Najnovšie som si všimol, že sa „na objednávku“ vyrojili obhajcovia prílevu migrantov do EÚ, a to dokonca s prídavkom, aby sme nepodľahli šíreniu fám alebo šíreniu poplašných správ. A keby dačo, tak zdravý rozum či opatrnosť, to je vraj iba pre primitívov.
Ak by som bol členom nejakej neziskovej organizácie, ktorá má v portfóliu starosť o migrantov, asi by som erdžal blahom. Konečne! Už je to tu! Konečne aj my sa nabalíme a odkrojíme si z veľkého koláča »prašuliek« – a čo nás do toho, kto to zaplatí?! Len nech nám do toho nikto nekibicuje!
Musíme sa rýchlo spojiť s ostatnými podobnými neziskovými organizáciami, ktoré majú takisto záujem odtrhnúť si z BIG koláča »prašuliek« – to aby sme boli omnoho silnejší…
A ak by nám do toho chcel niekto kibicovať, tak mu dáme po ústach, že sa z toho nespamätá do konca svojho krátkeho života!
Samozrejme, pomôžu nám na slovo vzatí právnici, akýkoľvek odborníci, ktorí podporia naše neoddiskutovateľné právo pomáhať migrantom – »prašule« nesmrdia…
Konečne!
A keď bude treba, tak vynadáme tým Slovákom (a ostatným opatrným »ovčanom«) do xenofóbov, rasistov, do nezodpovedných, do nehumánnych (a ak bude nutné, aj do neľudských – čo tam po tom, že je to skoro rovnaké?!) exotov, ktorí by sa mali ísť radšej liečiť!
Podobných úvah bude pribúdať – možno slovníček (súhrn výrazových prostriedkov) nebude úplne zhodný s tým, ktorý som tu použil – ale podstata zostane…
Sem tam sa mihne internetovým priestorom odsudok, akí sú tí slovenskí občania obmedzenci, ako tým vo svete robia hanbu… akí sú podaktorí sebeckí, ako sa topia vo svojich malicherných „problémikoch“… ktorí sa nedokážu pozrieť za svoju dedinku či mestečko…
Nájdu sa aj takí, ktorí mudrujú nad problémom, prečo sa spoluobčania správajú nenávistne, ba až hystericky, keď ide o migrantov – momentálne nie je IN alebo COOL priznať, že „KTOSI“ „KDESI“ plánuje s organizovaným prílivom migrantov a čuduj sa svete, hlavným argumentom je „vymieranie“ európskej populácie, sny o nových »pracantoch« a neskôr o ekonomickom prospechu či vzraste…
Občas to „zapácha“ po akejsi nevyhlásenej súťaži, kto si viac navymýšľa proti vlastným spoluobčanom – kto ich dokáže viac a ešte viac zhodiť, uraziť, zosmiešniť.
S celou touto mániou okolo migračnej vlny – mi to pripomína, či náhodou nejde už o „oikofóbiu“ – to je takmer neznámy pojem, kde ide o záporné životné pocity, o strach, o odpor, ba až averziu alebo nenávisť voči vlasti, svojmu domovu, kultúrnemu aj duchovnému dedičstvu vlastnej spoločnosti (ak sa vám chce, dá sa tento pojem nájsť v slovníku cudzích slov).
