Niekoľko poznámok k súčasnosti »m. v.« (2)

 ...medzi sýrskymi »rebelmi« prevažujú. Pridali sa k nim džihádisti Al-Kájdy celého sveta.
 

bez slov (zdroj: iDnes)

 Desať mŕtvych a 15 zranených v utorok 12. januára 2016 v historickom centre európskej časti Istanbulu; zomrelo 8 Nemcov a 9 ich bolo zranených. Smrť postihla aj 1 Peruánca. Atentátnikom bol 28ročný sýrsky džihádista, ktorý do Turecka pricestoval pred niekoľkými dňami, a to bez toho, aby kohokoľvek z tureckých policajtov zaujal. Turecký premiér Ahmet Davutoglu alibisticky a pyšne vyhlásil, že za útokom je radikálna organizácia Islamský štát (IS) - ad-Dawla al-'Islámíja, skrátene Daisy či DAESH. Vraví sa: keď seješ vietor, zožneš búrku, pripomenul by som mu a dodal, ako Turecko podporuje sýrsky terorizmus spolu so Saudskou Arábiou (ktorá je treťou krajinou v počte popravených ľudí na svete), ten má „na svedomí“ prvý krvavý masaker v tomto roku... A nebola by to ďalšia turecká pomsta, že vedľa zostrelenia SU 24 a ruského embarga ešte zatkli aj troch Rusov, podozrivých z údajných čachier s IS. Ak by bola medzinárodná súťaž v drzosti, Turci by boli zaiste v prvej trojke (ak nie prví)...
 Ako sa liahne tá ľudská zvrátenosť, ktorá sa nazýva =samovražední atentátnici=? Prichádzajú do IS/Daesh hlavne z Afganistanu, zo Saudskej Arábie a aj z Libanonu. Väčšina ozbrojených síl v Sýrii je tvorená kriminálnikmi a extrémistami z viac ako 30 mohamedánskych krajín planéty Zem, ale tiež zo západných civilizácií. Z celého sveta, o i. tiež z USA, Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka, či Veľkej Británie a ďalších, sa hrnú do Sýrie tisíce extrémistov s jediným cieľom: vraždiť. Žiadny štát sa ich nepokúsil efektívne zadržať, ba čo viac, Spojené štáty americké rozhodli, že im dodajú ešte ďalšie zbrane ako „umiernenej proti-asadovskej opozícii" (to môžu vymyslieť len časovo dlhodobí konzumenti amerických seriálov pochybnej povesti!).
 Predchádzajúce teroristické útoky v Damasku v roku 2014 pomocou samovražedných atentátnikov jednoznačne ukazujú, že sa »Západ« a jeho arabskí spojenci rozhodli v Sýrii proti tamojšiemu legálnemu prezidentovi Asadovi zopakovať osvedčený „Salvadorský" scenár z 80. rokov minulého storočia a staviť tak na teroristické skupiny, a nie na reálnu opozíciu. Pripomínam, že vojenskú anexiu a destabilizáciu Salvádoru pomocou samovražedných atentátnikov viedol John Negroponte, ktorý sa neskôr stal americkým veľvyslancom v Iraku, a zapojil sa aj budúci americký veľvyslanec v Sýrii Robert Ford. ((Ako rád opakujem, takéto exkrementy v zahraničnej politike môžu vyprodukovať iba dlhodobí konzumenti neskutočne lacných pseudo-seriálov pochybného pôvodu, kde takto „spracovaní“ ľudia sú ochotní opakovať rôzne kúsky po pochybných TV-hrdinoch)).
 Občianska vojna, ktorá sa diala v rokoch 1981-1992 v Salvadore, bola Spojenými štátmi americkými financovaná odhadom 6 miliardami dolárov v podobe pomoci salvádorskej vláde rozdrviť hnutie, ktoré sa pokúšalo ľuďom priniesť sociálnu spravodlivosť v štáte, v ktorom žilo približne 8 miliónov obyvateľov... Dnes sa vraždí týmto »štýlom« po celom svete v mene pokryteckého boja proti terorizmu s organizáciou Islamský štát alias Daesh. Ale stále ide hlavne o ropu a zlato (možno aj o lítium ako nový idol IT-technológií)... Ten, ktorý predpovedal sťahovanie národov, sa nechcel deliť o ropu a zlato a musel byť umučený.
