v hotspotoch v Grécku alebo v ubytovacích táboroch kade tade v NSR...
V súčasnej dobe vôbec nejde ani o to, že ich budeme celoeurópsky živiť, že budú prisatí na sociálne systémy, že sa budú demograficky rozvíjať aktívnejšie ako my (to sa nazýva „džihád kolísok“), že budú chcieť stále viac a viac (a to je nespravodlivosťou pre tých, ktorý tvoria hodnoty s nádejou, že pre nich bude sociálny systém pripravený, ak ho budú nutne potrebovať). Dnes ide o to, či naši vnuci a ich deti budú žiť ako menejcenní »otroci« (druhotriedni občania alebo ešte horšie), ktorých si vyznávači totalitnej ideológie mohamedáni ponechajú len preto, aby im slúžili podľa ich naučených predstáv. A najväčšou „kocúrkovčinou“ je, že takéto racionálne varovanie dokážu slniečkári a potenciálni totalitári obrátiť proti domorodým občanom Európy ako keby nie oni boli v rozpore s „Deklaráciou ľudských práv“, ktorá bola prijatá v OSN ešte po druhej svetovej vojne – ale zneužijú ju sťaby sme my boli „tí zlí“ podvraťáci či nedodržiavatelia spomínanej „Deklarácie...“ (!) – to nemá obdobu a všetci bojovníci za ľudské práva za ostatných 200 či 300 rokov sa azda aj v hrobe obracajú!
Ako môže niekto tvrdiť, že je možné integrovať vyznávačov totalitnej ideológie islam? Naši niektorí spoluobčania sa u nás neintegrovali ani za X rokov, a to sú bez preháňania skutočne mierumilovní ľudia, teda, ak ich porovnávame s mohamedánmi a ich totalitnou ideológiou, tak isto iste. Ostatne, príklad parížskych džihádistických vrahov nádherne ukazuje, že ani špičkové vzdelanie ich nijako nezmení. Nemôže, pretože v mešitách, ktoré neviem prečo v Európe stále tolerujeme, každý deň im vtĺkajú do hláv, že neveriacimi, teda my, my sme tá menejcenná spodina, ktorú môžu pokojne zabiť v mene ireálneho alaha a ich samozvaného proroka.
Vyznávači mohamedánskej totalitnej ideológie si historicky medzi sebou podrezávajú krky a vyvražďujú sa z oveľa malichernejších príčin, než je iba »neviera v Korán a v ireálneho Alaha«. Len malá odbočka do dejín, ktoré možno niektorých slniečkárov presvedčí: totalitná ideológia islam pozná dve základné vetvy, a to suniti, zhruba 80 % a menšiu vetvu, šiítov. Tieto dve vetvy 1400 rokov medzi sebou vzájomne neuveriteľne bojujú na život a na smrť (skôr na smrť a na smrť), vyvražďujú sa všetkými formami, pretože sa nedokážu zhodnúť na tom, kto bol právoplatným nástupcom samozvaného proroka Mohameda, ktorý sa sám pyšne prehlásil za proroka a prvým po Bohu, čo ani archanjeli by sa neopovažovali ((iba Boh vie, prečo by mal skutočný Boh najprv poskytnúť ZJAVENIE Izraelu a následne kresťanom aj celému svetu na Zemi – a po nedlhej dobe by mal len tak pre srandu podať iné „zjavenie“, ktoré je celkom posunuté kamsi do absurdna a do nebezpečnej morbidity?! Za posledné tri štyri stáročia teológovia spolu s filozofmi logicky dokázali, že pravý a jediný Boh by nebol Bohom, ak by potreboval ako svojich prostredníkov samozvaných ľudských vykonávateľov Jeho vôle, keďže On je schopný vykonať svoju vôľu aj bez džihádistických bojovníkov a otrocky podriadených vyznávačov – absolútny Boh je zdrojom tak slobody, ako aj spravodlivosti a milosrdenstva, to je však na hlbšie štúdium.)). Mohamed zomrel bez mužského potomka a suniti považujú za jeho nástupcu jeho svokra menom Abu Bakr, zatiaľ čo šiiti považujú za jeho právoplatného nástupcu Ali Ibn Abi Taliba, zaťa Mohameda. Jeho jedinou zásluhou bolo, že si vzal Mohamedovu dcéru.
