...nevypuknú nepokoje, úpadok, hospodárstva budú v koncoch a podobne. A to iba pre tie 2 percentá, ktorým sa nechcelo podporiť »svätú« vec euro-propagandistov. Toľko rozdielnych názorov, postojov, demagógie, čo zaznelo, asi nezaznie pri žiadnej inej téme.
Nech to zoberieme z jednej alebo z druhej strany, žiadna katastrofa sa neje tak horúca, ako sa navarí. Tak samotní Briti sa s tým všetkým dokážu vysporiadať a aj rozumní Európania sa so svojou seba-reflexiou dokážu spamätať.
Jemne ma prekvapili »nedotknuteľní« borci EÚ a EK, takmer neodvolateľní Juncker, Schultz, Tusk (niektorí z nich si namýšľajú, že oni nie sú závislí od volieb bežných parlamentov – to ako keby oni boli novodobými kráľmi, cisármi, diktátormi).
Ako keby bez zmyslu alebo pudu sebazáchovy – vyhlásil Juncker, že načo čakať, ba načo do jesene. Čakal by som aspoň minimálne spytovanie si svedomia, či títo „borci“ urobili pre vec EÚ naozaj úplne všetko, či aj oni náhodou nemajú nejaký ten podiel na tom, čo sa udialo. Nič také. Presne v tom zmysle, že my sme neodvolateľní, my sme tí elitní ideoví šéfovia…
„Nie je totálne nutné uplatniť článok 50 okamžite," tvrdil minister zahraničných vecí Veľkej Británie pán Phillip Hamond v televízii ITV. Je to naozaj tak? S vysokou pravdepodobnosťou áno. Je absurdné namýšľať si, že títo vrcholní predstavitelia Veľkej Británie nemajú dostatok relevantných informácií alebo faktov – mimochodom – aj keby sami nemali, tak sú za nimi celé tímy ministerstiev…
K tomu, aby sme sa dopracovali, kde je ten pes zakopaný, musíme poznať v týchto dňoch najviac skloňovaný článok 50 »Lisabonskej zmluvy«. V tom článku sa k tejto téme brexit vzťahujú prvé dva odseky:
Pretože odsek 2 odkazuje k článku 218 a jeho odseku 3 nadväzujúceho dokumentu, »Zmluvy o fungovaní Európskej únie« (v znení Lisabonskej zmluvy), zoznámme sa aj s ním, hoci vo vzťahu k tomu, čo je predmetom tohto textu, teda, či má alebo nemá minister zahraničných vecí Veľkej Británie pán Hammond pravdu, nie je tak podstatný. Čo je ale zásadné: členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. Z toho vyplýva, že referendum z 23. 6. 2016 je vnútornou britskou záležitosťou. Reakcia, ktorú vyvolalo vo vedení EK (Juncker und komplizen), nie je na mieste. Inak povedané: zatiaľ „nie je čo riešiť" – v tom zmysle, že bude čo riešiť po tom, až Briti oficiálne oznámia svoj zámer podľa príslušných paragrafov. Kedy to urobia, je predovšetkým ich vec.
Tlaky na Veľkú Britániu v štýle „včera bolo neskoro", sú úplne nepatričné. Ak David Cameron načasoval oznámenie zámeru na jeseň tohto roku, mala by to „Európa" akceptovať, netlačiť na nich. Dôvod rozhodnutia Davida Camerona je zrejmý, pochopiteľný. Oficiálne rokovania o odstúpení UK by mal viesť iný politický reprezentant. David Cameron má na takéto rozhodnutie právo – a EÚ alebo EK by mu do toho nemala „šliapať". Ostatne, tri mesiace a nejaký deň k tomu, je časový úsek plne zanedbateľný vo vzťahu k dobe, po ktorej budú prebiehať „brexit" rokovania.
Veru, nechápem celkom, načo ten zrazu zhon. Znepokojenie na oboch stranách by určite vyvolalo oznámenie vlády Veľkej Británie, že chce oznámiť svoj zámer vystúpiť, dajme tomu, za niekoľko rokov. David Cameron načrtol vcelku férový scenár.