 Jedna z relevantných štúdií odkazuje, že americké vojenské zložky boli v minulom storočí priamo zodpovedné za „až“ 15 miliónov smrtí počas vojen v Kórei, Vietname, v Iraku, Afganistane, Líbyi. Kórejská vojna ďalej zahŕňa smrti na čínskej strane, zatiaľ čo vojna vo Vietname tiež započítava záhubu pre Kambodžu aj Laos. Americká verejnosť nemá o týchto číslach presne informované poňatie a ešte menej toho vie o tzv. zástupných vojnách, za ktorých vypuknutie sú taktiež zodpovedné USA. V neskorších vojnách spôsobili ďalších viac ako 14 miliónov obetí v Angole, Demokratickej republike Kongo, Východnom Timore, Guatemale, Indonézii, Pakistane a Sudáne. (A táto veľmoc bude diktovať iným, čo je kóšer a čo nie!).
 Víťazné aj prehrávajúce národy môžu mať svoje dôvody pre hlásenie nižšieho počtu smrtí. V nedávnych vojenských inváziách, do ktorých sa Spojené štáty americké zamiešali, nebolo vzácne počuť „my sme tie telá nepočítali" a odkazovanie na „vedľajšie škody" ako eufemizmus pre mŕtvych a zranených. Pre niektorých je život lacný, obzvlášť pre tých, ktorí manipulujú ľuďmi na bojiskách, ako by boli divadelnými bábkami či figúrkami na šachovnici. Nemastné nerovnaké to je tiež s organizovaním samovražedných atentátnikov. Bežný človek často nechápe, čo vedie niektorých ľudí k tomu, že obetujú svoj život za smrť iných osôb, paradoxne úplne nevinných a nič netušiacich nešťastníkov. Ide ale hlavne o neodhadnuteľného a nepredvídateľného nepriateľa, ktorý pochádza z biedy, zo života bez perspektívy a aj chaosu na okraji spoločnosti.
 V Izraeli boli samovražedné atentáty veľmi rozšírené do doby, kým bola postavená pred asi tuctom rokov bezpečnostný múr na hraniciach medzi izraelským štátom a virtuálnou Palestínskou autonómiou (ktorej šéfovali teroristi a džihádisti). Je jasné, že spôsoby a dôvody pre spáchanie takéhoto útoku má 2 zásadné parametre - dobrovoľnosť a vynútenosť. Dobrovoľnosť vychádza z patologickej nenávisti voči »západnému satanovi«, pre ktorého je smrť čo najväčšieho množstva civilistov potupou a dôkazom o jeho vojenskej bezmocnosti. Ďalším dôvodom je fanatické vyznávanie koránizmu, pričom je tu aj nenávisť voči všetkým neveriacim, podporovaná totalitnou ideológiou z Koránu. S tým ide ruka v ruke predstava štvrtého moslimského raja s 72 čiernookými pannami pripravenými k nekonečnému obcovaniu s mučeníkmi ako odmena za ich hrdinskú smrť. ((Toto je pritom tak úbohá sprostá urážka a rúhanie sa voči skutočnému Bohu, nech tým kto chce čo chce myslí! Pravý stav v nebesiach neráta so žiadnymi džihádistami či atentátnikmi, ktorí vraždili a rúhavé predstavy o 72 pannách a potokoch lahodných nápojov a podobné nezmysly sú skôr hodné do nepodarených rozprávok treťotriednych režisérov USA alebo Indie – ešte aj „Mrázik“ sa v tomto zmysle vyníma ako úžasný film blízky realite…))
