Michal Patarták: „Hľadanie pôvodu zla 1. Bohom zdrvený Jób“ (utorok 12. 08. 2014 o 16:18 http://patarak.blog.sme.sk/c/362831/hladanie-povodu-zla-i-bohom-zdrveny-job.html
) už dlho som nečítal tak skvele napísaný príspevok (článok), ktorý sa dotýka tak všeľudských tém, ako aj teológie…
Pokiaľ sa dobre pamätám, pojem „zlo“ je veľmi širokospektrálne vysvetľovaný pojem – z formálneho hľadiska, z hľadiska materiálneho, zlo v kvantite a v kvalite, zlo v duchovných veciach, zlo v nami pozorovateľnom vesmíre (t.j. v 3 D svete), zlo ako nedostatok dobra, zlo ako súčasť existencie a tak podobne a tak ďalej. Aj sám autor M. Patarák uvádza, že „zlo“ nie je ľahké definovať.
Je úplne samozrejmé, že nás ľudí zaujíma „zlo“ najmä ako fenomén osobného nešťastia, prípadne vo forme CELKU „zlo“ ako nešťastie ľudského spoločenstva.
Áno, ľudia sú zvedaví, PREČO sa nejaké „zlo“ stalo práve im.
Michal Patarák na veľkej ploche popisoval „prípad Jób“ (Starý Zákon).
Starý Zákon vo všeobecnosti bol častokrát písaný v negatívnych vyjadreniach, zrejme ľudia jasnejšie chápali veci, ak sa im to podávalo negativisticky. Takisto forma jazyka a používanie literárnych prvkov bolo poplatné dobe.
Neznámy autor Knihy Jób vymenoval, čo vlastnil Jób: 7 synov, 3 dcéry (o manželkách nič), 7 000 oviec, 3 000 tiav, 500 záprahov hovädzieho dobytka, 500 oslov, mnoho služobníctva… Jób denne prinášal obete.
A hlavný bod zlomu?
Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Boha, prišiel medzi nich aj Satan. Údajne z potuliek po Zemi. Boh sa ho pýta, či si všimol Jóba, ktorý je bezúhonný, úprimný, bohabojný, stráni sa zlého.
Satan to zaklincoval: „Či je Jób zadarmo bohabojný? Dotkni sa toho, čo má, či sa ti nebude rúhať?“
Áno, Michal Patarák má pravdu, je chybou nás, bežných ľudí, ak si namýšľame, že Boh je akýmsi automatom na odmeny pre dobrých a trestanie pre zlých.
A potom – všimli ste si, že Satan sa tiež prišiel postaviť pred Boha? Aj keď je anjelom, ktorý bol kedysi medzi prvými štyrmi, ktorí videli Jeho tvár, lenže my vieme, že padol a zlyhal – no či sa mu to páči alebo sa mu to nepáči – Satan je v službách Boha! To znie takmer ako rúhanie. Ale kto čítal Písmo sväté, vie, že Syn Boží už vojnu vyhral, to len my sme furt obmedzení časo-priestorom…
V Knihe Jób je kratučko zmienené „denne prinášal obete“ – ale niet dôkazu, že by to robil z vypočítavosti. To bol spor „akože“ medzi Satanom a Bohom – lenže už vieme, že staro-zákonné texty boli písané primerane dobe a kultúrno-civilizačným predstavám vtedy bežného obyvateľstva. A jadro kresťanskej mystiky je dnes práve v 2 kratučkých zmienkach v Evanjeliách - „Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás." (Jn 13, 34) a „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." (Mt 9, 13).
Michal Patarák veľmi trefne píše – ak by bol Boh iba kýmsi, kto dobrých odmeňuje a zlých trestá, bol by „bohom“ pohanstva.
Opakujem – príchodom Pána Ježiša Krista, jeho utrpením a zmŕtvychvstaním vyhral nad smrťou, nad zlom (nad Satanom) a návratom do nebies umožnil zoslanie Ducha svätého. To je totálna zmena, ktorú si azda aj málokto naplno uvedomuje.
A v tomto býva aj kameň úrazu pôsobenia niektorých jedincov v cirkvách – ak si niekto myslí, že vysluhovanie obety, honosné prejavy úcty a „nekonečné“ modlitby bohu majú nakloniť jeho priazeň, ovplyvniť jeho rozhodovanie – a následne to vydávať za jediný zmysluplný význam existencie cirkvi, za ktorý sa vyplatí brať rôzne bonusy, vďaka čomu aj možno mať vplyv na členov cirkvi – ba konať si svoju vlastnú politiku – tak je to vlastne hnusno-nádherné pohanstvo.
