Práve dnes som sa chvíľu bavil s jedným mladým inžinierom o niektorých katolíckych dogmách a zarytých postojoch, ktoré si RKC drží ako koza kliešte na svojom chvoste…
Ale inak – Boh je (okrem mnohého) absolútnym žriedlom slobody a nikdy nikoho nenúti do ničoho (aj z tohto pohľadu sú mohamedáni vedľa jak tá jedľa, ak si namýšľajú, že správnou cestou je absolútna podriadenosť, vynútená zvonka, a to systémom či totalitnou ideológiou).
O to viac je naša zodpovednosť (každého jedinca), či sa dobrovoľne a slobodným rozhodnutím „dopracujeme“ k LÁSKE a k adekvátnemu životu.
S tým „chalanom“ sme spomenuli jednu vzdialenú susedu, ktorá s radosťou, ak sa dá, ide a protestuje s transparentom, kde má čosi o záchrane nenarodených detí…
Samo o sebe to nie je nič čudné. Lenže ju nezaujímajú žijúci ľudia, tak načo sa trápi kvôli nenarodeným, to som doteraz nepochopil.
Čo som však pochopil, bol nemiestny žart môjho anjela strážneho, ktorý ma k nej raz priviedol, keď som potreboval helfnúť tri dni pred žobračenkou. To si mal vidieť, ako sa z ochrankyne nenarodených narodila dračica či bosorka v ľudskej koži, že som až nestačil utekať, čo na mňa nahuckala svojho psa. Ešte aj pes bol pre ňu viac ako živý konkrétny človek. A pritom stačilo povedať NIE.
Dodatok v podobe, že bude mať o jednu odrobinku väčšiu vinu, ma veľmi neupokojil.
Vieš, normálne ma „srdí“, ak počujem, že údajne duša toho dieťaťa, ktoré nebude pokrstené, skončí v pekle. Taká ohavnosť! To mohol vymyslieť len nejaký starý asketický mních, ktorý tu riadne paktoval s Temnotou… To vážne má niekto Boha za zákeráka?! Akýkoľvek komentár by som musel vyhviezdičkovať…
Fascinuje ma, ak je oficiálna zvyklosť nazývať pápeža „Svätý otec“ – to naozaj v roku 2015 ešte niekto nenapadol? V Písme svätom je jednoznačne (a v súlade s realitou) napísané, že jediný Svätý Otec je na nebesiach – a je len vďakou láskavej zhovievavosti Boha jediného, že to „trpí“… (Ani milión razy opakovaná lož nebude pravdou a ak by ju šírilo nie 7 miliárd ľudí, ale hoci aj 123 miliárd, stále to bude lož).
A ešte k tej taktike a politike okolo problematiky potratov. Som principiálne proti potratom, ale vynucovanie si cez zákony, ktoré by absolútne zakazovali potraty, to je ako chcieť zobrať zásluhy tým, ktorí dobrovoľne konajú proti potratom, ktorí ich odmietajú a snažia sa zo všetkých svojich síl, aby im bránili – lenže nie cez absolútne zákazy cez zákony, ale tým, že sa ujímajú konkrétnych prípadov, konkrétnych ľudí (žien), a nie v snahách robiť totalitné ťahy…
Vyššie spomínam tú obrovskú úlohu dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania sa.
A potom, už som ti spomínal, že sa všeobecne alebo mlčí o úlohe anjelov strážnych, o nenápadnom a tichom pôsobení samotného Ducha svätého, alebo sa akoby zo strachu minimalizujú informácie o úlohe anjelov…
Tí, ktorí bez hlasného vykrikovania ticho spolupracujú s Duchom svätým, ale aj s anjelmi – už stihli nenápadne rozšíriť čo to z tejto tematiky – a aj vďaka tomu už vieme, že duša dieťaťa si sama a dobrovoľne slobodne vybrala, u ktorých rodičov sa narodí, vopred vie, či sa narodí bežným spôsobom, alebo bude čeliť potratu – lenže to nič nemení na tom, že svojich rodičov neskonale miluje a nikdy nič nevyčíta svojim rodičom, ba ešte je aj po zvyšok života svojich rodičov medzi ich ochrancami s prosbami… Takže v závetrí toho, čoho sú schopní ľudia (a žiaľ, aj tí z takzvanej hierarchie RKC), to je čosi úplne iné, ako doslova zatracovanie všetkých tých, ktorí z akýchkoľvek dôvodov absolvovali neodvolateľný zákrok abortu.
Na svoju obranu sa jemne pochválim, že som zachránil dve deti pred takýmto koncom, ale podrobnosti si (pochopiteľne) pomlčím.
Pre mňa osobne pojem potrat neznamená tak závažný problém. Čo je však horšie, nikdy nepochopím, ako si mohol dopustiť pretrvávanie kauzy Bezák.
Keď som si v bulvárnych novinách prečítal, čo niektorí biskupi písali jezuitovi Labovi, keď vyšla jeho PA-kniha o Bezákovi – tak mi skoro oči vyliezli z jamôk.
Ako je možné, že biskup z BB písal myšlienky ako keby bol dlhodobým dobrovoľným pomocníkom diabla (Temnoty) a je naďalej biskupom?
Ako je možné, že KBS ako jeden muž neurobili absolútne nič na pomoc svojmu biskupskému bratovi?
