Ak sa nemýlim, niekde si prezradil, že vychádzaš z idey, ktorá hovorí: „Homosexualita samotná nie je hriech, ale homosexuálne správanie – ešte presnejšie »prípadný sex« – ten hriešny je.“
Ako isto vieš, téme „homosexualita“ som sa v ostatnej dobe venoval viac, a to nielen pre ono „čudesné“ referendum.
Ale späť k tvojmu východisku.
Tvrdiť, že homosexualita nie je hriechom, ale homosexuálne správanie je, to je obdobné tvrdeniu, že heterosexualita nie je hriechom, ale heterosexuálne správanie je. Je cítiť ten nezmysel? Alebo iba ja som sa k tomuto uvažovaniu dopracoval?
Kresťanom katolíkom som od krstu, to ide o formálnu stránku vo veci, ale prvé momenty akého takého uvažovania, myslenia, prvé skúsenosti či zážitky – to všetko sa mi spája s kresťanstvom od detstva a so všetkým, čo k tomu patrí. Podrobnosti vynechám. To by totiž bol asi životopis.
Kdesi ktosi tvrdil, že zážitok a skúsenosť nie je prenosná. Teda, jej totálna prenosnosť nie je možná. Máme možnosť zážitok alebo skúsenosť opísať, a to primeranými prostriedkami, ale nikdy to nie je tak, že by sme dospeli k úplnému prenosu, aby ten prenos bol identický so samotným zážitkom či skúsenosťou.
Môžeme napísať knihu vo forme rozprávania (ako to býva pri románoch), môžeme to riešiť formou motivačných či opisných publikácií, ale nikdy to nie je a ani nemôže byť porovnateľné s identickým prežitím či zakúšaním…
Často sa stretám s tvrdeniami, že v Písme svätom (Biblii) sú zmienky o tom, že homosexualita je hriešna – lenže všetky tie zmienky, ktoré som si všimol na rôznych miestach a priniesli ich aj kňazi, som si overil tým, že som išiel krok za krokom a pozrel som si príslušné časti z Biblie.
Nie. Nie je to pravda.
Všade sa popisujú konkrétne previnenia či zločiny v očiach Boha, ktoré súvisia s hriechom. Kto si preštuduje tie zmienky z Biblie a dôsledne si pozrie súvisiace časti z Písma svätého pred a aj po inkriminovaných citátoch, dopracuje sa k tomu, že ktorýkoľvek človek, ktorý spĺňa podstatu hriechu, pácha TO, o čom je príslušná zmienka a je jedno, či je heterosexuál alebo homosexuál. Nemienim znovu opisovať to, čo som už raz písal vo svojich článkoch.
Najhlbšia podstata sa týka samotného pojmu „hriech“ – hriech je neláska v akejkoľvek kvantite alebo aj kvalite – a tých možností je naozaj veľmi veľa.
Vyberiem pojem cudzoložstvo a smilstvo. Veľmi rado sa to zneužíva na jeden výsek a myslí sa iba okruh, ktorý súvisí so sexom či milostným aktom ľudí mimo manželstva. Ale Biblia je knihou, ktorá bola zjavená ľuďom najmä a hlavne kvôli duchovným veciam, pre naše duše…
Mravné cudzoložstvo je myslieť si, cítiť, veriť v jednu vec a zároveň hovoriť, vyjadrovať sa, správať sa celkom opačným spôsobom, vediac, že je to nesprávne, no napriek tomu tak konať. Mravné smilstvo znamená prijatie takéhoto nesprávneho spôsobu života ako jediného možného a vhodného, viesť ho so všetkou vehemenciou, bez zvažovania akýchkoľvek iných možností.
V hlbšom zmysle všetkých týchto aspektov cudzoložstva, byť cudzoložným znamená vedieť, že niečo je správne, pravdivé, dokonca to aj navonok podporovať, no napriek tomu bažiť a úmyselne robiť to, čo je opakom tohto poznania a pravdy. Naproti tomu v hlbšom zmysle všetkých týchto aspektov smilstva, byť smilným znamená robiť veci úmyselne vo svojom vlastnom sebeckom záujme, bez akýchkoľvek ohľadov na kohokoľvek iného, alebo na akékoľvek iné úrovne reality, než na to, čo sa za realitu pokladá.
