(Technická poznámka: titulok je v španielskom jazyku, pochádza z názvu výtvarného diela španielskeho maliara Goyu – „Spánok rozumu plodí monštrá“).
†
Najprv k nadmernej angažovanosti pápeža Františka k problému imigrantov a utečencov v Európe, jeho apel na pomoc (neberie ohľad na reálne možnosti jednotlivých štátov).
Je nad Slnko jasnejšie, že skutočným utečencom, ktorí fakticky utekajú pred vojnou alebo pred prenasledovaním džihádistických geríl – treba vhodne (primerane) pomôcť. Ale vysoko sofistikovane, s najvyššou možnou kontrolou (aby pomoc nebola rozkrádaná nezodpovednými špekulantmi, aby bola adresná), a nie iba to – je nevyhnutné zasiahnuť zdroj – riešiť konfliktné časti sveta, úplne eliminovať pašerákov ľudí (mafiánov) – a nech si svedomie spytujú krajiny, odkiaľ pochádzajú zbrojárske koncerny, ktoré mali prospech zo šírenia zbraní…
Prečo by sme mali zabúdať (okrem iného) aj na to, že v niektorých krajinách nechali armádne jednotky USA obrnené vozidlá, zbrane (strelivo, automatické pušky)? Kto komu poradil, aby zlikvidoval diktátora Kaddáfiho, keď stav „PO“ je mnohonásobne horší od stavu, ktorý riešili?
A pápež František? Hoci som kresťan katolík, to ešte neznamená, že slepo súhlasím so všetkým, čo Vatikán zapríčinil.
Niektoré dogmy sú absolútne proti rozumu, niektoré kroky politiky Vatikánu – nemajú s božou vôľou, s Písmom svätým, nič spoločné – ba, dokonca, nerešpektovanie poznatkov vedy a techniky (poznania ľudstva vo všeobecnosti) – sú v príkrom rozpore s kresťanstvom – ono nerešpektovanie poznaného, to je hriech proti Duchu svätému.
O čo ide?
Planéta Zem má obmedzené možnosti uživiť dostatočný počet obyvateľov. Vatikán odmieta dlhodobo prostriedky zabraňujúce počatiu – tak sa v niektorých chudobných krajinách (a je jedno, či v Južnej Amerike, v Afrike, v Ázii, v Tichomorí) nezabránilo populačnej explózii (nekontrolované plodenie detí, kde sa neberie do úvahy neschopnosť toho ktorého štátu uživiť všetkých obyvateľov).
Civilizácia + kultúra spoločností, kde sa ignorujú základné poznatky – to je ponuka alebo k zániku, alebo k značnému utrpeniu svojich obyvateľov. Je to ich zodpovednosť, ich vina – za to nemôžu obviňovať cudzie štáty. A Vatikán, hoci má dosah na mnohé časti sveta, iba podporoval to ignorovanie poznaného.
Aj celá šlamastika okolo potratov je absurdná a Vatikán je priamo zodpovedný za následky, ktoré to má. Prečo? V prvom rade len dobrovoľný a slobodný príklon k ochrane plodu ako budúceho dieťaťa má božie požehnanie – to, čo sa deje aj kvôli Vatikánu, je len politika, za ktorú nenesie politickú zodpovednosť alebo následky. Zákony, ktoré úplne zakazujú potraty v štáte, to je krádež zásluhy, ktoré majú tí, ktorí odmietnu potrat, ale ak je to prikázané, tak aká zásluha? Lenže, štáty, kde premnoženie je nielen proti prírode, ale aj spôsobuje utrpenie celého spoločenstva – to je nepriamo aj pre politiku Vatikánu a ich dogme o potratoch. Náprotivkom je obrovský plač nad tými štátmi, kde je slabý počet pôrodov a ešte príde niekto premúdrený a navrhne dopĺňať populáciu prisťahovalcami. Ak je to slobodné rozhodnutie spoločnosti, ktorá na to má, v poriadku. Ale nanucovať to celosvetovo, to je iná otázka. USA, ako som počul, rok čo rok privíta odhadom milión migrantov. Lenže ich ekonomika a spoločnosť to pripravila, majú na to zákony a schopných ekonómov, takže fajn. Kto by potom kritizoval rasizmus Američanov na jednu časť svojho obyvateľstva – stačí sledovať televízne noviny a niet týždňa, že sa niečo prevalí – naposledy vraždil mladík v kostole a chcel vyvolať rasovú nenávisť. Že by USA iným radili a sami si nevedia pomôcť?
