...mohamedánmi bezcitne predaní do otroctva, ktorí boli umučení morbídnymi džihádistami, dokonca aj ukrižovaní?!
Keď použijem bezbrehú fantáziu autora literárnych diel – tak HEJ, z nadhľadu UNIVERZA, prípadne pri „poslednom súde“ by samotný Boh mohol povedať: „Vy ste za svojho života boli bratia z titulu »Ľudstva« na Zemi, ale šli ste si sústavne likvidačne po krku a len sa kántriť a mlátiť – dokonca vy, mohamedáni, ste načúvali tomu rohatému diablovi a Mne to dalo teda námahu, aby som niektorých z vás zachránil!“ – alebo niečo také – je mi jasné, že v tomto okamihu by ma aj jedni aj druhí najradšej »roztrhali v zuboch« (minimálne by ma zavreli do psychiatrickej kliniky a zahodili by kľúč – za stredoveku upálený na hranici)...
Že pápež František má zvláštnu náklonnosť ku všetkému, čo v súčasnej migračnej vlne nepriamo aj priamo napomáha mohamedánom, si všimli už aj mnohí kresťania katolíci (a, samozrejme, aj „bratia protestanti“) – zrejme je štátnym tajomstvom štátu Vatikán, PREČO pápež má až tak vrúcny vzťah k mohamedánom?
A hociktorý študent teológie by mohol pápežovi zľahka povedať – tak Ferko, čo to zase rozprávate? Ak by sa mohamedáni modlili k Bohu kresťanov, ako by mohli tak drasticky porušovať väčšinu „odporúčaní“ od Boha? A nechcite po nás, drahý Ferko, aby sme ich všetky vymenovávali? Nie ste vy, drahý Ferko – pápež („služobník služobníkov božích“)?!
Kresťanský Boh predsa nemôže v žiadnom prípade vítať alebo schvaľovať likvidovanie (ani prenasledovanie) kresťanov, inovercov, nevercov, ba ani odpadlíkov od viery. Ak by sa mohamedáni mali ku kresťanskému Bohu, jednoznačne by vedeli, že kresťanský Boh je jeden jediný, nie sú traja, lebo ako náhle by boli čo len dvaja, nebol by žiadny ((ak náhodou niekto nevie, o čom sú »tri osoby«, nech sa venuje radšej ateizmu či inej možnosti)).
Mimochodom, človek nemusí byť študentom teológie, aby zbadal logický rozpor – buď platí jedno alebo druhé, tretia možnosť je vylúčená.
Ja osobne by som chápal jedine to, ak by bol pápež vydieraný, ale to je z ríše konšpirácií a kto už by chcel mať čo len minimum dôkaznej istoty v takejto veci? Pápežovi predsa kňazi z Blízkeho východu dostatočne referovali, o čo tam ide dlhé roky – to isté, čo celých približne štrnásť storočí!
Ak sa nemýlim, naše slovenské duchovenstvo vychováva kresťanov katolíkov k prílišnej úcte k pápežovi – hoci – mne štúdium biblie jednoznačne prezradilo, že na prvom mieste je vždy samotný Boh a ak niečo neladí s Bohom a jeho Zjavením („Nový zákon“ ako súčasť biblie), tak pardon, priorita nepustí... Pápež František ((a nie »Svätý Otec« keďže v NZ je jednoznačne, že jediný svätý Otec je Boh a samotný pojem „svätosť“ je v plnej miere iba u Boha – ešte aj archanjeli sú menej, a to je „iný level“!)) v rozhovore pre talianske Corriere della Sera pápež prirovnal Európu k neplodnej staro-biblickej Sáre, ktorá bola ženou Abraháma – a tá sa najprv zľakla predstavy, že by ešte mohla byť plodná, hoci je už v pokročilom veku. DODAL – „je tu nádej, že aj Európa sa bude čoskoro radovať“.
Tak toto je teda gól do vlastnej bránky, hoci nehráme hokej ani futbal!
