Vynasnažím sa, aby som NE-používal konkrétne mená a ak hej, tak v minimálnej miere.
Rovnako sklamem tých, ktorí by sa radi dočítali viac bravúrnych argumentov, nič také. Mám ten dojem, že to diabol a zlo sú prešibano uvravené (hoci sú zaiste okamihy, kedy mlčať či neozvať sa je hriechom).
Za približne dva roky, čo bol arcibiskup Bezák odvolaný, som čítal takmer všetko, čo bolo u nás popísané o tejto do neba volajúcej nehoráznosti, plus k tomu rôzne vyjadrenia rôznych osôb v slovenských televíziách.
Za ostatných pár dní som mal tú česť čítať aj komentár Andreja Škublu: „Odvolanie arcibiskupa Bezáka – dva roky po“, a aj komentár Pavla Martinického: „Kauza Bezák a cirkevné majetky“ (oba príspevky pozri na web-portál postoy-sk). Odporúčam, je to síce veľkosťou dlhšie, náročnejší text, ale rozhodne sú oba kvalitné.
Všetko nasvedčuje tomu, čo som tušil (odhadoval) už dávno. V Kauze Bezák ide o kombináciu 2 hlavných línií: absurdná a ničím nepodložená domnienka „Vatikánu“, že v záujme ochrany celej RKC treba dosiahnuť absolútne TABU o všetkom, čo je za „kauzou Bezák“. Druhou je prapríčina. Žiadne morálne previnenie či chybná aktivita samotného arcibiskupa Bezáka, ale prachsprostý dôvod je v majetkových veciach a možnom riziku prezradenia „totál-neporiadku“ v narábaní s majetkom a peniazmi.
Tak rád by som Vám pripomenul (voľne parafrázujúc) myšlienku z Nového Zákona – diabol ako ručiaci lev obchádza okolo a hľadá, koho by zožral…
Áno, ako imaginárny blázon Vám, páni virtuálni biskupi Slovenska, hovorím, že Vás dostal, a to úplne všetkých. Rozdiel je len v tom, do akej miery, pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu. No jadro je celkom jasné.
Neviem, kto komu kedy nakukal, že jediná správna taktika je totálne mlčanie, zatajovanie skutočnej pravdy celej cirkevnej pospolitosti.
Jednak laici sú tiež súčasťou RKC v zmysle „súčasť mystického tela Kristovho“, laici nie sú žiadne hlúpe ovce (ani „ovčania“), nie sú ničím menejcenní a s holou pravdou by sa zmierili skôr, než s utajovaním, ktoré je skôr prejavom politiky či ideologickej manipulácie… Vy, páni virtuálni biskupi, ste v rámci CELKU RKC nie nadradení ako keby ste boli akýsi pandúri či väzeňskí dozorcovia – Vaša „nadradenosť“ je v službe a v duchovnosti, takže taktika zarytého mlčania alebo utajovania nie je OK.
Netvrdím, že do majetkových či finančných vecí našej slovenskej RKC vidím – ak by to bolo čo len MINI pravdou, asi by som ležal mŕtvy na cintoríne. V tom mega-neporiadku nešlo o fazuľky, ale o mega-bubáky. Veľa preveľa multi-mega bubákov.
A ešte k odpornému paškviľu od Šebastián Labo „Róbert Bezák – Pravda o odvolanom arcibiskupovi“ – slovko „pravda“ je tam iba omylom. Zrejme skrytí autori cápali, až nacápali, a to do sýtosti.
Tento pamflet (to jest hanopis) je iba kopa toho najhoršieho, čo sa dá umelo vytvoriť aj zhromaždiť na odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka. Tvorcom šepkal sám rohatý. Kniha nijako neobohacuje, neprináša nové informácie či fakty, žiadne vysvetlenie, iba kýble zúfalej žlče a hnusu (hnisu). O akomsi snažení ochrániť čistotu RKC nemôže byť ani reči ani šepotu. Je to strata času. Ak si toto dielko-pamflet kúpite, to je to isté ako kúpiť si jed u dílera drog a slobodne si jed aplikovať do tela.
Prečo som napísal „tvorcom šepkal sám rohatý“? Po prvé: nemôžem to dokázať, ale autorom nie je Š.Labo – a ak by áno, jedine pod podmienkou, že prišiel niekto z vás (či od vás) a prikázal mu to z titulu slepej poslušnosti. Po druhé – autor je už mŕtvy a nemôže sa brániť, obhájiť. Alebo mám napísať, že Duch svätý mi šepká, že ktosi sa za meno Š. Labo skryl, aby mohol priniesť verejnosti odporné zvratky a tým dokonal svoje dielo „obrany“ RKC…
„Ak sloboda slova vôbec niečo znamená, potom je to právo hovoriť ľuďom to, čo nechcú počuť.“ (George Orwell)
Prečo sa opovažujem tvrdiť, že Vy, virtuálni biskupi, ste do jedného vinní?
