Na webovej stránke týždeň.sk uverejnil včera 30. 1. 2015 novinár Juraj Macko článok: „13 dôvodov prečo neísť na referendum!“ (http://blog.tyzden.sk/juraj-macko/2015/01/30/13-dovodov-preco-neist-na-referendum/ )
Samozrejme, hlavným v tomto mojom seriáli je to pôvodné zameranie, ako som uviedol v Perexe (úvode) – aká tenká je čiara medzi „skvostom“ a nonsensom, lebo obe je schopný vytvoriť tak génius, mimoriadne talentovaný tvorca, ktorýkoľvek občan, to fakt nie je iba o inteligencii či mimoriadnych danostiach... A omyly sa nikomu nevyhýbajú, pokorne priznávam, že obe polohy či stavy som si vychutnal.
Keď som sa dostal „náhodne“ k príspevku pána novinára Juraja Macka, najprv ma ťukla zrejme zámerná chyba v podobe negatívneho slovesa „neísť“, hoci profesionál by isto nenapísal: „Organizácia Spojených nádorov“, ale prezident si to dovoliť môže – však nie som žiadny ujo.
Druhé sklamanie bolo pri samotnom čítaní. Ale dá sa to vychutnať. Porovnal by som to k turistovi, ktorý v Thajsku schválne navštívi miestny podnik a objedná si miestnu špecialitu – potkana. Každý domorodec vám v Thajsku potvrdí, že je to perfektné jedlo, ak sa to správne pripraví a dodržia sa všetky postupy receptu.
Ale poďme bod po bode (opovážlivo sa nazdávam, že na Slovensku neexistuje nikto, kto by už nebol rozhodnutý):
13 dôvodov nejsť na referendum
1. Je dobré, že máme demokratický inštitút „referendum“ a pochybujem, že by v našej parlamentnej demokracii rozhodovali iba a výhradne oligarchovia (tým netvrdím, že ich vplyv je absolútne nulový). Mne postačuje, že ciele, o ktorých informovali organizátori tohto aktuálneho referenda, sa nedá a nevie zrealizovať referendom, ale zapojením totálne všetkých zložiek spoločnosti vo všetkých možných problémoch, ktoré rodinu, manželov, deti, môžu trápiť a sú naozaj problémom. Na to je treba more aktivity, tony driny, zapojenie maxima občanov, a to všade, kde sa dá – a to chce aj čas a vôľu ísť do toho... Iba reči rečičky, a všetky odvodeniny od pojmu hovoriť, nestačia. Aj preto nejdem na referendum.
2. Po všetkých tých prevratoch, vojnách, pogromoch, genocídach, revolúciách, sporoch, nevraživosti – sa Európa koncom minulého storočia ako tak naučila, že väčšina rozhoduje o všetkom, ale nikdy sa nesnaží totálne vyhladiť žiadnu menšinu, nech by šlo o čokoľvek, pretože vždy to končí negatívami, nech tým myslíme čokoľvek. Akákoľvek spoločnosť je živý ORGANIZMUS a my už vieme, že dovtedy je dobre, kým sily (aktivity, udalosti, snahy, podujatia, činy, slová, spojivá... atď.), ktoré onen organizmus držia v optimálnom stave, prevažujú nad silami (aktivitami, udalosťami, snahami, podujatiami, činmi, slovami, rozbrojmi atď.), ktoré sa ten organizmus snažia zlikvidovať, rozbiť, zničiť. A toto univerzálne pravidlo platí aj pre našu spoločnosť. Mne z tohto vyplýva, že hlasovanie, ktoré borí OPTIMUM, je mimo záujmy spoločnosti. Čokoľvek, čo obohacuje menšinu v kladných veciach, obohacuje nepriamo aj väčšinu. Pokiaľ viem, rodina nie je ohrozená menšinou, lebo to, čo trápi alebo ohrozuje rodinu, sú: nezamestnanosť, sťažená zamestnateľnosť mladých ľudí do 29 rokov, sťažená zamestnateľnosť ľudí nad 50+ rokov, odchádzanie za prácou do zahraničia, neúmerne slabšie mzdy na Slovensku (za to isté, čo v susedných krajinách), domáce násilie a minimum podporných organizácií, ktoré by boli schopné napomôcť (a aj nedostatok účinných promptných zákonov), slabšia vymáhateľosť práva na Slovensku, zdĺhavé konanie na súdoch (vo väčšine vecí, ktoré súdy riešia), vysoká miera závislostí na alkohole + hazardných hrách + drogy, neinformovanosť alebo nevzdelanosť mnohých rodín o najrôznejších dôležitých otázkach rodiny (vrátane ochrany zdravia), vysoká rozvodovosť a podobne (zoznam by mohol pokračovať ďalej, je toho priveľa). Takže menej slepoty k reálnym problémom rodiny + spoločnosti – aj preto nejdem na referendum.