Ako je možné, že eštebácky emeritný arcibiskup Svätopluk si môže pokojne dýchať a pokojne naďalej zotrvávať vo svojom smrteľnom hriechu a ešte sa dokonca vytešuje, že vyhrá civilný súd proti časopisu?
Ako je možné, že Duch svätý ma pošle za mojím biskupom a ja poslušne za ním idem a on si robí srandu, že on nemôže absolútne nič urobiť s tým, ak RKC rešpektuje a legalizuje produkty ŠtB – to normálne prestáva akákoľvek logika, to vyráža dych a človek v protiváhe Temnote je totálne bezmocný. Navyše, keď nás „okolnosti“ zviedli akoby náhodou znovu spolu, tak biskup, ktorý by tu mal byť pre svojich veriacich, koná ako keby kedysi dávno stretol ktosi malomocného – a zase, musíš mať hektolitre lásky, aby si neurobil niečo, čo je obvyklé pre pomocníkov temnoty…
A najväčšia sranda je, že všetci sa odvolávajú na spoveď. V rozpore s katechizmom katolíckej cirkvi, kde je pomerne slušne popísaný postup, ako má penitent postupovať, robia si, ako keby nič nefungovalo alebo neplatilo.
Je jasné, že je životne vhodné, ak sa nerobia zbytočné prekážky v tom, ak niekto chce podstúpiť sviatosť zmierenia (ľudovo spoveď). Ale žiaľ, všimol som si, že je všeobecne značne rozšírený blud o tom, čo musí urobiť ten, ktorý sa spovedá.
Že všetko, čo sa dá, čo je v jeho možnostiach, že musí dať do poriadku. Biblický Zachej je pre mnohých takmer nedosiahnuteľný ideál. Lenže neurobiť nič, alebo neúmerne málo, to je ako keby nič.
V stručnosti – ak si ukradol, vráť ukradnuté. Ak si ohovoril, tak očisti meno dotyčného ohovoreného a ospravedlň sa mu. Ak si ranil, tak primerane hraď úhrady, ktoré mal poškodený s tým spojené. A tak podobne.
Ale šíriť BLUD v tom zmysle, že úplne stačí samotná spoveď a nemusíš nič, lebo veď si sa pomodlil a dostal si rozhrešenie… To je sila! Diabli si tancujú v pekle čardáš od radosti!
Takže aj naši páni biskupi – vieš – nemenil by som s nimi ani na sekundu.
Žiadne bohatstvo, majetky, peniaze, vplyv, rôzne posty, svetské šťastie, úspech v čomkoľvek, funkcie, pocty atď nikdy nestoja za to, aby sa ktokoľvek zapredal temnote (diablom, satanovi, Luciferovi, démonom a podobne).
Zostáva iba smútok, že aj toto patrí do súčasne modernej doby, že sme sa my ako ľudia stále nepoučili…
Viem veľmi dobre, že BOH dopúšťa najrôznejšie skúšky na ľudí v istých fázach života – je to súčasť nášho duchovného rastu. Nebyť anjelov, zrejme by sme to mali ešte ťažšie.
Mnohí ľudia ani netušia, v čom sú tu na Zemi totálne nenahraditeľní. Ako som spomínal, Boh nikoho nikdy nenúti. Dokonca aj anjeli, ktorí „našepkávajú“ svojmu chránencovi, nemôžu ísť proti jeho vôli (skôr nevôli) a sú doslova bezbranní.
A vtedy môžu pomôcť iní ľudia. Duch svätý vždy použije tých jednotlivcov, ktorí sú slobodne ochotní urobiť to, čo On alebo anjeli nemôžu – ale nie násilne, ako to majú vo zvyku niektorí akože aktivisti alebo bigotne horliví fanatici najrôznejšieho typu, ktorí by mali radi na Zemi náboženský totalitný štát a cez zákazy či príkazy by nanútili svoju „božiu“ vôľu hlava nehlava…
Už to len dokončím – pôsobenie týchto dobrovoľníkov je rôzne – alebo idú a niečo urobia, ovplyvnia, oslovia, úsmev, dobré slovo, ba aj modlitba – a aj spolupráca s anjelmi… Podrobnosti vynechám. Väčšinou sú to nenápadné, zdanlivo malé zásahy, sú to činy v tichosti, nikto nikde nevykrikuje, nerobí si reklamu… Ale aj vďaka takýmto dobrovoľníkom sa môžu diať zázraky.
A dotyční jedinci neberú do úvahy prípadný nevďak alebo neexistujúcu odozvu. Úsmevným býva atak zachránených, ktorí dokážu obviniť záchrancu z nevhodného angažovania sa…
No nič, aspoň tu na Zemi nie je nuda. Na záver by som sa rád opýtal našej vysokej hierarchie RKC, či budú mať „to šťastie“ a príde im niekto na pomoc, ak sú v zajatí svojej pýchy takmer nedotknuteľní?
Keďže sa tieto „listy“ k tebe, drahý František, zaiste nedostali, som zvedavý, ako budú na toto reagovať bežní čitatelia – či si náhodou nerobia starosť o duševné zdravie blogera. Ale to je mi fuk. (Bolo by morbídne, ak by si chceli kopnúť do umierajúceho).
Dnes urobím výnimku a pokúsim sa za teba vo svojich modlitbách prihovoriť u môjho Svätého Otca Nebeského – ale či to bude účinné, za to neručím. (Údajne sú niektorí ľudia tak zatvrdnutí, že cez ich škrupinu neprenikne ani mäkké F!).
