V nedeľu 5. 4. 2015 o 21:20 uverejnil na web stránke „Denníka N“ bloger Pavel Pakoš článok: „Grálistka versus kresťan“ (https://dennikn.sk/blog/gralista-versus-krestan/ )
Priznávam, že najprv som si myslel (našťastie iba krátku chvíľu), že ide iba o akýsi žart, chyták… Alebo iba skúška únosnosti čitateľov. Dokonca si pozornejšie všimnite titulok a znenie „LINKu“ – v jednom je „Grálistka versus kresťan“ a v druhom je „Grálista versus kresťan“. †
Tu nejde ani o to, kto je väčší odborník, kto je väčší veriaci, ani kto je mýliaci sa a kto nie je mýliaci sa… A o akúsi pofidérnu súťaž už vôbec nie.
Dokonca, keď som si robil kópiu pre USB kľúč, aby sa mi s textom ľahšie pracovalo, tak sa mi doslova „hmota“ súboru vzpierala a text sa mi nahral na dva či tri razy. Reku: Že by varovanie? Znamenie? Ale keby aj, strach vo mne nevyvolá…
Bloger Pavel Pakoš hneď v úvode tvrdí: „Keď sa dajú 2 posolstvá vedľa seba, tak sa dajú lepšie porozumieť ich odlišnosti.“
Už z podstaty logiky nemôžem prijať túto myšlienku. Dve posolstvá môžu pokojne koexistovať, ak sú určené odlišným adresátom, ak sú v odlišných dobách, ak majú iné ciele. Až z neskoršieho textu vyplynulo, že adresátom je ľudstvo a posolstvá sú zdanlivo o jednom. Ale pre dôkladnosť: autor nedáva dosť informácií, spolieha sa na to, že prípadný čitateľ vie dopredu takmer všetko a ide iba o sledovanie akejsi „dišputy“ v štýle stredovekých dišpút (ako boli kedysi bývali medzi kresťanmi, židmi a mohamedánmi).
Dovolím si vybrať niektoré „skvosty“…
Za grálistku: „Vy si myslíte, že Ježišova smrť na kríži bola Bohom chcená? »Posolstvo grálu« to osvetľuje úplne inak. Bola to iba hrozná vražda Božieho Syna, ktorá nepriniesla žiadne vykúpenie. Vy kresťania dezinformujete. Celý svet je kvôli tejto udalosti ešte viac karmicky potrestaný. Glorifikujete túto praobyčajnú vraždu proroka, ako keby si to prial sám Boh.“
Hneď v prvej vete – o Bohu sa už dávno vie, že je vševedúci, je nezávislý od času alebo od priestoru. Človek dostal do daru slobodnú vôľu, to jest možnosť slobodne sa rozhodnúť a zároveň je za túto slobodu zodpovedný. Takže, ak berieme tieto veci vážne, tak zároveň platí, že Boh nechcel, aby človek alebo ľudstvo ukrižovali Syna Božieho, ale vedel to vopred – lenže nemienim vysvetľovať na krátkom mieste túto schopnosť Boha, je to čosi, čo sa vymyká pozemskému…
Čo je však dôležitejšie a text článku sa toho ani nedotkol, je fakt, že Boh Otec všemohúci, to jest Stvoriteľ, sa rozhodol vo svojej absolútnosti zároveň naplniť svoju spravodlivosť a aj LÁSKU – tak sa sám inkarnoval a sám seba vydal na smrť na kríži, aby spravodlivosť aj milosrdenstvo mohli byť naplnené… Vykúpenie bolo smrťou dosiahnuté, ale nie je automaticky alebo samozrejme dané totálne všetkým (problém slobody a odmietnutia).
Ale nevýhoda obdobných článkov je práve v tom, že na dvoch či na troch stránkach chce (túži?) rozobrať to, čo sa nezmestí ani do 500 strán textu vysokoškolských skrípt.
Grálistka tvrdí, že „celý svet“ je karmicky potrestaný. To je nonsens ako »White house«. Zákonitosti okolo karmy narábajú práve s individuálnou zodpovednosťou, možnými trestami, ale aj s odmenami – a až celok kdesi v konečnom súčte plusov či mínusov. Lenže problém je s dôkazmi. Dôkazy sú skôr na báze zážitku jedinca, a nie univerzálne platná pravda, ktorá môže byť kýmkoľvek vopred vypočítateľná.
Neviem, odkiaľ bral bloger Pavel Pakoš jednotlivé časti myšlienok alebo tvrdení, ale ani za „kresťana“ nepadali „skvosty“…
„K: Naša viera svedčí o tom, že vykúpenie sveta nastalo. Smrťou Krista bola porazená Smrť. Veru, Boh to dopustil, a iba On vie, prečo sa to muselo stať až tak drastickým spôsobom.“
Aké vykúpenie sveta? Vari svet bolo treba vykúpiť? Absurdum! Či už povieme „človek“ alebo „ľudstvo“, ale nie »svet«. Svet je len sťaby kulise pri divadelnom predstavení. Čo je na človeku dôležité? Jeho duša (duch) – bez duše je telo a myseľ „o ničom“…
Ďalší nonsens je vo vyjadrení „bola porazená smrť“ – pokiaľ ide o samotného Ježiša, tak áno, ale pre nás je významnejšia porážka Temnoty, porážka hriechu, porážka diablov.