Ak by som chcel použiť „čierny humor“, tak okamžite mi prichádza na um – čo, vari pápež František sa chce pomstiť za Vatikán, že si Európa ((všetci tí bojovníci za ľudské práva ostatných troch storočí, nie tí dnešní „slniečkári“ pseudo-humanizmu)) vydobyla občianske postavenie, a tým „donútila“ cirkev zaoberať sa výhradne duchovnými vecami ((čo jej bolo aj „súdené“ odjakživa))?! Tak Vatikán odovzdá Európu mohamedánom, keď už nie je výhradne pre Vatikán?! Áno, uznávam, že to znie „šialene“ – ale Pán Boh nás ochraňuj, ak by v tom bolo pravdy čo len za jeden jediný atóm!
Európa nie je manželka Abraháma pani Sára – lebo to by dopadlo ako s filmom „Votrelec“, kde by sa v útrobách Európy mohol narodiť jedine tak megalomanský »džihád kolísok« a čo sa stalo s posádkou „kozmickej lode“, azda mnohí vieme...
((Zamestnanec pani Angely príde a oznámi súdružke kancelárke – „Na hraniciach čaká takmer osemdesiat miliónov utečencov!“
„Dobre, Wilhelm, ak sú zo Sýrie alebo Iraku, pokojne ich vpusťte.“
„Ale to sú Nemci, ktorí už nedokážu vydržať s vašimi mohamedánmi!“))
+
Keď tú lož, že islam a kresťanstvo sú porovnateľné náboženstvá, hlása pápež, je to priam škandalózne. Normálne si viem predstaviť, že sa Ferkovi zjaví Pán Ježiš Kristus s krížom a hovorí ako kedysi Petrovi, že ide znovu na Golgotu, lebo zrejme RAZ nestačilo – obavou však je, či by toto »zabralo« u Ferka?
Toto je totiž „tehotné“ na exkomunikáciu!
Morálny aj spoločenský rámec kresťanstva definujú Ježišove cnosti, podľa ktorých žil, ktoré ohlasoval putujúc Izraelom a ktoré jeho učeníci (nasledovníci) uvádzali do bežného života. S ubiehajúcimi storočiami pomaly a nenápadne prestupovali Jeho životné postoje kresťanskou spoločnosťou a ľudia ich prijali za svoje (alebo ich slobodne odmietli – Boh nikdy nešiel proti slobode človeka), a to bez toho, aby si už dnes mnohí explicitne uvedomovali, odkiaľ sa vzali. Kresťanská spoločnosť súčasnosti je aj vďaka tomu dnes slobodná, otvorená, žije pod osvietenou, ale nedogmatickou „vládou zákona“ ((panuje občiansky princíp – ale nie sme naivní, ideál v podobe „utópie“ nenastane)).
Pán Ježiš Kristus nám svojimi životnými postojmi ukázal, ako uchovávať dobro aj v našom modernom 21. storočí. Vďaka jeho príkladu a prevzatiu jeho životných postojov do podvedomia máme predovšetkým úctu k ľudskému životu, zatiaľ čo samovražda je neodvolateľný ťažký hriech a vražda je neprípustná, správame sa primerane „dobre“ k deťom a ctíme inštitúciu rodiny. V tom je veľkosť a sila našej kresťanskej spoločnosti, založenej na jeho myšlienkach ((znova dodávam, že „ideál“ je skôr niečím, o čo sa stále snažíme a zaspať na vavrínoch sa neodporúča)).
Pán Ježiš Kristus bol najúspešnejším náboženským učiteľom planéty Zem, pretože v jeho postojoch a myšlienkach sa prejavilo naplno jeho božstvo - jedinečné spojenie autority s láskavou vľúdnosťou a neuveriteľnou pokorou. To ho robilo a po tisícročia stále činí príťažlivým. A preto ho toľko ľudí nasledovalo. O tom, že postoje, ktorými sa riadil, sú správne, svedčí aj to, že žiadny iný človek v ľudských dejinách nemal po tak dlhú dobu taký vplyv na spoločnosť po celom svete tak, ako On.