Tiež sa zabúda na to, že ak niekto miluje svoju partnerku alebo partnera, tak ide o to, že miluje 3 zložkami svojho bytia – telom, mysľou, dušou.
Chápeš, o čom to je? Ak má niekto „právo“ povedať, že miluje, „musí“ to milovanie realizovať vo všetkých troch zložkách svojho bytia – buď to je alebo to nie je. Toto je vylúčenie tretej možnosti.
Ty rád argumentuješ takými nezmyslami, ako keby homosexuál bol akýmsi zvrhlíkom, pedofilom, násilníkom, kýmsi, kto doslova morbídne „slintá“ nad predstavou ukradnúť si dieťa, aby s ním vykonával svoje najprízemnejšie zvrátené chúťky, ako robí všetko možné aj nemožné, aby zrealizoval svoju chlípnosť – ale to je tvoja nepodložená predstava, ktorá je takmer ako z hororu štvrťotriedneho spisovateľa, ktorý si potrebuje zarobiť na svoju dávku marišky, takže je mu absolútne jedno, komu a čo píše, len nech mu za to niekto zaplatí a nech to je dosť…
Nemám tušenie, kto prvý prišiel s takouto taktikou, že posplieta nepravdy s polopravdami a pridá nadmieru fantázie ustráchaného „nevedka“, ktorý sa zľakne aj vlastného tieňa, ktorý je manipulátormi nádherne ovládateľný a je kedykoľvek ochotný aj schopný ísť a uskutočniť hoci aj pogrom, len aby sa nepovedalo, že je na nesprávnej strane barikády…
Kresťan katolík, ktorý žije evanjelium, ktorý vie, čo je modlitba (rozhovor s Bohom), ktorý spolupracuje s milosťou Božou, okrem iného vie aj to, že „Boh je láska a kto zostáva v láske, ten zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom,“ dokonca vie, že má pri sebe anjela strážneho, že nič nie je len taká náhoda a tak podobne…
Rozmeňme si to na drobné – milovať telom, mysľou, dušou.
Milovať telom nie je len o sexe, hoci vieme veľmi dobre, že aj sex je oslavou lásky oboch partnerov a života dvoch milujúcich sa ľudí, ale sú tam prirodzené a normálne telesné náklonnosti, akými sú pohladenie, bozk, držanie sa za ruky, spoločné lôžko a pocit prítomnosti milovaného, je to nepreberné množstvo možností, tí, ktorí to zažili na vlastnej koži, vedia veľmi dobre, o čom teraz píšem. Skôr nám je známy prípadný nedostatok telesnej lásky, ktorý sa znova neobmedzuje len na onen sex…
Myseľ je v slovníku jemne komplikovaný pojem – 1. myslenie, vedomie, intelekt, rozumová schopnosť, rozum, um, 2. zmýšľanie, presvedčenie, 3. duševný stav (v zmysle „nálada“ – mať veselú či smutnú myseľ, klesať na mysli a podobne). Ten prvý bod a čiastočne aj druhý bod je to, o čo ide. Väčšinou sa dvaja ľudia nájdu tak, že sú si príbuzní svojou mysľou, že tam nie sú extra rozdiely, a to, čo ich odlišuje, je primerane príbuzné a navzájom ich dopĺňa, tu je miesto na ich vzájomné obohacovanie sa v plnosti slobody…
Takmer by som zabudol na veľmi dôležitú vec – a to na vzájomný súhlas. Nemožno hovoriť o láske medzi dvomi ľuďmi (a je jedno, či ide o heterosexuálov alebo homosexuálov), ak nie je slobodné rozhodnutie a súhlas oboch. A ešte väčšia pravda, ktorá znie tak prosto, je, že k Bohu nevedie nič, čo by sme konali bez lásky. Čiže: je nad Slnko jasnejšie, že nič z toho, čo by ubližovalo tomu druhému, nemá s láskou alebo Bohom nič spoločné. Takže tvrdiť, že pedofil, zvrhlík, násilník, smilník, chlipník atď a podobne – je niečo O.K. – je mega omyl a nonsens – ale aj to, že ktosi automaticky spája homosexuála s týmito verziami, je ohromný nezmysel.