Okrem toho, že som imaginárny blázon – tak Vy všetci, a to do jedného, na rozdiel od laickej verejnosti, viete viac (azda všetko?). A nielen to, Vy zrejme aj viete, že Bezák bol a je nevinný. No ale, čo už, keď sa iná špina na neho nedala hodiť, však? Viem si dosť dobre predstaviť, akú to dalo námahu niečo vykonštruovať na arcibiskupa Bezáka.
Mne je úplne ukradnuté, či je za tým, že držíte bobríka mlčania (tak jemne sprisahaneckého mlčania), nuncius Bertone, alebo to bol ex-pápež Benedikt XVI. Alebo NQWZ iných osôb. Kedy a kto Vám má konečne dokázať, že účel nesvätí prostriedky? To nie je myšlienka či príkaz od Boha, to na tisíc percent nie. Také niečo môže vymyslieť iba človek či ľudkovia, hoci sa budú vydávať za akokoľvek nevinných.
Nie je opora v Písme svätom, nie je opora v tradícii RKC, ale to zapácha iba a jedine samozvaným sebeckým a aj zákerným rozhodnutím jedinca či skupinky – a ešte k tomu to nádherne pripomína niektoré časti zo seriálu Borgiovci – to je ten správny príklad. To, čo ste aj Vy svojím súhlasom a spoluúčasťou odobrili, smrdí čertovinou, ale tak echtovne dokonalou, že ak by sa zapojila do konania dobra, boli by sme asi kúsok od raja…
Teraz troška teórie z KKC (katechizmus RKC). Existuje 9 cudzích hriechov.
Po prvé – Dávať iným radu na hriech. Nuž, bol tu niekto z Vás, drahí virtuálni biskupi, kto mal záujem potopiť arcibiskupa Bezáka, niekto, kto vymyslel plán ako na to, niekto, kto hľadal cestičky a snoval plány. Niekto, kto našiel dokonalý plán ako na to. A to nemusela byť jedna a tá istá osoba. Niekto iný zase šiel za svojimi známymi do Vatikánu za cieľom nájsť tie správne páky. Ale bol aj niekto, kto si našiel Šebastiána Laba a dal mu príkazom „napíš hanopis na toho oného, dobre?“ a tomu niekomu nevadilo, že je v stave umierajúceho. V konečnom dôsledku je jedno, či mu už KTOSI dal akýsi materiál v hrubých rysoch, či to s ním konzultoval, alebo ako…
Bol tu KTOSI takého rangu či významu ako emeritný agent ŠtB… Niekto, kto mal mešec ako z rozprávok Pavla Dobšinského – to sa potom dá takmer čokoľvek.
Len to nebolo kóšer.
Prosím Vás, len mi nevravte, že Boh rozhodol, že Vy, páni virtuálni biskupi, môžete úplne všetko, totálne všetko, prosto VŠETKO. Trinitro-toluén makový!!!
Druhý „cudzí“ hriech: Povzbudzovať iných na hriech. To hádam netreba vysvetľovať. Tie všetky aktivity, ktoré ste podnikli, aby Vám to ostatní zožrali aj s navijakom! Lenže, páni virtuálni biskupi, Duch svätý vanie, kam On chce, a nie tadiaľ, kadiaľ by ste Vy chceli, niekedy. Veď je to jasné už z lingvisticko-logického dôvodu – Duch svätý nie je VZDUCH svätý…
Tretí „cudzí“ hriech: Iným kázať zhrešiť. Tiež dosť jasné. Napríklad príkaz pod ťarchou poslušnosti pre Šebastiána Laba, aby spáchal tú ohavnosť. Ale aj to, ako ste sa angažovali všetkými možnými silami, aby ste ututlali svoju rolu v celej tej nechutnosti…
Štvrtý „cudzí“ hriech: Súhlasiť s hriechom iných. Vy ste čučali ako voš pod chrastou, len aby ste vyhoveli „tým HORE“ a sami ste v roli „tých hore“, a to pre tých, ktorým ste akoukoľvek formou „nadriadení“… Ale znovu sa zopakujem, nie je to OK. Ja s tým, čo ste porobili, nesúhlasím a nebudem s tým súhlasiť, aj keby ste ma mali zoťať.
Piaty „cudzí“ hriech: Pomáhať pri hriechu iných. Tak toto netreba vysvetľovať. Vy ste urobili nulovitú nulu k tomu, aby ste zabránili tomu, čo sa stalo…
Šiesty „cudzí“ hriech: Mlčať pri hriechu iných. Aj to je jeden z dôvodov, prečo imaginárny blázon píše tento príspevok virtuálnym biskupom Slovenska.