 Na mučeníka predsa čakajú v Raji „dievčatá s plnými prsiami, vekom s nimi rovnaké" (rúhanie z Korán 78:31); „Dievčatá zrak klopiace, okaté" (nonsens z Korán 37:48), „ktoré rubínom a perlám sa budú podobať" (urážka z Korán 55:58), za ktoré budú „oženení" (nonsens z Korán 52:20), Tieto ženy budú vraj „dievčatá sklopeného zraku, ktorých predtým ani muž ani džin sa nedotkol" (rúhanie sa z Korán 55:56). Alah ich „urobil pannami" (rúhanie sa z Korán 56:36), a podľa islamskej tradície zostanú pannami navždy. No, nezabíjajte kvôli takým super ponukám! ((Iba vrah, sadista, vojnový štváč, zotročovateľ nevinných a navyše pedofil môže samozvane napísať „za Boha“ takéto rúhanie sa, urážky voči Bohu! Nehovoriac o tom, že sa sám dal jako prvý hneď za Boha – na to by si netrúfli ani archanjeli, a to sú iní „borci“!))
 Hlavne skutočný život, nie ten pozemský, čo je samotná epizódka, ale ten, čo moslima čaká až na onom svete, ako veria ortodoxní veriaci v islam, môže byť u moslimov motiváciou. Tak sa odohrala ďalšia tragédia v indonézskej Jakarte. Séria útokov na policajnej stanici, na ktorej sa podieľalo 14 teroristov, má len 2 civilné obete, zvyšných 5 obetí sú samotní útočníci. Ďalších 4 podozrivých polícia zatkla. Úrady už v decembri 2015 oznámili, že zmarili plán islamských radikálov na útoky proti vládnym budovám a sídlam zahraničných misií. Na Nový rok strážilo kostoly, letiská a ďalšie verejné miesta hlavného mesta odhadom asi 150 tisíc indonézskych policajtov. Indonézia má viac ako 230 miliónov obyvateľov; ide o štvrtý najľudnatejší štát sveta a takisto o štát s najväčším počtom obyvateľov mohamedánov, to jest 90 percent.
 Hotel Marriott v Jakarte sa už v roku 2003 stal terčom útoku teroristickej skupiny Jemaah Islamiyah. Vtedy tu pri samovražednom atentáte zahynulo 12 ľudí. Od tej doby boli v hoteli zavedené prísne bezpečnostné opatrenia a znalci pomerov nechápu, ako mohol teraz niekto do budovy prepašovať nálož. Skupina Jemaah Islamiyah stála tiež za bombovými útokmi na indonézskom ostrove Bali, pri ktorých zahynulo v roku 2002 vyše 200 ľudí, prevažne nevinných turistov z rôznych krajín sveta.
 Bomby takisto vybuchli v hoteloch Marriott a Ritz-Carlton len niekoľko minút po sebe v roku 2009. Najprv explodovala nálož v hoteli Marriott, zhruba 5 minút potom sa ozvala explózia z neďalekého Ritz-Carlton. Bomby podľa svedkov zrejme explodovali v prízemí blízko alebo priamo vo vnútri reštaurácií oboch hotelov. Reštaurácie boli plné hostí, ktorí v nich raňajkovali; do hotela prešiel atentátnik kontrolou na pozvanie zrejme svojho vražedného komplica, ktorý sa vydával za hosťa. Podarilo sa mu tak vniknúť až do reštaurácie, kde na sebe odpálil nálož (nech mu je spravodlivé peklo odmenou).
 Veľkú úlohu pri páchaní samovražedných atentátov hrá tiež snaha pomstiť sa za poníženie, ktorého sa mohamedánom dostalo od nepriateľa – až po snahu vyriešiť svojou smrťou svoj osobný problém, ako je potrebné podozrenie z kolaborácie s nepriateľom, ktoré by rovnako viedlo k smrti, ale zaťažilo by aj celú jeho rodinu. Príkladom môže byť samovražedná smrť bojovníka džihádu Muhammeda Hashima; tento 22ročný Palestínčan, ktorý sa chystal samovraždou „vstúpiť do neba" ((Bohapusté rúhanie sa voči Bohu! Nikto nikdy nevstúpil do neba a ani nikdy nevstúpi do neba takýmto spôsobom, hoci by mu to hovorilo sedemsto imámov a tisíc ajatoláhov! A milión jeho spolu-mýliacich sa!)), zaplatil arabskému vodičovi tisíc dolárov za to, že ho ozbrojeného tajne vyviezol z Pásma Gazy do Tel Avivu.
