Vo štvrtok 12. januára 2006 som bol unavený, po mnohých pracovných povinnostiach som sa tešil na odpočinok v ríši „do hajan“, ale neľutujem, že som oddialil potrebu relaxu na minimum.
Nebudem unavovať opisom celej debaty, ktorej ústredným motívom bolo problematické miesto Izraela v obkľúčení arabských krajín a mierový proces medzi Izraelom a Palestínou.
Pod lampou sa zišli páni: Chmelár (vysokoškolský pedagóg), Samson (odborník na Blízky východ), rabín Meyers, Čarnogurský (právnik a ex-politik), moderátor Hríb a Palestínčan libanonského pôvodu Ghannam. Chvíľami to vyzeralo tak, že keby im niekto rozdal granáty, alebo strelné zbrane, videli by sme krvavý masaker v priamom prenose. Našťastie umné vedenie diskusie zo strany moderátora ukočírovalo niekedy prihorúce hlavy zanietených účastníkov.
Najviac ma prekvapil pán Čarnogurský citovaním zo Starého Zákona, kde zdôvodnil, prečo a ako Boh spôsobil najprv roztrúsenie izraelského národa po celom svete a následne prísľub jeho návratu do „zasľúbenej zeme“, to sa nestretlo s priaznivým prijatím, ale po ktorom by mohol pokojne nasledovať jeden vtip, ktorý som nedávno počul:
Kohn mal spor s radou starších, tak si ho pozvali „na koberček“. Predniesli mu všetky výhrady a nakoľko oni boli piati, už sa videli, že spor ohľadne nejakého obchodu majú vyhraný. Kohn sa však odvolal na samotného Boha, že to bola Jeho vôľa a tak silne sa na Neho v duchu i nahlas odvolával, až sa zrazu zázračne otvoril priestor nad nimi a hlas Najvyššieho prehovoril: „Áno, je to tak, služobník Kohn je pod mojou ochranou a plní Moju vôľu.“ Priestor sa uzavrel a všetci zostali chvíľu úplne ticho a v posvätnej bázni. Lenže to netrvalo príliš dlho! Hlavný rabín Stein hlbokým patetickým hlasom riekol: „Ale aj tak je to v náš prospech – päť ku dvom...“
Neuralgický bod celého problému je v tom, čo bolo skôr, či sliepka, alebo vajce. Aj malé deti sa učia, že sliepka nemôže byť z iného, ako z vajca. Aj v Evanjeliu je kratučká časť, kde niekto z veľrady upozorňuje ostatných – ak je to Božia vôľa, márne sú snahy zastaviť či zničiť vykonávateľov Jeho vôle (to sa týkalo prvých kresťanov v Jeruzaleme). A znalci Starého Zákona predsa dobre vedia, že už prvé obsadenie zasľúbenej zeme sa stretlo s vyvražďovaním modloslužobníkov a pohanov z pohľadu Božieho zraku.
Aby bolo jasné: v debate „Pod lampou“ sa nenamáhali vedecky definovať jednotlivé problémy a tak malý časový úsek by to ani nedovolil, možno ani mnohodňová vedecká konferencia diplomatov, náboženských predstaviteľov, odborníkov na bezpečnostnú tématiku a ďalších iných odborníkov... by k ničomu neviedla.
Zlatým klincom celého večera bola otázka, čo by ste robil, keby ste Vy boli izraelským premiérom. Všetci zúčastnení to zdatne zvládli v duchu „vynájdi sa okamžite, inak bude zle“. Horšie reagovali oponenti v diskusii na blogu pri príspevku pána E. Chmelára, padali obvinenia z vojnového štváčstva a podobné termíny.
Bez ohľadu na to, kto je alebo bude na poste izraelského premiéra, je doslova „dokopaný“ držať sa momentálneho stavu reality, kedy existuje nová hrozba iránskej snahy vyrobiť jadrové zbrane hromadného ničenia, viď výroky iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda (z novembra 2005), že je predurčený, aby vyvolal KONIEC VEKOV (či koniec sveta)... potom „vymazanie Izraela z mapy sveta + zničenie Ameriky“ a podobne... takže izraelský premiér môže len jediné: robiť všetko, čo sa dá, aby sa mierový proces neprerušil, ale súčasne pripravoval obranu na možnú budúcu vojnu, ktorú sám nevyvolá.
Jedno je isté – tak, ako sa nikto nemôže skryť pred celosvetovým šírením tzv. globalizácie, pred likvidáciou a problémami klímy, šírením rôznych chorôb (vtáčia chrípka, mor, hlad)... tak ani Severná Amerika, ani Európska únia, ani Rusko, Čína, Japonsko,... nikto nezostane mimo, keby to „ktosi“ pohnojil a spustil globálnu vojnu na Blízkom východe.
Po tretej svetovej vojne sa budú používať len palice, budzogáne, oštepy, vrhanie kameňmi a podobné „dávnoveké“ zbrane... ale to nás už nebude trápiť.