Najagresívnejšou formou sunitskej vetvy totalitnej ideológie islam sú potom saudsko-arabskí wahábisti, kde dodnes odsekávajú ľuďom končatiny, ak niečo ukradnú a aj ich bičujú, keď vyjadria iný názor, než sunitský, ktorý je považovaný za jediný povolený (diskusia alebo pochybnosti je pre nich neprípustné!). Saudská Arábia, mimochodom, najväčší spojenec USA na Arabskom polostrove, je najväčším exportérom terorizmu do sveta aj utrpenia s ním spojeného, počnúc teroristov, ktorí spôsobili nezvrátiteľnú deštrukciu obchodného centra v New Yorku. Áno, aj Usáma Bin Ládin bol zo Saudsko-Arabskej vládnucej rodiny.
Prečo sa bojuje v Iraku a v Sýrii? Pretože Sýrčania sú z veľkej časti šiiti a Al-Asad bol príliš tolerantný k ostatným náboženstvám, ktoré neprenasledoval. Turecko je sunitské, preto neskrývane podporuje Daesh (tzv. Islamský štát), Irak je tiež sunitský. Sýriu podporuje Irán, ako inak, pretože je šiítský. Mastia sa medzi sebou o takú »malichernosť« starú odhadom 1 400 rokov.
Naozaj si myslíme, že k nám budú títo ľudia, s vžitou totalitnou ideológiou islam, tolerantnejší, než k iným „bratom“ mohamedánom, že budú žiť podľa našich obvyklých európskych pravidiel či zvyklostí a budú ctiť aj dodržiavať naše celo-európske hodnoty? Už dnes sa bijú medzi sebou v nemeckých utečeneckých táboroch (podobne vo Švédsku, Dánsku, Belgicku a inde).
Kto z vás pozná meno najobľúbenejšej manželky Mohameda? Volala sa Aiša, zapamätajte si toto neobvyklé halal-meno, mnohým jeho znalosť zachránila život, keď sa ich džihádistickí vrahovia, ktorým hovoríme „radikáli“, pýtali sa namiereným samopalom pri ich hlave, aby tak vyskúšali ich »pravovernosť« a znalosť Koránu. Na čo sa pýtajú európski úradníci mohamedánov? Myslíte si, že im z nich niekto odpovie, že sem prišli šíriť ich prikázané pravidlá z Koránu a ich spôsob života podľa samozvaného akože-proroka? To sme azda nespomenuli, že z Koránu majú aj príkaz klamať ne-mohamedánov (a hneď štyrmi spôsobmi)?
Frau Merkel ľudí s týmito hodnotovými PA-rebríčkami srdečne hromadne pozvala, porušila svojvoľne platné európske zákony a zmluvy (v tom aktuálnom čase aj vlastnú nemeckú ústavu), potom sa ich snaží pod pláštikom európskych hodnôt vnútiť aj nám ostatným cez kvóty ((momentálne sa tento výraz preformuloval, ale vždy to budú iba nanútené kvóty – čo len byrokrati z EÚ nevymyslia?!)).
Kto si ešte dnes pamätá zábery z nemenovaného utečeneckého zariadenia, keď tam prišli na exkurziu zahraniční diplomati aj novinári, ako mali ustlané na dlážke alebo nehygienické „XXXná“... Kto si pamätá zábery z vlakov, ktorými cestovali mohamedánski imigranti... To bolo silné kafé. Ale nehovorme o tom, lebo by nás niekto obvinil, že sme nehumánni – radšej ohrozme domorodých občanov EÚ, lebo tí sa budú báť ozvať sa – nech ich neobvinia z neľudskosti, nech ich neobvinia z homofóbnosti, nech ich neobvinia z fašizmu...