Vatikán Vatikán – chcelo by to skutočne revolučný návrat k evanjeliu.
†
Bloger Erik Rédli (v článku: „Migranti a sociálna spravodlivosť na hodinách angličtiny“) tvrdil: „Často máme predsudky voči ľuďom, ktorí sú určitým spôsobom odlišní - farba pleti, národnosť, náboženstvo. Na Slovensku je to do istej miery pozostatok historických stereotypov – všetko príliš exotické bolo nežiadané.“
Hmm, pekne to znie. Poznám podobné definície a je to OK. Lenže: čo ak som pri akomkoľvek človekovi zvedavý na to, čo robí, komu to robí, prečo to robí, či je dobrý alebo zlý – keď som zvedavý na ovocie jeho života – a v prípade, že čosi „potento“, on sa bude ohradzovať, že ja som rasista, to ja mám predsudky – snaží sa „vyviňovať“, zavádza, demagogicky manipuluje – a dobre viete, koľko času a energie to stojí – dokazovať vlastnú nevinu…
Eventuálnych manipulácií či zavádzania – to sme tu už mali a budeme mať.
Bloger Rédli pokračuje: „V dnešnej multi-kultúrnej spoločnosti je okrem komunikácie potrebné rozvíjať aj zručnosti, zamerané na lepšie porozumenie kultúr a ľudí.“
OK, som za, len netreba zabúdať na spätnú väzbu, na opatrnosť, na kontrolu… A ešte čosi: nezabúdajme, že existuje jedno jediné pseudo-náboženstvo, ktoré je skôr znôškou pozliepaného súboru totalitných ideologických nariadení, príkazov, zákazov, kde sa dôrazne žiada každý člen tohto pseudo-paškviľu, aby likvidoval (vraždil) svojich odporcov, nevercov, odpadlíkov.
A to máme na Zemi stovky a stovky konfesií – a spomeňme si na teológiu a ontológiu ako súčasti filozofie, kde vedci z tejto oblasti jednoznačne dokázali, kto Boh ako absolútna bytosť je a aké sú súvislosti s nami - - - a mimochodom, aspoň jednu z mnohých poznatkov: Boh je absolútne nezávislý od toho, či my Ho zvelebujeme, či sa mu podrobíme, či sa budeme k Nemu modliť, o niečo prosiť a podobne. To si my ubližujeme, ak Ho ignorujeme, prípadne by sme Ho odmietali atď a tak podobne. A čo tvrdí najnebezpečnejší totalitný islamizmus? Že Boh „žiada“ (chce, vyžaduje) človeka, aby sa mu úplne podrobil. Zvrátenosť, ktorá je urážkou podstaty Boha.
Ak by sme ignorovali tento základný poznatok, mohli by sme sa – súc ochotní spolunažívať s inými konfesiami, s inými civilizáciami, s inými kultúrami – fatálne (osudovo) pomýliť a privodiť si sebazničenie.
Ak multikultúrne spolunažívanie, tak jedine so všetkými, ktorí to rešpektujú a slobodne chcú – nie vydať sa na milosť či nemilosť džihádistickému ohrozeniu. Alebo sa chcete oddať konverzii na onen paškviľ, a to iba pre záchranu holého života?
Ako kresťan katolík, ktorý rešpektuje aj poznatky ľudstva – odmietam páchať harakiri – môj Boh je prameňom života, slobody, lásky, bytia, krásy, milosrdenstva…
Bloger Rédli tvrdí: „Ľudia počujú, že mohamedáni sú teroristi a v každom imigrantovi z daných krajín vidia potenciálne nebezpečenstvo. No terorizmus má pôvod niekde úplne inde (v období po francúzskej revolúcii) a podľa sociológov, len jedno percento islamskej populácie tvoria radikálne odnože.“
Jednoznačne bloger nepozná islamistický totalitný paškviľ, ktorý prísne vyžaduje v Koráne, aby mohamedán šiel a likvidoval odporcov „Alaha“ – ale s tým sa nič nedá robiť. Ak má byť diskusia na rovnocennej úrovni, musel by si pán bloger doplniť poznatky, a nie odsudzovať svojich spoluobčanov, lebo je to módne.