Siedmy „cudzí“ hriech: Zastávať hriech iných. Ôsmy „cudzí“ hriech: Netrestať hriechy iných. Deviaty „cudzí“ hriech: Chváliť hriechy iných.
Ešte trochu teórie, ktorú isto iste poznáte (ale pre čitateľov to predsa len uvediem). Sviatosť zmierenia (spoveď alebo sviatosť pokánia) je sviatosť, počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ťažkých aj ľahkých hriechov kňazovi prostredníctvom tzv. ušnej spovede. Na základe vyznania hriechov a ich ľútosti spravidla dostáva rozhrešenie ako znak ich odpustenia. Rozhrešenie nemusí penitent dostať len v špecifických prípadoch, o ktorých hovorí Kódex kánonického práva. Po vyznaní hriechov kňaz kajúcnika poučí a uloží mu epitímiu (kánon, tzv. pokutu) - skutok kajúcnosti, ktorý má vykonať. Je to istá forma duchovnej terapie, ktorá má pomôcť človeku napredovať v duchovnom živote, uzdraviť zranenia, spôsobené hriechom a zároveň je to prejav kajúcnosti a vďačnosti voči Bohu. Kňaz je delegovaný udeľovať odpustenie v mene Božom.
KATECHIZMUS RKC - Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila 1459 Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila (2412) (napr. vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky a podobne). Vyžaduje to už sama spravodlivosť. (2487) Hriech však okrem toho zraňuje a oslabuje samého hriešnika, ako aj jeho vzťahy s Bohom a s blížnym. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik, zbavený hriechu, musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie. (1473) Musí teda urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť" za svoje hriechy, alebo ich „odpykať". Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie". 1460 Pokánie má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a má mať na zreteli jeho duchovné dobro. Nakoľko je to možné, má zodpovedať závažnosti a povahe spáchaných hriechov. Môže to byť skutok konkrétnej nápravy, modlitba, milodar alebo skutky milosrdenstvo, (2447) služba blížnemu, dobrovoľné odriekania, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť. Takéto pokánia nám pomáhajú pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy.
JE TOHO VEĽA, chápem. Ale v stručnosti, ak niekto absolvuje „spoveď“ a nie je jej prirodzenou súčasťou náprava či zadostiučinenie, mal by sa spustiť ALARM. Áno, je nám Bohom odpustené, ale nedeliteľnou súčasťou je dať do poriadku to, čo je v našich silách. Ak nie, je to svätokrádežné. A nechce sa mi veriť, že by niektorí z Vás, páni virtuálni biskupi, že by ste to nevedeli. Bol kedysi dávno istý biskup agent ŠtB a ublížil komusi (počtom 1?, 2?, 111?, NZQ?). Pán biskup zrejme zašiel na spoveď. Ale nič ďalej. On nie je obeť Alzheimera, ani neinformovanosti, nevzdelanosti... On vie, čo mal urobiť. Neospravedlnil sa, neodškodnil… Podobne aj Vy všetci, páni virtuálni biskupi, nestačí iba ísť do tej spovednice. Ak neurobíte to, čo spomínam, ako keby ste tam vôbec neboli.
Potom sa niekto čuduje, že akýsi emeritný agent ŠtB robil špinavosti a podrazy (a kto vie čo ešte) ďalej. A toho ešte niekto chce kryť? A odvolávať sa na záchranu dobrého mena RKC? Asi som sa zbláznil, alebo sa zbláznil KTOSI iný (iní)?
Lenže je to ešte horšie. Mám dôvodné podozrenie, že nikde som za ostatných 25 rokov nevidel a ani som o tom nepočul, že by niekto postupoval ako ZACHEJ z Evanjelia. Nikto nevrátil nakradnuté, osočované, ohovárané, nahnevané, nazávidené a tak podobne – žiadna viditeľná zmena – nie je to tak, že nikto v tejto republike nehovorí úplnú pravdu o tejto veci? A potom (mimo iné) to končí tým, že emeritný agent ŠtB pri výročí narodenia vykrikuje do sveta, aký je on čistý a nevinný (a tak sa svojim obetiam vlastne vysmieva) a žije v blude, že nemusí naprávať všetko to, čo by mohol napraviť, …lebo grizly. A v obdobnej podobe všetci virtuálni biskupi. A aj my, ovčania. Lenže komu sa veľa dalo, od toho sa veľa žiada, preto tá zvýšená prísnosť na virtuálnych biskupov. Chapando?
Umelo prerušený článok (pre neúmernú veľkosť, aby čitateľ netrpel…)…