Jedinou možnou obranou proti „nájazdom“ týchto novodobých kolonizátorov je brániť hranice Európy podľa platných zákonov EÚ (žiaľ, pokusy merkel-junckerovcov zmeniť chod dejín a nanútiť Európe „svoje“ naďalej trvajú!). A ak sa k nám budú valiť bez platných víz, bez platných dokladov, musíme ich zastaviť stoj čo stoj, všetkými legálnymi prostriedkami. Rečami ešte nikto nikoho nezastavil. A ak na to naši volení politici v EÚ nemajú, musia odstúpiť. A nie že budú násilne meniť legislatívu, aby umlčali racionálne námietky domorodých občanov EÚ – ako keby neboli Ústavy, ako keby nebola „Deklarácia ľudských práv a občianskych slobôd“! Páni „politici“ obracajú ľudskosť proti nám ako v najhoršom Kocúrkove, ktoré nedávno bolo iba v humoristickom archíve, kde aj malo zostať. A stačilo by len pozrieť si inkriminovaný Korán alebo mnohé aktuálne videá, kde „mocní“ imámovia vravia úplne neskrývane, o čo im ide...
Nemôžeme mlčať, keď nás vrcholní politici EÚ chlácholia, že utečencov nebudeme prijímať a vzápätí pridelia X miliónov eur z európskych daní pre neziskových aktivistov, ktorí prevádzkujú pre „kolonistov“ bezplatnú »cestovnú agentúru Európa«. Aký je rozdiel medzi tureckými prevádzačmi, podporovanými tureckou vládou a niektorými vládami EÚ? Žiadny, robia v podstate to isté.
S Daesh (Islamským štátom) rečami vojnu nevyhráme, ani nezastavíte migračnú vlnu novodobých „kolonistov“ totalitnej ideológie islam. Rozhodne nie, keď tam pošleme stovku lapiduchov... Prečo by sme inak mali vydržovať drahú armádu, lietadlá, tanky, muníciu a všetkých tých vypasených generálov, ktorých je pomaly viac ako bežných radových vojakov. Na čo? Aby nás armáda bránila, kvôli tomu si ju platíme.
Ak sa vlastenectvo nazýva xenofóbiou, fašizmom, neznášanlivosťou, je niečo zlé v štáte Dánskom (ako hovorí klasik anglický) a mali by sme si to v najbližších voľbách dobre pamätať a voliť podľa toho (a nie iba do EP). Nesmieme sa nechať zaslepiť peniazmi, ktoré nám sype socialistická klika EP, aby nás umlčali a my ako ovce začali vítať imigrantov, ktorých nám do EÚ z Nemecka pridelí spolková kancelárka Angela. Spomeňme si na rok 1968. Dvadsať rokov nás potom Rusi okupovali, ale príslušníci totalitnej ideológie islam by nás nielen okupovali, ale aj likvidovali alebo zotročovali. Ostatne, to už v mene Koránu robia, a to nielen v NO-GO zónach Paríža a kade tade v EÚ...
Mohamedáni ako vyznávači totalitnej ideológie islam do Európy nepatria, pretože konajú podľa iných hodnôt a naše nerešpektujú a ani rešpektovať nikdy nebudú, lebo by prestali byť mohamedánmi, čiže konateľmi totalitnej ideológie. Maximálne kúpme emigrantom bez dokladov nové lodičky a hajde späť do Turecka alebo odkiaľ priplávali, nepchajme do Turecka ďalšie eurá, pretože to sú oni, kto k nám tých utečencov posiela, ba ešte si na tom mastia svoje vrecká, nedovoľme k nám cestovať Turkom bez víz a zabráňme ich členstvu v EÚ, inak sme to všetko prehrali prv, než by sme stačili povedať Frk. Howgh.
