Na každého raz dôjde

Ak si niekto myslí, že autor, ktorý nie je slniečkár, nemá cítenie a súcit, nech sa radšej pozrie do svojho zrkadla svedomia. Deti, ženy, ale aj nevinní utečenci nemôžu za to, že si ktosi už roky robí z utečenectva obrovský...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Ak si niekto myslí, že autor, ktorý nie je slniečkár, nemá cítenie a súcit, nech sa radšej pozrie do svojho zrkadla svedomia. Deti, ženy, ale aj nevinní utečenci nemôžu za to, že si ktosi už roky robí z utečenectva obrovský biznis, kde sa díleri drog môžu výsledkami schovať a skúviňať závisťou.

aj toto sú utečenci (zdroj: iDnes)

Tí, ktorí skutočne utekajú pred vojnou, pred hrdlorezmi koránistického džihádu, ale aj tí, ktorí utekajú z iných reálnych nefalšovaných dôvodov – všetci títo si zasluhujú pomoc a nie je o čom diskutovať. A aj sa to zatiaľ robí. A bude sa tak robiť, neklamme si.

ALE – odmietam byť slepý, bez predvídavosti do budúcnosti, odmietam sa vzdať prirodzeného pudu sebazáchovy, kritického myslenia a podobne... A svoje si vedia povedať skúsenosti, zažité, poznanie, prečítané a podobne.

V dejinách Veľkej Británie sa niečo podobné (vraj) ešte nestalo – šéf tajnej služby MI5 vystúpil v živom vysielaní BBC. Svojim spoluobčanom oznámil, že Veľká Británia čelí nebývalej hrozbe koránistického teroru. Pozor: domáceho islamistického teroru.
Pán Andrew Parker, generálny riaditeľ britskej tajnej služby MI5, prvý raz v dejinách vystúpil v priamom živom vysielaní. V ňom informoval spoluobčanov, že bezpečnostné zložky Veľkej Británie bránia prepuknutiu teroru vo Veľkej Británii len s maximálnym vypätím všetkých síl. Počet zmarených teroristických útokov za posledný rok bol najvyšší za celú jeho profesionálnu kariéru (32 rokov!). Aj napriek nesmiernemu úsiliu, s akým sa jeho podriadení snažia zabezpečiť občanom bezpečnosť, je však údajne zrejmé, že nebudú schopní zastaviť všetky pokusy o útok.
Zaujímavým faktom je to, že sa jedná o domáci terorizmus. Nejedná sa o novo prichádzajúcich do Veľkej Británie, ale o druhú alebo tretiu generáciu koránistov, ktorá sa vo Veľkej Británii narodili, boli tu „vychovaní a vzdelaní“. Je tu síce zjavný rastúci vplyv »Islamského štátu«, ktorý pomocou moderných technológií britských koránistov priamo ovplyvňuje (príprava od prvého kontaktu až do štádia pripravenosti na vykonanie útoku vraj trvá iba niekoľko týždňov). Hlavný problém však stále zostáva v samotnej britskej koránistickej populácii – radikalizácia prebieha v mešitách, v náboženských školách (!), v uzavretých komunitách... Mnoho britských koránistov cítia hlbokú nenávisť k štátu, v ktorom žijú a k spoločnosti, ktorá ich zastrešuje. Hodnoty koránizmu sú im totiž oveľa bližšie, než hodnoty ich „rodnej“ krajiny, ktorými ešte aj pohŕdajú. To je dôvod, prečo chcú niektorí z nich svojich nekoránistických spoluobčanov vraždiť.
O tomto probléme svedčia aj prieskumy verejnej mienky (čo boli ochotní priznať), ktoré sa konali medzi britskými koránistami. Tak napríklad – každý štvrtý britský koránista si myslí, že útoky na Londýnčanov v roku 2005 boli oprávnené, viac ako 1/3 mladých britských koránistov považuje samovražedné útoky za oprávnené, až 80 % mladých londýnskych koránistov sympatizuje s „Islamským štátom“. Podľa prieskumu, ktorý medzi britskými koránistami vykonali BBC, vyplýva, že viac ako 1/4 ich sympatizuje s útokom na nevinnú redakciu týždenníka Charlie Hebdo a každý 10. Si namýšľa, že by za urážku pseudo-proroka mal útok nasledovať vždy! Tento problém navyše nie je len problémom sociálne slabších vrstiev. Len v roku 2014 bolo na britských univerzitách zaznamenaných viac ako 70 prípadov, keď koránistickí rečníci priamo podkopávali základné britské hodnoty, akými sú: demokracia, vláda práva (všetci sme si rovní pred zákonom!), individuálne občianske slobody a vzájomný rešpekt a tolerancia k odlišnému názoru. Každý tretí koránistický vysokoškolák (výskum vykonaný na 30 univerzitách vo Veľkej Británii) si myslí, že je oprávnené v mene islamu zabíjať!
Uvedené fakty podporuje aj podrobná výročná správa o terorizme, ktorú minulý mesiac predložil Parlamentu kráľovský úradník David Anderson. Správa okrem iného uvádza, že vzhľadom na rastúce hrozby domáceho terorizmu je veľmi znepokojujúce, že „významná menšina britských koránistov je šokujúcim spôsobom odtrhnutá od základných hodnôt zvyšku spoločnosti".
Je skutočne tak ťažké – na základe skúsenosti iných vyspelých krajín – odhadnúť potenciál koránizmu k mierovému a pokojnému začleneniu sa do modernej spoločnosti?
Máme jedinečnú (a tiež jedinú) šancu tomuto nebezpečenstvu predísť.

