Niektoré vykonštruované termíny sú ako ich tvorcovia. Fóbia vo všeobecnosti (ako súčasť zložených pojmov) označuje chorobný strach alebo úzkosť z niekoho či niečoho, ide väčšinou o iracionálne a neadekvátne reakcie, prejavujúce sa strachom, ktorý núti nositeľa, aby sa vyhýbal bežným miestam alebo predmetom alebo situáciám, občas ide aj o strach pred vlastným strachom, alebo o stratu sebakontroly.
Ale pojem „islamofób“ či „islamofóbia“ je vykonštruovaným termínom, ktorý vymysleli tí, ktorým sa nepáči, že by sa „islam“ mohol stať objektom oprávneného odporu, opozície, odmietania, ale založeného na dôkladnom poznaní, na bohatej skúsenosti, na štúdiu...
V súčasnosti pojem „islamofóbia“ či „islamofób“ (napriek tomu, že nemá akademicky uznanú definíciu) používajú nepriatelia alebo odporcovia demokracie, kritického myslenia, rešpektovania rovnosti pred zákonmi, rovnosti príležitostí všetkých občanov v spoločnosti, ľudských práv (pre tých, ktorí ich umožňujú všetkým ostatným) a aj slobody slova (vyjadrovania).
Ak by sme sa prísne držali podstaty výrazu „islamofóbia“ či „islamofób“ – platilo by to azda vtedy, keď by šlo o bezdôvodný strach a navyše z nepoznaného, neulapiteľného...
Ale znalí veci, ktorí sa ako tak venovali histórii, ktorí mali možnosť si kritickým myslením prejsť kľúčové dielo onoho totalitno-ideologického súboru nielen vierovyznania, ale aj komplexu príkazov, zákazov, nariadení, trestov, prístupov atď, netreba zabúdať na súčasné rôzne kontakty aj zážitky, ako aj pozorovanie diania vo svete - - - potom nemožno nikdy vysloviť, že niekto je iracionálny a pod vplyvom fóbie... A ako doplnok máme aj sociálne siete, internet všeobecne, mediálne výstupy, televízia, rozhlas, kontakty ľudí zoči-voči.
Podaktorí ľudia občas zvyknú hovoriť, že tento umelo vykonštruovaný odsudok „islamofób“ či „islamofóbia“ je dielom (nadávkou?) samotných koránistov a ich pochlebovačov (multi-kulturalistov, zištných neziskovkárov a čudesných mimovládkárov, predajných politikov a podobne), lebo sa im to hodí do boja s ich „nepriateľmi“ (čítaj: oponentami, ktorí slepo neprijímajú ich ciele).
Ale čo by sa dalo očakávať od zarytých nepriateľov skutočného boha, nepriateľov demokracie euroatlantickej civilizácie, rovnosti v ľudských právach a rovnosti pred zákonmi, ale aj slobody slova, či dokonca aj hoci milovníkov psov, obdivovateľov nádherných pamiatok dávnych kultúr či civilizácií (stavby, diela, artefakty, ktoré tu po sebe zanechali), ale aj umenia ČLOVEKa a tak podobne a tak ďalej...
Chcú nás haniť, znevažovať, znemožniť, raniť, oslabiť – radi by boli, aby sme podliehali nesvornosti, vzájomnej závisti, ale aj pýche a podobne – tak by sme totiž boli pre nich menej nebezpeční... A je tu ešte pojem slobody. Sloboda je podľa nich niečo diabolské – ale my predsa vieme, že BOH je bohom slobody, ON je darcom a prameňom hlbokej slobody – až keď sa my rozhodujeme pre lásku a v slobode, až vtedy je naše rozhodnutie aj pre Neho cenné...
Ostatných trinásť storočí je plné bojovníkov za skutočné nefalšované ľudské práva, za človeka... Toto nie je článok o histórii, len malou úvahou o veci, tak si to isto môžete naštudovať (vygúgliť?) sami...
Na záver – som prekvapený, ak sa vo vrcholovej politike európskych inštitúcií nájdu aj takí, ktorí o koránistoch „údajne“ nič nevedia a ani pri mučení by neprezradili, prečo konajú ako prisluhovači nenávistného totalitno-ideologického prúdu myslenia aj konania.
Mimochodom, kedy sa novinári spýtajú vrcholných politikov EÚ:
Prečo sa koránizmus (islamizmus) začína letopočtom 622, keď židia oslavujú rok 5776, kresťania rok 2015, a to nehovoriac o tom, že archeológovia vedia dokázať nájdenými pamiatkami, že tu boli kultúry či civilizácie pred 10 000 a aj viac rokmi, len sa pre čosi buď pohlušili, alebo sa navzájom zlikvidovali...
Prečo si koránisti (islamisti) vravia, že sú „VRAJ“ náboženstvom mieru, ale nekonajú tak a dokážu aj svojich vlastných bičovať, kameňovať, vraždiť, obmedzovať, nehovoriac o zákernej a zbabelo krutej likvidácii všetkých a všetkého, čo nie je „ICH“... Zneužívajú naše ponímanie ľudských práv, opovrhujú nami, odmietajú rešpektovať naše princípy, tradície, vzťahy, myslenie, cítenie a podobne...
A bolo by ešte N podobných, ale to už nie je cieľom tohto krátkeho článku (úvahy)...
++
++
++
Don't worry, be happy!
++
++
++
BONUS – mimo článok – video trochu pre samovzdelávanie (môžete pozrieť, ale aj nemusíte)