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
BONUS – mimo článok
Alvaro Soler: „El Mismo Sol“ (rovnaké slnká)
Te digo claro claro
No es nada raro raro
Así se puede amor
Un mundo enano enano
Estamos mano a mano
Solo hace falta el amor
Se puede amor
Yo quiero que este sea el mundo que conteste
Del este hasta oeste
Y bajo el mismo sol
Ahora nos vamos
Y juntos celebramos
Aquí todos estamos bajo el mismo sol
Y bajo el mismo sol
Saca lo malo malo
No digas paro paro
Vale la pena mi amor, la pena mi amor
No hay fronteras, verás
Será lo que tu quieras
Lo que tu quieras amor
Se puede amor
Yo quiero que este sea el mundo que conteste
Del este hasta oeste
Y bajo el mismo sol
Ahora nos vamos
Y juntos celebramos
Aquí todos estamos
Bajo el mismo sol
Y bajo el mismo sol
Y bajo el mismo sol
Quiero que el mundo se mundo se mundo se
Quiero que mundo se una mi amor
Quiero que el mundo se mundo se mundo se
Quiero que mundo se una mi amor
Se una mi amor
Yo quiero que este sea el mundo que conteste
Del este hasta oeste
Y bajo el mismo sol
Ahora nos vamos
Y juntos celebramos
Aquí todos estamos
Bajo el mismo sol
Y bajo el mismo sol
Ahora nos vamos
Y juntos celebramos
Aquí todos estamos
Bajo el mismo sol
Bajo el mismo sol
=
Poviem ti jasne jasne
Nie je to nič zvláštne zvláštne
Takto sa dá milovať
Svet je malý malý
Sme ruka v ruke
Teraz už chýba len láska
Dá sa milovať
Chcem, aby bol tento svet ten, čo odpovie
z východu na západ
a pod rovnakým slnkom
teraz odchádzame
Áno, spolu oslavujeme
Tu sme, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
Odchod je zlý zlý
Nehovor stačí stačí
Stojí to za to láska, za to láska
Nie sú žiadne hranice, boli boli
stane sa to čo by si chcela
to čo by si chcela
Dá sa milovať
Chcem, aby bol tento svet ten, čo odpovie
z východu na západ
a pod rovnakým slnkom
teraz odchádzame
Áno, spolu oslavujeme
Tu sme, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
Chcem, aby sa svet aby sa svet aby sa svet
Chcem, aby sa svet zjednotil, láska moja
Chcem, aby sa svet aby sa svet aby sa svet
Chcem, aby sa svet zjednotil, láska moja
Aby sa zjednotil láska
Chcem, aby bol tento svet ten, čo odpovie
z východu na západ
a pod rovnakým slnkom
teraz odchádzame
Áno, spolu oslavujeme
Tu sme, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
teraz odchádzame
Áno, spolu oslavujeme
Tu sme, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
hej, pod rovnakým slnkom
+
+
Všeobecná deklarácia ľudských práv (pre zábudlivých!)
Úvod
Vo vedomí, že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodcudziteľných práv členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, že neuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom, ktoré urážajú svedomie ľudstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom ľudia, zbavení strachu a núdze, budú sa tešiť slobode prejavu a presvedčenia, bolo vyhlásené za najvyšší cieľ ľudu, že je nutné, aby sa ľudské práva chránili zákonom, ak nemá byť človek donútený uchýliť sa, keď všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku, že je nutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi, že ľud Spojených národov zdôraznil v Charte znovu svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa rozhodol podporovať sociálny pokrok a vytvoriť lepšie životné podmienky za väčšej slobody, že členské štáty prevzali záväzok zaistiť v spolupráci s Organizáciou Spojených národov všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných slobôd a že rovnaké chápanie týchto práv a slobôd má nesmierny význam pre dokonalé splnenie tohto záväzku,
Valné zhromaždenie vyhlasuje túto
všeobecnú Deklaráciu ľudských práv
ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zaistiť postupnými opatreniami vnútroštátnymi i medzinárodnými ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ľudom členských štátov samých, tak medzi ľudom území, ktoré sú pod ich právomocou.
Článok 1.
Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.
Článok 2.
Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Žiaden rozdiel sa nebude robiť na podklade politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prislúcha, či je to krajina alebo územie nezávislé alebo pod poručenstvom, nesamosprávne alebo podrobené hocijakému inému obmedzeniu suverenity. ((POZOR! Nezamieňať si „náboženstvo“ s totalitnou ideológiou! Ako je aj islam, či nacizmus a fašizmus...))