Často si môžeme v ostatnej dobe prečítať všakovaké pseudo-výhrady, že my, ktorí nesúhlasíme s inváziou emigrantov do Európy, máme na tom svoj podiel. A mňa to veru uráža a uráža ma to až tak veľmi, že by som azda aj explodoval ako tí samovražední džihádisti, ktorí si namýšľajú, že sa okamžite po výbuchu ocitnú v koránistickom nebíčku – ale figu borovú – ja nevybuchnem a nemusia ma zbierať 40 či 50 metrov okolo a oni sa ocitnú tak jedine v pekle, v tom horúcom pekle, v ktorom zároveň hnusne mrazí (a sú tam už rozpálené kóje prezidenta Tisa, Adolfa Hitlera, Pol Pota, Josifa Stalina, emeritného arcibiskupa Svätopluka, všetkých tých ajatoláhov či mudžahedínov a podobných pomáhačov satana aj diabla – a ak by niekto chcel vedieť, podaktorí ešte žijúci už majú svoje prichystané a fakt by ma zaujímalo, či tam majú svoje kóje aj haterskí diskusní anonymovia z našich web-stránok).

Tušia vôbec všetky tie (neziskové, mimovládne) organizácie a spolky pre všeličo možné, že za strastiplnú cestu tých zbedačených chudákov môžu aj ony (oni)? Vedia vôbec, že aj vďaka ich exhibicionizmu a vôli po zviditeľnení sa a ich nezmyselnej neschopnosti rozlíšiť „dobro a zlo“, práve tí skutočne potrební ďalej trpia v rôznych kútoch našej Európy a ďalej pokorne čakajú na čas, keď o nich a o ich deti bude skutočne postarané tak, ako im to bolo sľubované kadekým (o Angele vieme aj my všetci, ale ona je iba všetkým na čele – ako s tým trčiacim končiarom v mori)?

Bohvie, kedy sa našli tí králi špekulantov, ktorí zistili, že na tragédii Sýrčanov si budú môcť založiť veľmi báječný biznis (exkluzívny jak hovädzina), kedy začali svojich emigrantov spájať práve s nimi a vydávali ich prakticky za jedných a tých istých? Mladí, silní a v nie poslednom rade finančne veľmi uspokojivo zabezpečení koránisti z Afriky prichádzajú do Európy s naučenou formuláciou, že sú tu, pretože utekajú pred vojnou a majú strach o svoje holé životy. Už niekoľkí odvážni reportéri však zistili, že väčšina z týchto mladíkov ani netušili, kde sa skutočne bojuje a kde ľudia vo vojnovom pekle skutočne umierajú.

A tieto osoby si Nemecko pozvalo k sebe domov, nehovorím, že takto jednoducho, ale vydali ústami svojej šéfky vlády vyhlásenie, že všetci sýrski utečenci budú prijatí! A tak sa z hodiny na hodinu začali fronty ekonomických emigrantov meniť na utečencov zo Sýrie. A čo je horšie, oni ťažia zo skutočnej ľudskej tragédie a derú sa akýmkoľvek možným spôsobom do popredia len preto, aby sa dostali ako prví do vysnívaného ekonomického raja.