3. Reklama mi môže byť ukradnutá. A nie len preto, že v slovenskom prevedení máme ako keby „RE-KLAM-A“. Tvorcovia reklamy na Slovensku to majú oveľa ťažšie. Reklama neovplyvní, že – nejdem na referendum, aj keby ju robil Steven Spielberg či Salvador Dali.
4. Ak som sa slobodne rozhodol na základe toho, čo som tu už napísal, tak ma kohokoľvek presviedčanie a manipulovanie, že som alebo nie som tolerantný či netolerantný – nezaujíma. Kto chce zostať vo svojom bytostnom stredoveku, tak má na to slobodnú vôľu, za ktorú sa bude zodpovedať a je jedno, či sebe, Bohu, alebo komukoľvek. Nie som homofób, nie som heterofób, som ten, ktorý miluje Boha, a preto aj ľudí, ktorí sú často nedokonalí – tak ako aj ja som. Preto nejdem na referendum.
5. Je jasné, že 420 000 ľudí, ktorí podpísali petíciu za vyhlásenie tohto referenda, ja osobne v žiadnom prípade neobviňujem. Nemám ani len najmenšie tušenie, čo ich presvedčilo, čo v prvom momente počuli od koho, či sa zhoduje čosi s tým, čo je naozaj pravda, prosto, tých informácií, ktoré by ma nútili súdiť, mám absolútne minimum. Viem však iné: na rôznych webových stránkach, v rozhlase, v televízii, v novinách, v diskusiách pod článkami – bolo nesmierne veľa rôznych fanatických, fundamentalistických, homofóbnych, nenávistných, odsudzujúcich slov, viet, myšlienok, nadávok – ale pre mňa je hlavným to, čo som už napísal: týmto referendom sa nedosiahnu ciele, ktoré boli na začiatku proklamované, preto nejdem na referendum.
6. Je mi jasné, že emócie patria k človeku, k ľudstvu, ale všetko, keď sa preháňa, skončí súbežným preháňaním v ostatných zložkách osobnosti u ľudí v globále – nie je dobré ani chodiaca mŕtvola bez emócií a nie je vítané ani amokom zmietaný jednotlivec (o to viac dav). Toto nezmení fakt, že nejdem na referendum. Je to rovnako slobodné plnohodnotné rozhodnutie ako jeho opak.
7. Protestujem a odmietam umelé násilné spájanie pojmu kresťan či kresťanstvo s tým, či idem alebo nejdem na toto konkrétne referendum. Mne ako kresťanovi katolíkovi stačí to, čo je v Písme svätom:
1 Jn 4, 11-12: „Drahí moji, keď nás Boh takto miloval, aj my sa musíme navzájom milovať, Boha nikto nikdy nevidel, ale keď sa navzájom milujeme, Boh prebýva v nás a Jeho láska dosiahne v nás dokonalosti.“
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
Rim 12, 17-19: Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; ale usilujte sa konať dobré pred všetkými ľuďmi! Nakoľko je to možné, a závisí od vás, nažívajte v pokoji so všetkými ľuďmi! Nepomstite samých seba, drahí moji, ale nechajte miesto (Božiemu) hnevu, ako je napísané: „Moja je pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. (Koniec citátov).
Preto musím iba zapojiť odpúšťanie, aby ma neroztrhalo, ak čítam, že niekomu stačí, ak sa označí sám seba za konzervatívneho kresťana katolíka, ale nič mu nevadí na tom, že to neuskutočňuje vo svojom vlastnom živote. Nejdem na referendum.