 Bol potom medzi nič netušiacimi ľuďmi, ponáhľajúcimi sa do Dizengoffovho nákupného strediska. Musel splniť svoju úlohu, za čo ho budú všetci ctiť ako mučeníka ((v dejinách ľudstva boli už všelijaké bludy a toto je jeden z nich – asi obzvlášť závažný!)). Jeho milovaný guru Šejk Ahmad Jasín, duchovný otec a vodca militantnej odnože Hamasu, mu sľúbil desať tisíc dolárov, ako náhle v televízii oznámia jeho mučenícku smrť. Hashinova desaťčlenná rodina v Gaze už na nich netrpezlivo čakala.
 Keď sa cez izraelskú stráž nedostal do obchodného domu, zamieril k prechodu pre chodcov na križovatke ulíc Gregorova Meir Dizengoff a Hamelekh George. Fascinoval ho hustnúci dav ľudí. Bol tým pohľadom posadnutý, vzrušovalo ho, keď videl, ako sa prúdy ľudí zlievajú v jednu rieku, smerujúcu cez biele pruhy prechodu. Ešte pred niekoľkými hodinami bol milujúci otec svojich detí, objímal ich a s pravou otcovskou láskou ich hladil. Mal slzy v očiach, keď sa s nimi lúčil, pretože vedel, že už ich neuvidí. Aspoň nie na tomto svete, v tomto živote.
 A zrazu bol medzi židovskými deťmi zbavený všetkého citu a ohľadov, mohamedánsko-džihádisticky posadnutý myšlienkou zabiť kohokoľvek zo satanských sionistov, hlavne ich potomkov, ktorí by rozmnožili „to plemeno“. Zabiť všetko, čo mu vzalo svätú krajinu a z jeho rodiny urobili vyhnanca. Prešiel v húfe ľudí raz, druhýkrát a už chcel odpáliť svoju svätú nálož. Zrazu videl, že prichádza autobus mestskej dopravy, z ktorého sa k prechodu hrnú ďalšie desiatky ľudí. Bolo 16:04. Muhammad aktivuje detonátor a odpaľuje nálož. Na piatom pruhu zabil seba a sedem ľudí. Ďalších šesť zo stovky zranených zomrelo neskôr. Okná v okolitých domoch boli rozbité do vzdialenosti 70 metrov.
 Je tu však nepatrný a Koránom nevysvetliteľný zádrheľ: čo láka k vykonaniu samovražedného atentátu ženy-moslimky? Že by bol snáď v islamskom raji nedostatok čiernookých panien, takže ich zrejme pomáhajú zastupovať mučenícke =čierne vdovy=? Navyše Jásir Arafat pre nich vymyslel arabský výraz =Šahída=, odvodený od mužskej verzie =mučeník=. Prvá z nich bola Wafa Idrisov, o ktorej sa deti učia v školách. Od tej doby sa nechalo dobrovoľne roztrhať iný tucet palestínskych žien. Arafatovo Hnutie al-Fatah oznámilo, že má v rezerve ďalších sto kandidátok na samovražednú misiu. Cez 700 mučeníkov v Mekke odišlo do štvrtého moslimského raja, kde ich čakajú rieky... ((Sprosté rúhanie sa voči Bohu – o kotloch v pekle sa nikomu radšej nesníva, hoci je to myslené obrazne. Toto nemá s vôľou Boha ani za atóm! Zbytočné smrti za bludy, ktoré do nich húdli odmala!))
 Máme u nás zamiesené na samovražedný prúser (adeptov, ktorí sa hlásia oficiálne k tejto totalitnej ideológii, je údajne dosť a dosť, hoci sú väčšinou narodení na Slovensku))? To radšej nechajme na vedmy a bezpečnostné zložky, ktoré monitorujú spoločnosť…
 Ako si teda vedú vo svetovom samovražedníctve mohamedánky, čo sú polovicou svojich mužov? Každý siedmy samovražedný atentát vo svete v súčasnosti páchajú ženy; v úhrne už ide o desiatky prípadov. Znamená to azda, že koránizmus vo svojej moci oslabuje, keď na miesta mužov-mučeníkov nastupujú slabé ženy? Je to prejav emancipácie moderných mohamedániek, či ich snaha ukázať, že sa vyrovnajú mužom? ((Ak niečo pochádza z klamstva, pravdou to nikdy nebude! Blud je iba bludom.))