Derú sa a bijú. A to všetko na úkor tých naozajstných chudákov. Tých, čo ticho sedia a dúfajú, že zachránia seba a svoje deti. A tak, kým sa môžeme dočítať, ako si emigranti berú taxíky a nechávajú sa voziť do svojho vysnívaného nového života, tak medzitým tí núdzni, chudobní a často chorí Sýrčania, zostávajú v zberných táboroch alebo len tak niekde na lúke.

Zaplavili ste Európu koránistickými mladými a všetkého schopnými emigrantmi pod heslom pomôcť vojnovým chudákom. Chápem, že neviete, ako z toho teraz von, ale predsa len, musia za vaše chybné rozhodnutia zaplatiť niektorí skutočne svojím životom? Naozaj nie ste vy všetci „humanisti“ schopní spoznať, kto pomoc potrebuje a kto ju chce iba zneužiť?

Začiatkom 20. storočia sa talianski utečenci húfne sťahovali do USA, pretože v Taliansku práca vôbec nebola (mali tam iba mafiánstvo). Do USA priplávala loď z Talianska, emigrantov hneď pri prístavisku úradníci riadne označili, roztriedili a poslali ich ďalej dovnútra.
Prečo sa po sto rokoch neskôr ženie do Nemecka vlna utečencov, ktorú Európa, na rozdiel od USA, nezvláda? Rozdiel je v tom, že pred sto rokmi to boli CHUDOBNI, dnes sú to BOHATI, ktorí si kúpili lístok do Európy len tam a neprchajú po častiach, ale utekajú hromadne. A po rakúskych úradných miestach požadujú 2000 euro mesačne, čo by Taliani pred 100 rokmi ani nesnívali. Po tých starých a chudobných v Sýrii, Afganistane, Iráne a v niektorých krajinách Afriky ani pes neštekne, slniečkárska Európa plače a zalamuje rukami práve nad tými bohatými, ktorí tu už sú. Paradox, nie?

Povedzte nefalšovaným utečencom, že u nás v Európe budú môcť v pokoji spať bez strachu o svojich blízkych. Ale už im to niekto povedzte. Povedzte im pravdu, miesto toho, že sem budete smerovať imitátorov utečenectva, ktorí tu aj tak byť nechcú a ich cieľom nie je život v mieri a v bezpečí, ale čosi, čo by sa medzi slušnými ľuďmi ani nešepkalo.

Nie sme hlupáci a odmietame sa starať o mladých ziskuchtivých koránistov. A nebudeme sa o nich starať. Môžete nám tisíckrát drístať, že sme bezcitné kreatúry a môžete poštvávať našu spoločnosť navzájom proti sebe, ale nič sa nezmení. Odmietame sa starať o podvodníkov a odmietame sa nechať od nich likvidovať.
Ale nikdy neodmietame pomoc núdznym. Tým ponúkneme pomocnú ruku, ale aj život v bezpečnosti. Tak z nás nerobte hyeny. Pretože máme svoje živé srdcia a aj svoj kritický rozum. A ak vidíme, že niekto naozaj pomoc potrebuje, tak mu ju dáme. A vôbec, k tomu nepotrebujeme vaše rady a odporúčania. My sme ľudia. Dá sa to však povedať aj o vás? Ide vám iba o to, aby sa pomoc dostala tým, ktorí ju naozaj potrebujú? Alebo je to zase len nový druh likvidácie ľudskej populácie všetkými možnými prostriedkami? Vďaka technológiám k otvorenej svetovej vojne a zníženiu populácie dôjsť zrejme nemôže, to je jasné. A tak vnímam celú túto inváziu ako nový druh vojny. Vojny ľudí o prežitie. Vojny iných kultúr a rôznych tradícií. A aj veľký kšeft pre „vyvolených“ organizátorov a ich pomocníkov.
A tí, ktorí toto všetko riadia, veľmi dobre vedia, čo robia. Ale aj my máme nádej. Nádej, že jedného dňa dôjde aj na každého podľa božej spravodlivosti (ešte tu na Zemi)...

Necítim nenávisť, ale nie som hate free, rovnako ako som nebol a nie som bábka či marioneta ako A. M. Európa by mala zostať tou Európou mnohorakosti či rozmanitosti, nekoránistickou – čiže Európou pre všetkých, ktorí žijú pre ňu aj s ňou.

= = =