Článok 3.
Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
Článok 4.
Nikto nesmie byť držaný v otroctve alebo v nevoľníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané. ((V mohamedánskych krajinách? Kontroluje to niekto? Opováži sa to niekto kontrolovať a AKO? Je nezávislá a objektívna kontrola z OSN alebo odkiaľ? Alebo iba Daesh?! Nikto sa neopováži vniknúť do hniezda vreteníc!))
Článok 5.
Nikto nesmie byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. ((Niekoľko preniknutých správ z Iránu alebo Saudskej Arábie úplne stačia, aby sme vedeli, že tento článok „Deklarácie“ je nimi dlhodobo porušovaný – áno, Amerika im sekunduje, vraj aby bojovali so svojimi nepriateľmi. V rebríčku počtu popráv vedie Čína, za ňou je Irán a Saudská Arábia a piaty sú USA – že by náhoda? Áno, pre správnosť je treba dodať, že je rozdiel, či sú ľudia popravovaní preto, že sú zvrátení vrahovia alebo zločinci, alebo sú popravovaní pre politický odpor voči totalitnému štátu, alebo iba pre slobodné myslenie, ktoré je v nevôli Saudom či imámom...))
Článok 6.
Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť.
Článok 7.
Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hocijakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hocijakej diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii.
Článok 8.
Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytli účinnú ochranu proti činom porušujúcim základné práva, ktoré sú mu priznávané ústavou alebo zákonom.
Článok 9.
Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhnaný do vyhnanstva. ((Väčšina mohamedánskych štátov tento článok „Deklarácie“ bežne porušujú!))
Článok 10.
Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právách a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
Článok 11.
Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ nie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom pokračovaní, pri ktorom mal zaistené všetky možnosti obhajoby.
Nikto nesmie byť odsúdený pre čin alebo opomenutia, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli trestné podľa štátneho alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byť uložený ťažší trest než trest, ktorý mohol byť uložený v čase, keď trestný čin bol spáchaný.
Článok 12.
Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.
Článok 13.
Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko v tom - ktorom štáte.
Každý má právo opustiť hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.
Článok 14.
Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočište v iných krajinách a požívať tam azyl.
Toto právo nemožno uplatňovať v prípade stíhania na ozaj odôvodneného nepolitickými zločinmi alebo činmi, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov. ((Je zaužívané, že o azyl môže jedinec požiadať v prvej bezpečnej krajine, ak niekto prchá pred vojnovým konfliktom – nehodno zabúdať aj na fakt, že tu sa hovorí o individuálnom práve jedinca, a nie o práve „celých“ národov zdvihnúť sa a odísť si, kam sa im práve zachcelo! Škoda, že merkelisti a junckerovci a slniečkári na toto zvysoka kašlú!))
Článok 15.
Každý má právo na štátnu príslušnosť.
Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu príslušnosť zmeniť.
Článok 16.
Muži a ženy, ak dosiahli plnoletosť, majú právo bez hocijakého obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostnej alebo náboženskej príslušnosti uzavrieť manželstvo a založiť rodinu. Čo sa manželstva týka, majú počas jeho trvania aj pri jeho rozlúčení rovnaké práva.
Manželstvá môžu byť uzavreté len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich manželov.
Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu so strany spoločnosti štátu. ((Tento článok „Deklarácie“ je v mohamedánskych režimoch nedodržovaný a ľudia sú podrobovaní právu šaríja a prísnych odkazov ich totalitnej „knihy“ Korán. Je často vopred určované rodičmi alebo „duchovnými“ kto s kým sa zosobáši.))
Článok 17.
Každý má právo vlastniť majetok tak sám,ako aj spolu s inými.
Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.
Článok 18.