Objavujú sa, samozrejme, špekulácie, že referendum nemusí byť alebo nie je (až tak) právne záväzné. Aj keby nebolo – je záväzne morálne, teda z princípu. V demokracii britského typu je ťažko predstaviteľné, že by rozhodnutie väčšiny účastníkov referenda nebolo rešpektované. Na rozdiel od mnohých iných toto Briti isto „nepohnoja“. Ale vravieť, že Juncker je morálne bezúhonný, to je iné kafé – azda aj preto ho „musela“ podporiť aj Frau Merkel, aby nikto nepochyboval, koho favoritom je Jean-Claude Juncker!
Domnievam sa, že EÚ by mala upokojiť politické či emočné hormóny a vyčkať času ako hus klasu. Nechať Britov, nech si usporiadajú svoje vnútorné pomery tak, ako vo svojej rezignačnej reči uviedol premiér David Cameron, až potom pristúpiť k rozvodu.
V porovnaní s tým, ako neakčne pristupovala EÚ k imigračnej kríze, je podivuhodné, ako rýchlo zošliapol plynový pedál v prípade demokratického rozhodnutia Britov z únie odísť. Lídri EÚ zabudli na dávnu biblickú múdrosť: každá vec má istý čas a každé predsavzatie pod nebom má svoju chvíľu. Je čas rodenia a je aj čas umierania...
A tiež čas začatia rokovaní o odchode UK z EÚ po referende z 23. Júna 2016.
Neviem, prečo sa súčasná byrokratická oligarchia v Bruseli nedokáže rozpamätať sa, že pôvodná myšlienka Európskej únie nebola v napodobňovaní USA, ale dobrovoľným a slobodným spojením suverénnych národných štátov, ktorí chceli vzrast ekonomickej aktivity, voľný pohyb osôb, kapitálu, služieb, spoločnú bezpečnostnú ochranu (hranice, armáda) – a nie vybudovať obrovskú ríšu nepostihnuteľnej byrokracie, kde nikto za nič nezodpovedá, ale ovláda dobreže nie aj dýchanie stien na novostavbe…
Európa azda nezabudla na to, že chcela spoluprácu zvrchovaných štátov?
Buď sa vrátime k pôvodným zámerom, alebo to všetko spadne ako pomyselný domček z kariet.
Namiesto konca si dovolím zacitovať tri výroky Solženicyna, ktoré sa tu hodia ako pokrievka na hrniec:
„Filozofiu slobody nemožno postihnúť zákonom, pretože sloboda je vec ukotvená v našom vnímaní a dušiach, a to nám nemôžu žiadne zákony vziať.“
„Neobmedzená moc v rukách obmedzených ľudí vždy vedie ku krutosti.“
„Nestačí milovať ľudstvo, je treba vedieť znášať ľudí.“
The End. Конец. Fin.
+
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
+
BONUS – mimo článok
Samo Chalupka ((záver básne)) „Mor ho!“
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
+
+
Niekoľko citátov z Koránu proti „neveriacim“ (t.j. proti ne-mohamedánom):
8:17 Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Alah ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Alah, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Alah počujúci je, vševedúci!
2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich!
9: 5 A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajajte ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Alah je veru odpúšťajúci, súcitný.
8:39 Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Alahovo. Ak však prestanú, potom Alah jasne vidí všetko, čo robia.
5:73 A sú veru neveriaci tí, ktorí vyhlasujú: „boh je tretí z trojice" - zatiaľ čo nie je božstva okrem Alaha jediného. A ak s tým neprestanú, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!
2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú.
38: 3 Koľko pokolení pred nimi sme už zahubili! Volali síce o pomoc, však nezostal im čas na uniknutie.
+
+
+
„Neočakávane“ alkoholom »posilnený« Angelin obdivovateľ a podporovateľ Jean-Claude Juncker ((nevolený predseda Európskej komisie! ktorého nikto z nás by nikdy nevolil!)) napodobňoval germánskeho diktátora Adolfa Hitlera hajlovaním sťaby pubertálny neonacista v nových kanadách – a nič sa mu nestalo, ktokoľvek iný by už bol Out! (príslušní psychiatrickí odborníci tvrdia, že v stave opitosti človek stráca zábrany a odhalí aj to, čo by inak nikdy neprezradil!)