A „drastický spôsob“? Tak vraždili Rimania po celom území vtedy známeho sveta. Ale nalejme si čistého vína – ktoré vraždenie sa komu môže páčiť? Vražda je vraždou, nech ide o akýkoľvek spôsob. Tu zostáva len žartovne dodať: „Ak by Ježiša utopili v akváriu – kto by nosil na krku malé akvárko?“
Bloger Pavel Pakoš pokračuje s delikatesami naďalej a iba on vie, odkiaľ ich zobral: „Všetko zlo nebolo odstránené, iba generálny pekelný štáb dostal fatálny úder. Kristus vyhral svojou prehrou vojnu. Nám zostali ešte malé bitky s čertami…“
Kristus vyhral svojou prehrou? Ale ale ale – to mi pripomína pána Satinského, keď v akomsi diele „Niekto je za dverami“ napodobňuje Švéda a po nezrozumiteľných slovíčkach zaznie „Štokholm“. Nie je to náhodou tak, že z pohľadu vtedajšieho sveta (možno aj hmotársky dnešok) to zdanlivo vyzeralo ako prehra – ale Satan a celé pekelné spoločenstvo vedeli moc dobre, že je po všetkom.
Ako nepísať príliš veľa a neunavovať?!
Bloger Pavel Pakoš sa dokonca pokúsil o poéziu: „Zatiaľ môžeme pracovať na malých vzkrieseniach svojich bied v našom vnútri či svojom okolí.“ Ale poeti aj básnici sveta sa kdesi v hroboch či svojich spálňach práve obracajú ako vrtuľa na pôvodných lietadlách.
Bloger Pavel Pakoš, ako sa zdá, zastupuje kresťana – lenže v dobrom úmysle to kazí azda viac, než zosmiešnený „grálista“. V jednom možno súhlasiť s „G“ – že každý človek si platí svoje dlhy sám a možno to nájsť v Katechizme katolíckej cirkvi (otázka vyrovnania škôd, otázka pokánia a metanoje, otázka zadosť učinenia po sviatosti zmierenia) – samo sebou, že Boh je tak ústretový, že ako onen biblický OTEC márnotratného syna – je ochotný mnohé odpustiť, ale len vtedy, keď vidí, že sa „semeno lásky“ uchytilo a prinieslo svoju úrodu (ako to naznačujú mnohé podobenstvá v »Novom zákone«)… Autor ani slovom nespomenul, že zažívame nepeknú a nechutnú módu pseudo-kresťanov, ktorí si namýšľajú, že stačí ísť na spoveď a pokojne hrešme (a robme si, čo sa nám zachce) ďalej…
Nemôžem zabudnúť na to, ako mi istý „kresťan“ Janko povedal: „A prečo by som nie TO, TO a TOTO?! Keby nie ja, tak to urobí niekto iný, kto by bol na mojom mieste!“
Koľkí sa dopočuli alebo dočítali, že by mali vyrovnávať svoje dlhy (samozrejme sa tu nemyslí na peniaze, hoci aj tie sa musia splácať) – ale kdesi ktosi im „nabulikal“, že nič nemusia, lebo veď boli na spovedi a BOH to za nich… Nie, bratia a sestričky – tu vás zrejme nejaký stúpenec onoho rohatého pekne nachytal na hruškách. Dostal vás. A zvyšok ľudstva iba poburujete svojou drzou opovážlivosťou a spoliehaním sa na božie milosrdenstvo, čo je hriech proti Duchu svätému. Ak ste konali a vopred ste s tým rátali – ale aj čosi ste urobili a mávli ste rukou, že to ON automaticky odpustí, že VY nič nemusíte… Hmm, ani to minimálne minimum – dať do poriadku to, čo je vo vašich silách a vo vašej možnosti – čo by ste nechceli? Naivita ako Jupiter!
Autor – bloger Pavel Pakoš je čudný zástupca „K“ – keď jeho viac zaujímajú „zásluhy“ alebo mudrovanie, čo je z neba a čo nie je z neba. Trochu v tom smrdí pýcha. Ja síce kritizujem jeho článok, ale netvrdím, že ma ktosi musí nasledovať, že ja som jediný, ktorý sa nemýlim, neposielam nikoho do pekla, ani nepíšem, že je chorý na mozog – v žiadnom prípade!
Každý jeden človek má svoje svedomie, svoj rozum – a kdesi tam vnútri je aj duša – takže sa nebojím, že by sme sa museli vyhovárať ako malé deti jeden na druhého a súťažiť, kto je väčší heretik, schizmatik, bludár… alebo naopak.
Stačilo by mi, keby sme žili „lásku“ od Boha – ako to je aj v Biblii: „Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás." (Jn 13, 34-35) a aj „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." (Mt 9, 13)