Hlavnou podstatou kresťanstva je pripodobnenie sa Pánovi Ježišovi Kristovi, v tom je Jeho sila. Ľudstvo má „prirodzenú“ náklonnosť ku zlu aj dobru. Pán Ježiš Kristus, ktorý je stelesnením lásky k ľuďom, ukazoval tým, ktorí Ho vo svojej slobode počúvali, cestu, ako sa prikloniť k dobru. Nikto iný neroztvoril s takou vrúcnosťou náruč celému ľudstvu ako ON, a preto sa ním toľko ľudí nadchlo. Všetky skutočné zlepšenia spoločností, ktoré prijali Jeho postoje, vzišli vďaka tomu práve z jeho učenia.
Náboženská schéma Pána Ježiša Krista nebola už o donucovaní z rôznych príkazov, zákazov, zákonov či trestov. To prenechal všetkým tým Cézarom a vojskám ((netreba zabúdať, čo som už naznačil – že Boh nikdy nejde proti slobode človeka, lebo On daroval slobodu a poprel by sám seba, ktorý je zdrojom slobody, ak by volil cestu vynúteného podrobovania sa!)). Jeho náboženstvo bolo založené na srdci a vnútornej duchovnosti (ktorá je hlboko v našom vnútri). Zo zákonov si vzal morálne zásady a ostatné ignoroval a miesto o zákonoch hovoril o Božej láske, o Božom nebeskom kráľovstve. Veriaci človek nebol ten, ktorý dodržiaval bezmyšlienkovite zákony, ale ten, kto premenou svojho ducha vstúpil do kráľovstva nebeského, kde na neho čaká Boh, ktorý nie je už vzdialený, hrozivý Jahve kdesi „tam hore“, ale Otec nášho vnútra. K prísnemu Jahvemu učil predchodca Ježiša - Mojžiš - keď vzdávali hold vzdialenému neúprosnému božstvu. Pán Ježiš Kristus, naopak, pred Otcom pokľakol a miesto honby za mocou nastolil prostú pokoru. Nezáležalo mu výhradne na vonkajších činoch ako na vnútorných pocitoch, postojoch ((ALE: viera bez skutkov je mŕtva)). Snažil sa, aby ľudia nemali zlé pocity v srdci, pretože ak sa zlé pocity nechajú bujnieť, vedú napokon k hriechom. Zabitie je vždy zlé, ale: aj keď sa hneváme na brata len tak bez príčiny, hrešíme tiež. ((Ja hovorím, že aj tú »príčinu« hodno odstrániť, nech v nás vládne Boh láska – ale to je možno prisilné tvrdenie na dnešnú dobu? A zase – nehodno zabúdať na dvojicu – sloboda so zodpovednosťou)).
Jeho filozofia nebola »politická«. Nemal pozemské politické „ambície“ a politikou sa veru nezaoberal, pretože mu patrilo »kráľovstvo« mimo pozemský čas a priestor ((to, ktoré jediné má cenu či zmysel dosiahnuť!)). „Dajte cisárovi čo je cisárovo a Bohu čo je Božie," odpovedal vyrývačským provokatérom, ktorí mu podali mincu s obrazom cisára a navýšili otázkou, či majú platiť dane? Jeho cieľ bol vyšší, chcel nás zmeniť a zachrániť. Človek sa mal stať iným vo svojom vnútri (v tom najhlbšom bytostnom vnútri)). Neprišiel svet súdiť, ale spasiť ((my sami sa odsúdime, keď na to príde!)). Preto Jeho učenie sa tak značne odlišovalo a odlišuje oproti iným. Nezakladal »nový režim«, ale nový spôsob života. Neoslobodzoval Izraelčanov od Rimanov, ale všetkých od hriechu. Robil revolúciu proti sebectvu a pýche, proti predsudkom, proti krutostiam, proti chamtivosti, proti lakomosti, proti hnevu, proti sebaláske. A v Božom zámere bolo šíriť tieto myšlienky po celom svete aj po smrti a nanebovstúpení Spasiteľa – to sa dosiahlo predovšetkým zoslaním Ducha svätého, ktoré mohlo nastať až po tom, čo uskutočnil Pán Ježiš Kristus „to svoje“. A kresťanstvo sa šírilo najmä žitím, nie rečami (nie že by reč samotná bola prekážkou, ale skutky presviedčali, samotný život veriacich kresťanov – reč je len prostriedkom, nie cieľom)).