 Viď. samovražedný útok, pri ktorom boli v pásme Gazy koncom roka 2006 zranení 2 izraelskí vojaci, a ktorý spáchala 57 r. Fátima Umar Nadzar. Svojím činom síce prejavila nesúhlas s izraelským ostreľovaním Bejt Hanune, pri ktorom zahynulo 19 civilistov, avšak nikto z jej rodiny medzi nimi nebol. Napred ale zatelefonovala svojim 9 deťom, že ich chce všetkých vidieť. Mala 40 vnúčat. K tým, ktorí za ňou neprišli, sa vydala sama. Keď na poludnie odišla z domu, nikto z príbuzných netušil, kam mieri a čo má v úmysle. Pri útoku 2 Izraelčanov zranila, sama spravodlivo zahynula.
 Medzi sebevražedkyne patrila aj Wafa al-Bisová, zohavená nešťastnou náhodou po výbuchu kuchynskej plynovej bomby; tá zase mala pocit, že sa nevydá a východisko uvidela v mučeníctve, a tak zabila rovnakým spôsobom cez 40 študentov na jednej z bagdadských vysokých škôl. Niektoré ženy sa k takej hroznej akcii rozhodli, aby sa vyhli trestu za neslávne známe vraždy na ochranu cnosti, alebo potom, čo vážne ochoreli; niekedy boli k akcii donútené bitím alebo drogami. Iné deti len doplatili na svoju dôverčivosť, kedy dostali od dospelého muža peniaze za to, keď do preplneného miesta odnesú vymyslenému človeku zásielku, ktorú mu mohamedán priviazal okolo tela. Sotva dieťa začalo v dave hľadať údajného adresáta, muž z bezpečnej vzdialenosť stlačil detonátor výbušniny okolo tela dieťaťa. ((Aj toto je tá mohamedánska vôľa Boha? – sprosté rúhanie sa!))
 Iné dôvody majú členky radikálnej skupiny Sahid - čierne vdovy, usilujúce o vytvorenie islamského kalifátu na Kaukaze, ktoré v čečenskej vojne prišli opäť o svojich manželov, bratov, alebo ďalšie blízke osoby a myslia len na pomstu... ((Boh nikdy nepodporoval a nevítal skutky z nenávisti, zloby, hnevu, pomsty!)) Ruský Volgograd zažil v decembri 2013 samovražedný útok; dopoludnia sa teroristka odpálila pri vstupe do staničnej budovy a zabila až 18 ľudí. Na mieste boli ďalšie desiatky zranených, 8 z nich boli v kritickom stave. Podozrivá bola vdovou po predákovi extrémistov, 30ročná Naida Achijalovová z Dagestanu.
 Preživší pasažieri autobusu potvrdili, že explózia nastala bezprostredne po tom, čo táto žena do vozidla nastúpila. Achijalovová bola podľa agentúry ITAR-TASS manželkou istého Dmitrija Sokolova, čo bol pohlavár extrémistickej skupiny z dagestanskej Machačkaly. Pár spoločne študoval na jednej z moskovských VŠ, kde Achijalovová prestúpila k radikálnemu islamu a aj k účasti v extrémistickej bande zverbovala svojho muža.
 Už nikdy nebude nič ako predtým; strach, stres a neistota z nepredvídateľných útokov islamistov. Ako spoznáme v tisíc-hlavom dave na futbale v Paríži, kto je v tlačenici z vysídlencov pripravený na odchod do islamského raja; máte na to nejaký recept alebo špeciálny lakmusový papierik, pani Merkel, pán Juncker, páni slniečkári!? Po samovražedných útokoch v USA, Madride, Moskve, Londýne, Francúzsku, Belgicku, Indonézii, je Turecko ďalšou krajinou, v ktorej bol spáchaný samovražedný útok v historickej časti Istanbulu.