†
Obvinili ma z toho, že som rasista. Dotyčný človek sa ani len neunúval, že by podložil svoje tvrdenie (kto ho vie, či nepatrí k rasistom on a nenávidí všetkých belochov za to, že sú pracovití a chcú konať slobodne aj zodpovedne, áno, rasistom možno je on, aj keď patrí k tomu istému spoločenstvu, ale nikdy by nepriznal, že nenávidí celý svet a on to teraz takto »nandá« všetkým, lebo mu ktosi veľmi ublížil).
Ak si chcete preštudovať, čo je to rasizmus, máte na to v čase internetových vyhľadávačov „pohodlnú“ možnosť. Azda by ste mohli prísť aj sami na to, že skutočný (pravý) rasista sníva (túži) po tom, aby iné rasy boli eliminované či likvidované, prípadne v područí, neštítil by sa aktívneho presadzovania tohto svojho súboru názorov a postojov, ba skončilo by sa to pri aktívnom zasahovaní do dejov (skutkov).
Ale to ešte neznamená, že NIEKTO bude vynucovať pomoc na úkor tej spoločnosti, v ktorej sa občan nachádza, a to bez prirodzeného ohľadu na konečné prostriedky, bez ohľadu na bytostný pud sebazáchovy, ktorý je opretý o logiku myslenia, o rozum.
Keď už pomáhať, tak s rozmyslom, s rešpektovaním obmedzení, slobodne. Dokonca aj kresťanstvo nie je založené na popieraní skutkového stavu a vymáhaní si pomoci násilím či vydieraním. Kto pozná „Nový zákon“ (z Biblie), sú mu známe dve podobenstvá – po prvé – keď ideš stavať dom, musíš si vopred správne odhadnúť, či máš na jeho stavbu, aby sa nestalo, že máš postavené múry a strechu, ale zvyšok nie si schopný dokončiť! A po druhé – keď sa panovník chystá na boj so susedným kráľovstvom, mal by dobre vedieť, či má dostatok vojakov a zbraní, a nie rútiť sa do konfliktu bezhlavo – to bude lepšie, aby sa zmierlivo dohodol so susedom a vyhol sa boju.
A ešte jedno – takíto borci, čo zvyknú obviňovať, nezostanú len pri obvinení z rasizmu, ale hneď pridávajú absurdné doplnky – slobodomurári, boľševici, židia, ilumináti, zelení, červení, ET a podobne. Dôkazy? A načo?
Takto budú na vine aj členovia záhradkárov, milovníci poézie, zberatelia heliem, včelárskeho spolku, numizmatici, kostolníci, podomoví predavači a nositelia zástav…
†
…čo si o nás tí »prenasledovaní« utečenci myslia a čo s nami raz plánujú urobiť (úryvok z novín): „Pri vstupnej bráne sa hneď nachádza »registračné miesto«, kde sa odchádzajúci a prichádzajúci musia nahlásiť. Zrejme si takto rakúske orgány kontrolujú chýbajúcich utečencov po večierke. Bol tam dlhý rad dnu, aj von. Keď sme sa pri vstupe preukázali novinárskymi preukazmi a vysvetlili rakúskym policajtom, že sme novinári zo Slovenska, slušne nám vysvetlili, že novinári majú vstup do tábora zakázaný. Nariadenie zhora, dodal policajt, pôvodom z Ázie.
Prihovorili sme sa teda mladému mužovi v dlhom zašpinenom »pyžame« a pokúšali sme sa ho spýtať, odkiaľ pochádza. Po chvíli gestikulácie sme pochopili, že je z Afganistanu. Zjavne nemal chuť komunikovať, pretože sa hneď otočil a čosi zakričal na svojich súkmeňovcov v rodnom jazyku a odišiel.
Väčšina utečencov si nás nevšímala, až kým na ulicu nevyšli utečenci z Afriky. Okamžite začali po nás pokrikovať a gestikulovať. Jeden z nich na nás dokonca po anglicky zakričal »I dont like you« (Nemám vás rád) a ukázal nám gesto, ktoré môj kolega hneď spoznal. To gesto prsta na spúšti zbrane totiž vo Veľkej Británii, kde žil dlhé roky, v getách znamená »Zabijem ťa«.
Nedali sme sa však odradiť a ďalej sme sa pokúšali s niekým porozprávať. Natrafili sme na štyroch mladých mužov. Traja z nich boli Sýrčania a jeden Kurd. Všetci štyria boli vo veku 22 – 25 rokov, utiekli zo Sýrie, pretože nechceli narukovať do armády. Smerovali do Holandska, ale v Rakúsku ich chytili policajti, a tak skončili v Traiskirchene. Všetci sú moslimovia. Keď sme sa pýtali, či sú v tábore s nimi aj nejakí kresťania, len pokrútili hlavami, že takých tu ešte nevideli: »We are muslims«.