Ešte raz zopakujem – ak to maxi-preženiem, tak nám stačí PRÍKAZ LÁSKY a odporúčanie „milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ – a čo je ono milosrdenstvo? Zas iba dôraz na lásku v našom srdci. Židia mali vyše 700 rôznych príkazov, všetci poznáme staro-zákonné DESATORO, ale v najprísnejšej podstate stačí iba jedna jediná veta. Ak ju žiješ, uskutočňuješ, nič viac nemusíš.
A čo s cirkvou, ktorá si v priebehu dejín uzurpovala výsady akéhosi jediného aktéra či zástupcu samotného Boha pred ľuďmi? Ak je cirkev pokorná a rozumná ako Jób, sama uzná, že by mala byť služobníčkou, takým primeraným miništrantom (je to od latinského slova: pomáhať, napomáhať, vypomáhať – napokon aj pápež je vlastne iba služobník služobníkov božích, a nie KRÁĽ, CISÁR, VLADÁR)…
Drobná chybička Michala Pataráka – tvrdí, že Satan si omotal okolo prsta aj samotného Boha. Kdeže! Staro-zákonný autor knihy Jób postupoval obdobne ako autori – povedzme – knihy Tisíc a jedna noc – prosto používal literárno-jazykové prostriedky tej doby.
Chybou by bolo myslieť si, že Boh je zodpovedný za zlo. Pomôžem si rozprávkovým podobenstvom o dušičke a Slnku… Na bohu-slnku bolo nespočetné množstvo malých dušičiek. Jedna z nich sa obrátila na boha, že by rada spoznala, kým je naozaj. On jej vraví, že sa musí od nich oddeliť a odísť nakrátko do temnoty. Keď sa naivne spýtala, čo to temnota je, odpoveďou jej bolo – to je to, čo ty nie si. Dušička odišla do inej sféry, do hmotného sveta, úplne mimo boha a svoje sestričky. Tam potom mohla zakúšať najrôznejšie druhy temnoty. Ale v chvíľach utrpenia a znášaníia „zla“ volala k bohu – Bože, prečo si ma opustil? – a znelo to rovnako, ako to robievame my, ľudia. Ale boh nás je ochotný znova prijať, zavolať nás domov… A mini-poučenie? Život v tejto hmotnej prírodnej temnote je výpoveďou o tom, čím chceme byť a aj čím sme.
Samozrejme, toto mini-podobenstvo je tiež iba určitou formou literárneho výmyslu, ktorý v sebe nesie zrnko poznania. Ale nikoho nenútim, aby to prijímal. Sme slobodné bytosti, nútenie silou je cudzie svetlu (ako opaku temnoty).
Vhodným odporúčaním by mohlo byť aj – nezáviďte iným ľuďom, ak sú úspešní a ani neľutujte tých ľudí, ktorí sú neúspešní – lebo nemáme dostatok informácií a nevieme, čo tá-ktorá duša považuje za úspech alebo neúspech. Príklad – niekoho smrť nie je katastrofou, ak pomohla zachrániť životy mnohých – a zas niekto iný – možno si žije ako taký multi-miliardár (boháč), ale spôsobuje ostatným okolo seba iba zármutok – takže, čo je tak jednoznačné? Častokrát nevieme o všetkých súvislostiach, nemáme dostatok informácií… Výhodou je vyhnúť sa posudzovaniu a odsudzovaniu – lebo nemáme žiadnu istotu, či sa nemýlime, alebo čo za tým je.
…môžeme si robiť, čo chceme a nemusíme sa báť odplaty. Bude však dobré, ak si uvedomíme dôsledky. Dôsledky sú len prirodzené následky. Tie sú niečím iným, než odplatou alebo trestom. Následky sú jednoducho tým, k čomu vedie aplikácia prírodných zákonov. Sú tým, čo sa deje v dôsledku toho, čo sa udialo predtým. OK.
A na úplný záver tohto článku - Boh nikomu nič nedokazuje, pretože nemá potrebu nič dokazovať. Boh jednoducho je, a to je aj fakt. Tí, ktorí vedia, že sú súčasťou BOŽEJ podstaty, nemajú žiadnu potrebu to niekomu dokazovať. Tým vôbec sa to snažia dokazovať sebe samému.
P. S.: Ak niekto tvrdí, že nejaký človek je bezcenný – je to obvinenie odporne príkre. Boha nezaujíma iba akýsi krátky úsek nášho života – ON nás hodnotí podľa celého života – pozná aj telo, aj myseľ, aj dušu – pozná naše myšlienky, slová, činy aj pasivitu, naše túžby alebo sny… On je pre nás cesta aj pravda aj život.