Opakujem, pripomeňme si základných 7 hlavných hriechov: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, obžerstvo, smilstvo, lenivosť – a XYZ rôznych odvodenín či kombinácií – to je MIMO lásku, mimo vôľu Boha (ktorý je LÁSKA) – lenže to je práve to MEMENTO pre tak 96% väčšinu ako aj pre 4% menšinu…
Takmer by som pozabudol na lásku dušou – to nebudem podopierať citátmi z Biblie, ani žiadnymi úryvkami z poézie alebo krásnej literatúry (a z filmu už vonkoncom nie) – skôr by som poukázal na svedectvo tých, ktorí zažili klinickú smrť. Väčšina z nich totiž spomínajú, že ide o akýsi nepísaný a ťažko dokázateľný „plán“, s ktorým už prichádzame pri vtelení sa do hmotnej schránky – lenže toto nie je podložené žiadnou vatikánskou dogmou, a preto si pokojne poklop na čelo, čo to zase tvrdím. Nevadí. Keď sa postavíš zoči voči Bohu pri generálnej prehliadke svojho života, azda potom sa presvedčíš aj ty.
Ja som sa už v osemdesiatych rokoch dozvedel z odbornej literatúry, že genetici v spolupráci s psychológmi a psychiatrami zistili, že homosexualita vzniká na prelome štvrtého a piateho mesiaca tehotenstva, keď sa kvôli hormonálnej poruche zmení vo vývoji príslušnej časti mozgu ovládanie onoho sídla pre sexualitu – ako hovorí jazyk Biblie, ide o zmenu v lone matky, ktorú človek nemá vo svojich rukách. V živote kohokoľvek, koho to stretne, nejde a ani nemôže ísť o slobodné rozhodnutie či o akúsi voľbu životného štýlu. Nonsens ako z čítanky.
Tvoje tvrdenia, že išlo o akúsi kampaň a dokonca o násilie voči komukoľvek pri vyradení zo zoznamu chorôb svetovej zdravotníckej organizácie – to je bez komentára. Vedecké poznanie má tú výhodu, že je opakovateľné a dá sa overiť znova a znova (hoci to vyjde na draho a netrvá to jednu minútu). Len čo s tým, ak mocní tohto sveta, ktorí vedia, ako ovplyvňovať verejnú mienku, si alebo zaplatia alebo sústavným opakovaním v duchu „Účel svätí prostriedky“ prehlušia vedecké poznanie?
Vďaka internetu som si našiel vyjadrenie kňaza Johna Pavlovitza: „Ak budem mať homosexuálne deti, budem sa za ne modliť. Nebudem sa modliť, aby ich Boh uzdravil, zmenil, alebo napravil. Budem sa modliť, aby ich Boh ochraňoval; od ignorácie a nenávisti, až po násilie, ktoré na nich svet bude hádzať iba preto, kým sú. Budem sa modliť, aby ich On chránil pred tými, ktorí ich budú preklínať do pekiel a nechajú ich zažiť peklo, bez toho, aby ich vôbec spoznali. Budem sa modliť, aby si vychutnali život; aby sa smiali, snívali, cítili a odpúšťali, a aby mali radi Boha a ľudstvo.“
Tento käaz síce nie je katolíckym kňazom, ale jeho výrok vo mne zanecháva nádej, že nie je všetko tak temné a hrôzostrašné, ako sa to z pozície Slovenska v posledných mesiacoch zdá… John Pavlovitz vo svojom blogu uvádza, že jeho homosexuálne deti by neboli najskrývanejším rodinným tajomstvom. Miloval by ich. Nemá na mysli iba nejakú symbolickú, vzdialenú, tolerantnú lásku, ale extravagantnú, nekompromisnú, bohatú lásku, s otvoreným srdcom.
XXX BONUS – nesúvisí priamo s článkom, prijmite to ako námet na zamyslenie, prípadne to odignorujte… XXX
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
*
Jn 13, 34-35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
*
Lk 6, 27-38: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, 28 žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! 29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30 Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. 31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú že máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akú že máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akú že máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo On je dobrý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! 37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. 38 Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."
*
Lk 7, 36-50: Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
37 V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, 38 s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ 40 Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ 41 „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42 Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“
43 Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ 44 Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45 Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. 46 Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. 47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ 48 A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ 49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ 50 On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
*
Mt 5, 23-24: Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