8. Konzervatívci, Pohoda, mobily, ani nedávno z väzenia súdom prepustená pani Mojsejová – ma už v mojej slobode nejsť na referendum nezmenia.
9. Rodina nezávisí od toho, či existujú akési iné modely, ale ako píšem vyššie, či všetko to, čo ju drží pokope, či prevláda nad tým, čo ju chce zboriť, ale v tomto sú na prvom mieste manžel s manželkou – a potom spoločnosť v tých bodoch, ako píšem vyššie. Nejdem na referendum.
10. V maximálnom možnom rozsahu je na prvom mieste ohľadne výchovy detí rodina, ktorú tvorí otec a matka, ale zažil som to na vlastnej koži – spolu vplývajú tak súrodenci, starí rodičia, bratranci a sesternice, susedia, spolužiaci, škola (učitelia, vychovávatelia), médiá, knihy, príroda – a samo-sebou aj spoločnosť v podobe cirkvi (ak je kto v nej) – lenže všetko toto je v primeranom množstve, kvalite, načasovaní, miere atď. Nejdem na referendum.
11. Všetko, čo sa kde deje, musí a malo by sa riešiť tam, kde sa to deje, až keď niečo nejde doriešiť, ľudia sa obracajú na medzinárodné súdy. Používať však hoaxy, že ktosi kdesi odmietol upiecť tortu, lebo mal čosi proti komusi... Zbytočné vrieskať. Naše média majú určité pravidlá, ktoré dodržujú, ak nie, sú cesty na nápravu alebo súd. Ale jednému dáme hrať futbal a protivník hrá hokej – to azda nie? Nemožno volať po spravodlivosti a sám ju nerešpektovať. Volať po ohľaduplnosti a nebyť ohľaduplný. A obdobne to platí v iných veciach.
12. Extrémizmus? Najväčší omyl, ktorý som si všimol, je práve u konkrétnych veriacich, ktorí prišli s ideou, že homosexualita (aktívne žiť podľa toho, akého je 4% menšina prirodzene založená – doslova „stvorená Bohom“) je hriešna. Ten, kto zamieňa pojem homosexuál s pojmami – pedofil, zvrátený jedinec, sodomista, prostitút, smilník alebo cudzoložník, exhibicionista, sadista, perverzák a podobne – alebo nevie, o čom hovorí, pretože každý ten pojem znamená všeličo iné (a rovnako sa môžu týkať heterosexuála aj homosexuála) – alebo zneužíva výrazy z Biblie, ktoré sa presne týkajú rôznych stavov duše a zase oboch orientácií – alebo jednoducho rôznym spôsobom kombinuje rôzne pojmy s rôznymi významami – a väčšinou výsledkom je „keď sa palica hľadá tak sa aj nájde“ – aj preto nejdem na referendum. (V očiach Boha je homosexuál, ktorý miluje 3 zložkami svojej bytosti svojho milovaného či milovanú - rovnako hodnotný a čistý ako heterosexuál, ktorý miluje 3 zložkami svojej bytosti svoju partnerku či partnera - tie 3 zložky sú - telesne, mysľou, dušou... Ak niekto sa akokoľvek odvráti od lásky, ak je v hriechu, tak je jedno, či je jedno alebo druhé - a to je značne dôležitý fakt).
13. Homogénnosť znamená = majúci v každej svojej časti tie isté vlastnosti, rovnorodý, jednoliaty - - - a to sa pluralitnej spoločnosti netýka. Novinár Juraj Macko to vie. Prečo teda vo svojom článku si zámerne robí nemiestny humor, ak mu je známy pravý význam? Pluralita je práve v koexistencii a nelikvidovaní, kde bez toho, aby ktorúkoľvek časť to ohrozilo, primerane koexistujú... Nie len preto nejdem na toto referendum.
V diskusii pod príspevkom novinára Juraja Macka bola pomerne zaujímavá diskusia.
Ktosi tvrdil, že ide iba o zviditeľnenie pána Chromíka. Či už áno alebo nie – také zviditeľnenie je obojstranná „zbraň“, ľahko môže dosiahnuť opak želaného a dotyčný jedinec bude hľadať náhradné či únikové riešenie. Osobne by som netúžil nikdy po podobnom zviditeľňovaní, ale je to vecou slobodného rozhodnutia kohokoľvek, či to berie s týmto rizikom.