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. ((Nič sa tu nepíše o tom, že by mal niekto právo na totalitnú ideológiu, akými sú nacizmus, fašizmus, socializmus, klérofašizmus, mohamedánstvo – kde každá z týchto totalitných ideológií nie je „iba“ náboženstvom, ale čímsi, čo si vyžadovalo alebo vyžaduje celého človeka, jeho voľný čas, jeho pôsobenie v spoločnosti, všetky právne náležitosti, spôsob obliekania sa, vyjadrovania sa, postojov k sebe aj iným ľuďom, ba dokonca rátajme aj praktiky totalitnej ideológie presne určovať, kto môže alebo nemôže žiť, kto musí byť likvidovaný a kto podporovaný, prosto totálne všetko. Stručne: totalita chce ovládať všetkých, všade, vždy, vo všetkom a za každú cenu!))...
Článok 19.
Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu: toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky hocijakými prostriedkami a bez ohľadu na hranice. ((Tento článok 19 však nehovorí o práve na totalitnú ideológiu s všetkými jej znakmi a dopadmi!))
Článok 20.
Každému je zaručená sloboda pokojného zhromažďovania a združovania sa.
Nikto nesmie byť nútený, aby bol členom nejakého združenia. ((Ak si sa narodil v spoločnosti, kde totalitne vládne mohamedánstvo, nikto sa ťa neopýta, či chceš alebo nechceš byť mohamedánom – je to automatické a prípadná snaha odísť či byť v inej viere sa tam považuje za odpadlíctvo, ktoré si zasluhuje smrť! Porovnávať to s časmi socializmu, ba ani s časmi druhej svetovej vojny, je nonsens. Ale – kto nechce vidieť, ten ani neuvidí!))
Článok 21.
Každý má právo, aby sa zúčastnil na vláde svojej krajiny buď priamo, alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov.
Každý má právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci: táto vôľa musí byť vyjadrená správne prevádzanými voľbami, ktoré sa majú konať v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý zabezpečuje slobodu hlasovania.
Článok 22.
Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boli národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.
Článok 23.
Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.
Každý, bez hocijakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.
Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany.
Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladať s inými odborové organizácie a pristupovať k nim.
Článok 24.
Každý má právo na odpočinok a na zotavenie, zvlášť aj na rozumné vymedzenie pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku.
Článok 25.
Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých na jeho vôli.
Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.
Článok 26.
Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspoň v začiatočných a základných stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie nech je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné každému podľa jeho schopností.
Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským právam a základným slobodám. Má napomáhať k vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priateľstvu medzi všetkými národmi a všetkými rasovými i náboženskými skupinami, ako aj k rozvoju činnosti Spojených národov pre zachovanie mieru.
Rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti. ((Mohamedánske spoločnosti nedovolia vzdelanie pre ženy a dievčatá! A pridajme k tomu vplyv šaríje!))
Článok 27.
Každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plodov umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch.
Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby. ((Tento článok porušujú všetky spoločnosti, kde panuje totalitná ideológia, kde platí iba to, čo určí alebo dovolí ich „duchovenstvo“.))
Článok 28.
Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.
Článok 29.
Každý má povinnosť voči spoločnosti: jedine v nej môže slobodne a plne rozvinúť svoju osobnosť.
Vo výkone svojich práv a v užívaní svojich slobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpečeniu náležitého, uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v demokratickej spoločnosti.
Výkon týchto práv a slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov.
Článok 30.
V tejto deklarácii nič sa nesmie vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených. ((Ale v posledných časoch na pozadí terajšej migračnej vlny sa mnoho európskych politikov snaží prijať absurdné obmedzenia práv a slobôd, aby sme sa nemohli brániť totalitnej ideológii islam – naopak – aby nás mohli postihovať – a nikoho nezaujíma, že ide o pošliapavanie „Deklarácie...“!!!))
+
+
„Jednoznačne“ alkoholom »posilnený« Angelin obdivovateľ a podporovateľ Jean-Claude Juncker ((predseda Európskej komisie!)) napodobňuje Adolfa Hitlera hajlovaním sťaby pubertálny nacista v nových kanadách (príslušní odborníci tvrdia, že v stave opitosti človek stráca zábrany a odhalí aj to, čo by inak nikdy neprezradil!) V týchto dňoch, kedy sme spoznali aféru okolo „Panama papers“, sa odhalilo aj to, že Juncker spolu-zakladal daňový raj v Luxembursku! Ale ale ale ale ale...