Nikto netvrdí, že všetko je ideálne, krásne a dokonalé – pri váhe slobody sa vždy ťažšie buduje, ale to, čo je vybudované, má väčšiu pevnosť aj trvácnosť. A so slobodou je ruka v ruke zodpovednosť, netreba si robiť ilúzie. Nemusíš nič, ale potom zodpovedáš za svoju slobodu. Spása Ti je ponúknutá, ale nie je Ti vnútená! Ty urobíš krôčik alebo dva a On Ti doslova uteká v ústrety (ale to je prehnane veľa poetičnosti na súčasnú dobu!)...
Skôr prejde ťava uchom ihly, než mohamedán by sa držal odkazu Pána Ježiša Krista – však, pán Bergoglio? ((Ale toto sa týka nás všetkých!)) Inak – ak by som bol pápežom ja, tento článok by som isto uvítal, neponáhľal by som sa s exkomunikáciou. Ale kto by čakal, že práve František bude čítať „blog-sme-sk“?
+
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
+
BONUS – mimo článok
U2 „One“
Is it getting better,
or do you feel the same?
Will it make it easier on you,
now you got someone to blame?
You say one love, one life,
when it's one need in the night.
One love, we get to share it
Leaves you baby if you don't care for it.
Did I disappoint you
or leave a bad taste in your mouth?
You act like you never had love
and you want me to go without.
Well, it's too late tonight
to drag the past out into the light.
We're one, but we're not the same.
We get to carry each other,
carry each other... one
Have you come here for forgiveness,
Have you come to raise the dead
Have you come here to play Jesus
to the lepers in your head
Did I ask too much, more than a lot
You gave me nothing, now it's all I got.
We're one, but we're not the same.
Well, we hurt each other, then we do it again.
You say love is a temple, love a higher law
Love is a temple, love the higher law.
You ask me to enter, but then you make me crawl
And I can't be holding on to what you got, when all you got is hurt.
One love, one blood, one life,
you got to do what you should.
One life with each other: sisters, brothers.
One life, but we're not the same.
We get to carry each other, carry each other.
One, one.
=
Už je to lepšie,
alebo sa cítiš stále rovnako?
Bude to pre teba jednoduchšie,
teraz, keď už máš koho obviňovať?
Hovoríš jedna láska, jeden život,
keď je v noci jeden v núdzi.
Jedna láska, musíme ju zdieľať
Opúšťa ťa, baby, keď sa o ňu nestaráš.
Sklamal som ťa
alebo nechal pachuť v tvojich ústach?
Správaš sa, ako keby si nikdy nemala lásku
a chceš, aby som sa bez nej zaobišiel.
No, dnes večer je príliš neskoro
vyťahovať minulosť na svetlo.
Sme jedno, aj keď sa líšime.
Musíme niesť jeden druhého.
Opri sa o mňa a ja o teba.
Prišla si pre odpustenie
Prišla si kriesiť mŕtve
Prišla si hrať Ježiša
Malomocným v tvojej hlave
Žiadam príliš veľa, viac než veľa
Nič si mi nedala, teraz je to všetko, čo mám.
Sme jedno, ale nie sme rovnakí.
Áno, zraníme sa navzájom a potom to urobíme znova.
Hovoríš láska je chrám, láska vyšší zákon
Láska je chrám, láska, ten najvyšší zákon.
Pozveš ma ďalej, ale potom ma prinútiš plaziť sa
A ja nemôžem vydržať to, čo máš, keď všetko, čo máš, je bolesť.
Jedna láska, jedna krv, jeden život,
Začni robiť, čo je potrebné.
Jeden život spolu navzájom: sestry, bratia
Jeden život, aj keď sa líšime.
Opri sa o mňa, a ja o teba.
Jedna, jedna.
+
+
„Neúmerne“ posilnený Jean-Claude Juncker ((predseda Európskej komisie)) napodobňuje Adolfa Hitlera hajlovaním (údajne odborníci tvrdia, že v stave opitosti človek stráca zábrany a odhalí aj to, čo by inak neprezradil!)