Druhá možnosť, že si RKC (KBS) robí test za 6 miliónov, aký skutočný vplyv v spoločnosti má – síce nie je jednoznačný dôkaz, ale – keby aj, tiež by ich to mohlo vyjsť veľmi draho. Prečo? Biskupi a ostatná hierarchia RKC na Slovensku tu je ako „služobníčka služobníkov božích“ (takýto „titul“ je uvádzaný u pápeža, ale v prenesenom význame je to aj u nich a vyplýva to z tradície aj z Písma svätého – tie lapsusy z dejín bola len ich slobodná voľba popierať to, čo od nich chce sám Boh). Tá výška veriacich, ktorú uviedol diskutujúci, že 70 % - asi je odvádzaná od odpočtu obyvateľstva, ale prieskumy aktívneho navštevovania chrámov, kostolov, je to čosi okolo 31 % plus mínus. Ak by sme boli prísni s otázkou „Kto skutočne žije kresťanstvo?“, dosiahli by sme nižšie hodnoty. „Podľa ovocia spoznáš, aký je to strom.“
Dobrým postrehom v diskusii bolo konštatovanie, že AzR ako keby riešila iba deti, ktoré sú v „riadnych rodinách“, aby sa „nepokazili“. Neviem. Ak by to bolo práve takto, „Pán Boh s nami a zlé preč...“ Dôkaz však radšej ani nechcem. Už predstava vyvoláva mráz po chrbte.
Iný diskutujúci oponoval s autorom takto: „Trochu sa mi nepáči, ako sa autor snaží naznačiť, ako sú všetci ľudia proti kresťanom. Myslím si, že väčšina (rozumných) ľudí, ktorí nesúhlasia s postojmi Aliancie za rodinu, s kresťanmi problém nemá. A od nejedného kresťana som počul, že referendum nie je o viere, ale predsa TO do toho stále zaťahujú.“
+
333. dôvod, prečo nejsť na referendum (Kázeň kňaza Rastislava Baka): „Aj naše Slovensko potrebuje rýchlu pomoc, hoci je v EÚ. Morálny život je ohrozený, je tu útok na rodinu. Nečestnosť, korupcia a zlodejstvo rozsieva nenávisť. Rodina, priateľstvo a medziľudské vzťahy ustupujú a dopredu sa tlačí zisk a bohatstvo. A toto všetko sa skrýva za toleranciu, slobodu prejavu, demokraciu. Lebo kto vidí a hovorí nám pravdu? Musíme niečo robiť, a rýchlo, aby nebolo neskoro. /// Keď zaspíme a budeme sa len nečinne prizerať na túto amorálnosť a zvrhlosť, určite prehráme. Aj v rozprávkach sa to už mení. Už sa princ zaľúbi do kráľa, a nie do princeznej, a princezná sníva o svadbe s kráľovnou, a nie s princom. Už stovky slovanských rodín kričia, na Západe nám ukradli deti, pozerajte na naše nešťastie a poučte sa! Zobuďte sa, zastavte mor tretieho tisícročia. Postavte železnú oponu takej tolerancii a prekrúcaniu. Vytlačte tuto špinu za hranice štátu. Nebuďme hlúpi a poučme sa! Tak je to vo svete. A u nás? Počuli ste už, čo urobilo naše zdravotníctvo na základnej škole v Košiciach? Kurz o pohlavných chorobách, kde deviataci mali vo dvojiciach ukázať sexuálne polohy medzi mužom a ženou, mužom a mužom i ženou a ženou. Navádzali na nemorálny život. A to bez súhlasu rodičov, ktorí boli pohoršení a písali otvorené listy do školy. Toto nám nepriniesli Cyril a Metod, ale EÚ. Žeby sme zostali hlúpi ľudia bez názoru, lebo takých môžu ľahko manipulovať. Nielen sanitky, ale i my, ponáhľajme sa zachraňovať život i hodnoty dôležitejšie ako naše HDP! Ženy i naše vnúčatá dostali šancu normálne žiť.“
No Comment