+

+

+

+

 Don't worry, be happy!

+

+

+

+

 BONUS – mimo článok

 „Britské listy“ sústavne nechcú pochopiť – alebo – odmietajú pochopiť, stále znovu a znovu spochybňujú „naše obavy“. Napríklad tým, že »recyklujú« svoje prirovnanie dnešnej utečeneckej vlny k našim niekdajším utečencom zo „socialistického raja-pekla". S poslednou možnosťou porovnaní neporovnateľného nedávno pribehol pomýlený Kartous.
 Zaspomínal si na rok 1989, keď sme po takzvanej nežnej revolúcii ako „zdivočelé decká" vyrazili na »Západ«, keď sme „pre ľudí zo »Západu« boli chudáci zo socialistického východného bloku len čudesnými stvoreniami (ktoré pripomínajú ľudí), ktoré sa rozkukávajú z izolácie v konzumnom šere a doslova slintajú nad banalitami západného štýlu života.
 Možno sme boli smiešne komickí, možno sme aj podaktorí nevydarení kradli, ale nikto sa nemusel báť, že so sebou prinesieme kultúru, nezlučiteľnú so »Západom«, alebo dokonca nejaký náboženský fundamentalizmus, od ktorého by odletávali ručičky aj nožičky v spŕške semtexu a iných chemických zlúčenín. Ani my sme sa takých vecí nebáli, keď k nám prichádzali a u nás sa „rozplynuli do stratena" tisícky pracovitých Vietnamcov.
 Lenže, so súčasnou migračnou vlnou prichádza prirodzený strach. Taký strach, aký sme nikdy predtým necítili. A strach má občas aj, samozrejme, veľké oči. Ale to neoprávňuje šíriť slepotu v médiách a na politických predsedníctvach. Kartous stále nechápe, že nejde o počet utečencov, ktorí tu sú, alebo k nám ešte len smerujú. Ten strach predchádza aj utečencov, ktorí neprídu. Vraj „demagógovia a populisti, ktorí dnes surfujú na vlne xenofóbnych nálad, by sa mali modliť »Allahu akbar« za to, akú príležitosť k prebudeniu vnútornej neistoty získali." Ale Britské listy surfujú predsa na tej istej vlne! Ako by hasili oheň xenofóbnych nálad petrolejom nenávisti, hnevu, zlosti. Opäť bez sebemenšej štipky pochopenia. Žiaľ...

+

Táto tabuľka, ak bude vložená čitateľne do textu – nádherne ukazuje, v čom sa mýlil pán ekonóm Páleník ((dúfam, že som správne začul jeho meno, nech nemenujem iného, dúfam)) zo slovenského rozhlasu, keď mal redaktorke vysvetliť, čo môže spôsobiť 1 milión mohamedánov v Európe – on humoristicky zahlásil, že to je v 500 miliónovej Európe „bagateľ“ – nuž, ja som si našiel niekde rozličné počty Európanov – niekde to bolo 537 – ale povedzme, že sa Nóri a Švajčiari, prípadne balkánske štáty nebudú rátať (a Rusi tiež nie!)... ALE: ak aj tureckých mohamedánov „ešte“ nebudeme započítavať, tak nejde iba o jeden jediný milión – a tieto čísla sú aj tak „trochu“ staré... Mení to alebo nemení to niečo na veci? Francúzsko 5,3 a Nemecko 3,3 milióna, Briti 1,89 – a k tomu 1 milión z minulého roka nových a 3 milióny očakávaných podľa odhadov OSN. Nie, netreba to rozvádzať na drobné.

+

+