Na otázku, ako sa im páči v Rakúsku, ihneď spustili vlnu kritiky, nadávok a sťažností. Rozčuľovalo ich najmä to, že vraj nie sú v Európe slobodní a nemôžu si robiť, čo chcú. Taktiež sa im nepáčia porcie jedla, vraj sú stále hladní. Mimochodom, práve boli na ceste do mesta, kde si šli nakúpiť jedlo. Keď som sa spýtal, že koľko má peňazí, odvrkol, že málo. Po chvíli povedal, že má len 100 eur.
Keď sme sa Sýrčanov pýtali, ako vidia svoju budúcnosť, všetci štyria zhodne odvetili, že chcú do Holandska. Pýtali sme sa teda, čo tam budú robiť. Len pokrčili plecami. Pri otázke na prácu sa jeden z nich zasmial a povedal, že budú len jesť a piť. Vraj má v tábore štyroch súrodencov a keď dostane niekde azyl, príde za ním aj zvyšok jeho rodiny zo Sýrie.
Mnohí utečenci smerovali z mesta do tábora s plnými taškami nákupov. Keďže mali typické igelitky, v taškách bolo vidieť najmä colu, sladkosti, chipsy, toastový chlieb, ovocie. Nevideli sme zúbožených utečencov, ale skôr takú »strednú triedu«. Boli dobre a čisto oblečení, ostrihaní a oholení. Väčšina imigrantov bola vo veku 20 až 30 rokov a vo veľkej väčšine to boli muži. Nevideli sme smutné tváre, ale práve naopak. Videli sme odhodlanosť."
†
Ktosi napísal, že si žijeme vo svojom pohodlí, riešime si rannú kávu, susedove auto, dovolenku na dovolenkových destináciách. Že vraj poznáme iba markety, telku, prestretý stôl a teplo domova. Nič nám nechýba, nepoznali sme hrôzy vojny, ani prenasledovanie. To je náš svet.
Áno a prečo je taký? Našťastie, sme vďační Bohu za to, lebo konečne po storočiach vojen (aj tých svetových) nastal čas pre Európanov, aby sa rozhodli, že už stačí, nechceme vojny. Pracujeme, tvoríme, budujeme, platíme dane (a tí, ktorí nie, by si zaslúžili na holú, prípadne do väzenia), cestujeme, spoznávame, komunikujeme, pijeme si ráno kávu alebo čaj, ba máme aj WC na splachovanie – a nemienim sa za to vôbec hanbiť.
Ak už niekto robí vo svete zlo, tak sú to väčšinou zbrojárske koncerny, podporované vládami mocností a nadnárodnými investormi (ktorým ide výhradne o zisk, a nie o mier), tam by sa mali naivní zástancovia POMOCI obrátiť s kritikou.
Spasiť Afriku musia predovšetkým Afričania sami. A mohamedánsky svet je jediný, ktorý odmieta právo na život pre odlišnosť, pre inú vieru, pre slobodu jedinca z iného tábora (košiara).
Idea bezhraničného prijímania imigrantov bez pravidiel či prísnosti – to je hodné návrhu na zvieraciu kazajku v psychiatrickom oddelení bez možnosti zmeny.
†
Áno, je pravdou, že patrím k ľuďom, ktorí nemusia riešiť bývanie, ošatenie, energie, jedlo, dovolenku a podobne. Niekto to bude porovnávať s miliardami ľudí, ktorí o tomto môžu iba snívať.
Ale to nie je celá pravda. Prečo NIEKTO zatvára oči pred realitou?
Ak je občan starostlivý a pracuje, tvorí, vkladá úsilie, čas, energiu, sústredenie – do svojho zamestnania či biznisu – značí to aj to, že je na prospech nielen seba, ale celej spoločnosti.
Aj v Biblii je jasne napísané – po ovocí poznáš tak strom ako aj človeka (ľudí)…
Je vari rasizmom alebo xenofóbiou TO, že sloboda súvisí so zodpovednosťou a ak nechcem dať slobodne a dobrovoľne, tak ktosi bude demagogicky volať po socialisticko–demagogckom donucovaní? To je čo za logiku?!
†