Ak by ste sa chceli naladiť na vlnu oikofóbie, zrejme by ste mali začať pochybovať o tom, či sú Slováci národ (a všetci občania Slovenska skutočnými občanmi SR). Alebo si pridajte frflanie na to, že nie sme echtovnejšia krajina (Briti? Nemci? Francúzi? Američania? Japonci?)…
Človek nemusí byť extra génius na to, aby vedel rozoznať, čo je chorobná nenávisť voči cudzincom alebo voči cudziemu, čo je faktický rasizmus, nacizmus, fašizmus – a čo je prirodzeným sklonom k opatrnosti, k uvažovaniu nad reálnymi problémami doby, čo je varovanie dejín, čo je normálne a ešte prijateľné…
Potom by sa nestalo, že niektorí horlivci znevažujú obavy z migrantov – kde je oprávnená obava o zničenie našich kultúrno-civilizačných hodnôt… Nevysmievali by nás z údajných neznalostí našej histórie, z neznalosti našich zemepisných reálií. Prečo niekto spochybňuje naše znalosti totalitnej ideológie islamistov (kde okrem fanatického podriadenia sa jedine a výhradne ich morbídnemu súhrnu bojovných inštrukcií, neúcte k ženám a nadradenosti mužov a tak podobne)...
A skúsme si zopakovať niektoré okruhy problému s migrantmi.
Po prvé: rečová bariéra.
Slovenský jazyk patrí medzi pomerne zložité jazyky sveta. Mnohí ľudia tu majú problém napísať článok bez toho, aby sa nedopustili viacerých chýb (ideálom by bolo maximálne päť chýb na dve strany A4). Zvládnuť jazyk do tej miery, aby budúci ne-migrant dostal primeranú prácu…
Po druhé: inteligencia.
Rapídne sa znižuje možnosť zamestnať sa, ak ste hlboko pod limit.
Po tretie: zotrvanie v spoločnosti.
Ak bude bývalý migrant prijatý do spoločnosti, bude schopný bez sústavných dotácií existovať v spoločnosti?
Po štvrté: choroby (chorobnosť).
Ak sa nemýlim, ešte stále je v Afrike prítomnosť eboly, na to nech nikto nezabúda. Afrika ako taká, ale aj Blízky východ – to sú aj niektoré choroby, ktoré Európa a jej obyvatelia už dávno zabudli (alebo sú v mizivých množstvách). Koľko z nás vie podrobnosti o inkubačnej dobe raritných chorôb?
Po piate: sexualita.
Nech nikto neklame – z tých pašeráckych aktivít ľudí (migrantov) je väčšina iba mladí muži medzi 20 a 30 rokmi. Je len menšinou, že sem tam ide aj o rodiny. A už si ani nespomínam, ktorý z bruselských politikov bagatelizoval túto vec tým, že veď to je iba predvoj a ich rodiny čakajú doma (!) – to má ďaleko od utečencov pred vojnou.
Po šieste: vzdelanie.
Nikde som nečítal, že by excelovala nejaká africká univerzita a migranti sú jej absolventi. Iba fantasti vidia rýchlokurzy k plnému vzdelaniu. Logika nepustí.
Po siedme: živobytie.
Na Slovensku je stále vysoká nezamestnanosť. Máme tu mnohopočetnú menšinu, ktorá v otázke živobytia sú odkázaní na štátnu podporu. Budú mať migranti svoje prostriedky (úspory) alebo také zručnosti, ktoré im okamžite zabezpečia nástup do práce?
Po ôsme: náboženstvo.
Naozaj sme všetci absolútne zabudli na historické súvislosti s 13 storočiami islamizmu a chceme si niektoré časti dejín zopakovať v novej podobe? Sú všetky tie informácie o skutočných konfliktoch po celom svete iba výmyslom xenofóbov? (To skôr peklo zamrzne a čerti sa tam budú korčuľovať). Na svete je obrovské množstvo všakovakých foriem náboženstiev, kde všetci so všetkými dokážu koexistovať – s jednou jedinou výnimkou (žiaľ, to je axióma podobná súčtu 2 + 2 = 4).
Po deviate: kultúra.
Kto sa tu chce hrať na superodborníka ohľadne stretu odlišných kultúr (a civilizácií)? Kto bude ručiť svojím vlastným životom, životom svojich rodinných príslušníkov, svojím vlastným majetkom – že keby sa náhodou niečo stalo, tak on to zatiahne a všetko vráti do poriadku? Kto má tú opovážlivosť hrať sa na veštectvo tretieho tisícročia?
