Vo štvrtok 13. 11. 2014 uverejnil František Mikloško príspevok: „25 rokov slobody alebo zápas o charakter našej krajiny“ (http://www.postoy.sk/content/frantisek-miklosko-25-rokov-slobody-alebo-zapas-o-charakter-nasej-krajiny) - napriek tomu, že si pána DISIDENTA F.M. primerane vážim, s týmto článkom som nespokojný, vyvoláva vo mne viac ako sklamanie.
Prečo?
Pán F.M. je predsa značne inteligentný človek, za život nadobudol bohaté skúsenosti, je to môj „brat vo viere“, dokonca krajan, (ba ešte býval kedysi na tej istej ulici, kde som sa narodil) – ale zároveň dlhé roky šíri niektoré omyly a chyby – nuž a nezdá sa mi, že by s tým chcel prestať. (Toto nie je o akejsi osobnej nevraživosti, ale skôr otázka podstaty vo veci alebo myšlienkach)…
Hneď v úvode napísal vetu, ktorá mi otvára pomyselný granát vo vačku a mozgové bunky volajú po záchrane: „Od pádu komunizmu v novembri 1989…“
Neverím, nemôžem a ani nechcem uveriť tomu, že by som bol jediný na Slovensku, ktorý by vedel, že komunizmus nebol na tejto planéte, a teda ani v Európe, ani na Slovensku.
Takisto neverím, že by šlo o zámer – hoci, Boh vie…
Uznávam, že keď dostatočne veľký počet významných ľudí v tomto štáte bude do omrzenia opakovať, že tu bol komunizmus, tak váhou svojho propagandisticko-politického vplyvu to azda aj dokážu. Ale aj tak to pravdou nebude.
Uznávam, že ak niekto je pri zdroji rozhodovania, čo sa dostane do zákona (formulácia či znenie), tak dostane do neho aj tvrdenie, že na Slovensku bol komunizmus. Môže určitá skupina ľudí (politikov) zariadiť, že sa toto tvrdenie dostane do učebníc, na mnohé stránky na internete, do rozhlasu alebo televízie.
Ale aj tak to nebude pravda.
My, ktorí sme žili za socializmu, ktorí sme mali na vyučovaní v základnej škole takzvanú občiansku výchovu, dejepis, neskôr na výške hodiny marxizmu leninizmu, na vojenskej prezenčnej službe zase politické školenie mužstva a aj v zamestnaní všelijaké politické školenia - - - prirátajme k tomu slovníky, rôzne zbierky, učebnice a podobne, definícia komunizmu a všetky súvislosti prezrádzajú, že od februára 1948 po december 1989 sme mali socializmus, a nie komunizmus.
Čo však by sa mohlo aj malo hovoriť, tvrdiť, písať, hovoriť, tak – bola tu totalita socialistického režimu na čele s komunistami a s tichou spoluprácou rôznych kolaborantov…
Alebo keď už, tak výraz boľševizmus komunistov, prípadne totalita komunistov, alebo obdobné slovné spojenia, ako sú – totalita KSČ, totalita socialistickej šľachty atď.
Veď v každej krajine, kde bol socializmus, bola aj totalita – no všade to bolo originálne. Tak socializmus a aj totalita boli iné v ZSSR, iné v Poľsku, iné v NDR, iné v Maďarsku, iné v Juhoslávii a tak ďalej – a akoby z inej planéty boli socializmus a ich totalita na Kube, v Číne, v KĽDR…
Rôzne parametre, kvalitatívne aj kvantitatívne prvky či vrstvy boli v rôznych oblastiach – priemysel, obchod, poľnohospodárstvo, vzdelávanie, šport, kultúra – nebolo žiadneho spojiva medzi krajinami – iba základ v totalite socializmu, ktorý viedli komunisti – od násilného prevzatia moci, cez zoštátnenie po ovládanie celej spoločnosti – ale každý zo štátov mal svoje „špecifiká“…
Pomerne dôležitá poznámka: totalita môže byť a bola aj vo fašistickom šate v Taliansku s Musolinim, totalita bola aj v nacistickom šate v Nemecku s Hitlerom, totalitu mali Maďari, Rumuni… Ale sú aj totality niektorých juhoamerických verzií čudesnej formy fašizoidno-imperiálnej podoby – Chile, Bolívia, Peru… Alebo totalita belochov v JAR. Čiste hypoteticky si dokážeme predstaviť, že ak by mal Vatikán s pápežom pred 250 rokmi všetky tie možnosti a úroveň, akú mali totality dvadsiateho storočia, dejiny by sa uberali úplne inak. Alebo jemne fantastická a zatiaľ nereálna forma totality, ak by moc do svojich rúk vzala umelá inteligencia, ako to naznačujú niektoré SCI-FI filmy alebo knihy – áno, napriek podceňovaniu hrozby tejto verzie totality – nie je to až taký nonsens, ako sa zdá pri prvom počutí, (prečítaní, videní)…
Som presvedčený o tom, že existujú určité algoritmy, ktoré sú pre všetky druhy a eventuality totalít spoločné. Ale o tom tento článok nie je.
Pán František Mikloško píše: „Dnes rovnako tí, ktorí napr. vlastnia kapitál, nemajú často najmenší problém nevyplatiť zaslúženú mzdu svojim podriadeným – Slovákom, nehovoriac o spôsobe prideľovania niektorých dotácií a podobne. Deliaca čiara ide aj dnes len medzi slušnými a neslušnými Slovákmi.“
Nuž, tendenciu rôznych foriem okrádania mali mnohé vrstvy obyvateľstva za ostatných 25 rokov. Ale – žiaľ – po 42 rokoch socialisticko-totalitného ovplyvňovania morálky zrazu nebolo nikoho, kto by sa cielene a plánovito pustil do celospoločenskej „výchovy“ obyvateľstva. Nalejme si čistého vína – cirkev doslova nestíhala a ešte k tomu aj s malým počtom klerikov… plus k tomu prirátajme mnohých sympatizantov kléro-fašizmu, ktorí sa akoby z hibernácie zobudili do slobody, potom reštitúcie prinavrátili cirkvám majetky a aj budovy (odhaduje sa, že približne 10 až 11 percent pôdy je v dŕžave cirkví), vysokí cirkevní hodnostári riešili viac „novú“ politiku a snahy o získanie väčšieho vplyvu na chod spoločnosti z pohľadu kohosi, kto vlastní – čo tam po nejakej MEGA-EXTRA-výchove! Pozor, netvrdím, že žiadna nebola, netvrdím, že nebola vôbec – len jej nebolo toľko, koľko naša spoločnosť za ostatných 25 rokov potrebovala. Takže tvrdenie o akýchsi slušných a neslušných – to zapácha po hľadaní niekoho, kto bude autoritatívne určovať, kto je a kto nie je slušný (ako obdoba socialistického „kto nie je s nami, je proti nám“)…
V inej časti F.M. píše: „Dnes prechádzajú Slovenskom dva protichodné sny. Jeden hovorí o budovaní slušnosti, korektnosti vo vzťahoch a demokratických návykov (((návykoch))), ten druhý hovorí o snahe rýchlo zbohatnúť, zabezpečiť sa, často aj nevyberanými spôsobmi.“
Znovu nesúhlasím s autorom článku. Hlavní aktéri takzvanej nežnej revolúcie nezačali s dôsledným presadzovaním zákonnosti hneď od začiatku – tú svoju pseudonežnosť si mohli radšej odpustiť a držať úplne celú spoločnosť nakrátko a prísne v duchu „Nikto nie je nad zákonom“, čo platí na jedného, platí na všetkých a nikto nemá a nesmie byť nad zákonmi. (Žiaľ, poznám veľa kresťanov, ktorí si utrhnú a s nevinným pohľadom ešte zahlásia „Ak to neurobím ja, urobí to niekto iný!“ Nehodno si robiť ilúzie).
Čo sa kto čuduje, že ten bor**l sa nie že neustálil, ale sústavne sa zväčšoval a ani kauza Gorila nič nevyriešila.
A ešte čosi – aj kresťanské strany – sa nejakými demokratickými návykmi príliš netrhali – ktokoľvek bol pri moci 25 rokov, pozeral najprv na svoje osobné alebo stranícke záujmy, potom dlho nič a nikto a až kdesi tam to ostatné.
A ten dokonalý výmysel so zmluvou s Vatikánoim – to by chcelo samostatný článok. Že „dobro“ pre celú spoločnosť? Nebuďte väčší humoristi než profesionálni humoristi!, prosím…
Takže dosť už – to je podobné ako s konfliktom medzi jestvovaním jedného jediného Boha a množstvom náboženských denominácií, konfesií, názorových prúdov - - - Aj evanjeliá ako súčasť Nového Zákona hovoria už stáročia stále to isté – no ľudia ako keby šli po nanometroch vpred, čo je oveľa menej ako u slimáka…
Na úplný koniec: stále opakujem, áno, bola tu totalita, ale nie komunizmus. Mali sme socializmus, v ktorom vládli komunisti, (ale boli to ľudia, ktorí by boli u moci aj pri kráľovi, pri fašizme, pri čomkoľvek, o skutočnú ideu išlo minimu jedincov) a ich pomáhači, prípadne „mlčiaca väčšina“… Alebo radšej pravdu radšej sprzníme ako dajakú kurtizánu?
*
(((Dopísané po sledovaní TV-relácie „Pod lampou“ so Štefanom Hríbom, kde mal 4 hostí, okrem iných tam bol aj pán František Mikloško - - - za celé trvanie debát sa slovo a pojem KOMUNIZMUS mihlo NZQ-krát, ale pojem socializmus ani raz - - - KLOBÚK DOLE pred rešpektom k holej pravde! Škoda, že som nežil v tom istom vesmíre, o ktorom sústavne básnili diskutujúci – šesťdesiate, sedemdesiate a aj osemdesiate roky tu na Slovensku bol socializmus a o komunizme snívali a spievali iba niektorí konkrétni jedinci, hoci nie všetci sa liečili v psychiatrických liečeňach.)))
