Vo štvrtok 4. 12. 2014 uverejnil webový portál postoy-sk článok: „Je správne zákonom uznať homosexuálne zväzky?“ ( http://www.postoy.sk/content/je-spravne-zakonom-uznat-homosexualne-zvazky ) – 3 autori: „Zuzana Floreková, Vojtech Winter, Peter Topor“ sú členmi „Spoločenstva Ladislava Hanusa“.
Keď som videl tento názov, tak som si v okamihu povedal: „Fíha! Komusi začína »lepiť«, ak vyťahuje takýto ťažký kaliber…“
Pokrokom je, že samotný názov nevraví klamlivo o „manželstve“, pretože iba Referendisti omieľali a omieľajú, že vraj menšine ide iba o manželstvo, (pritom z logiky aj z výkladového slovníka vyplýva, že manželstvo môže byť jedine medzi mužom a ženou, to nie je o tom, že takáto vec musí byť v Ústave. To je podobné, ako keby niekto dal do Ústavy, čo je a čo nie je KOCKA).
Trojica autorov sa v úvode pýta: „Má uzákonenie homosexuálnych zväzkov vplyv len na nich samých? K čomu vedie ich prijatie?“
Hneď podľa týchto otázok vidno, že ak píše „TROJICA autorov“, ešte to neznamená automaticky trojnásobnú kvalitu, prípadne trojnásobne menej chýb. Slovné spojenie „homosexuálnych zväzkov“ je obdobný nonsens ako „heterosexuálne zväzky“ – kto takéto používa v praxi? Podtón fóbie je evidentný. Zväzok býva manželský, partnerský, voľný (bez papierov), pevný alebo nepevný a tak podobne. A ako môžu uvažovať »K čomu vedie ich prijatie?« keď KBS/RKC robí prvé posledné, aby sa tak nestalo? Takže 3 autori iba tak predpokladajú na základe niektorých vybraných informácií zo zahraničia.
Nasledoval ďalší omyl v podobe: „Na Slovensku prebieha verejná diskusia ohľadom právneho uznania zväzkov homosexuálne cítiacich osôb.“ Po prvé – tu nejde o osoby, ktoré by mali homosexuálne cítenie. Ide o osoby s homosexuálnou orientáciou, a teda žitím kompletne, to nie je ani iba sex, iba cítenie a iba myslenie – obdobne ako u heterosexuálov nevravíme, že im ide iba o heterosexuálne cítenie. A po druhé – na základe toho, že niekto je schopný písať práve takto, čím odhaľuje svoje „JA“, tvrdím navyše, že svoj odpor (zhnusenie) nezaprie, ani keby sa na hlavu postavil. Plus k tomu – zatiaľ niet politickej sily, ktorá by sa chystala právne uznať zväzky homosexuálov (registrované partnerstvá), takže autori fantazírujú. Zatiaľ ide akoby o všetky snahy vopred sa pripraviť na TO VŠETKO a urobiť ČOKOĽVEK, aby sa tak nikdy nestalo.
Ďalší „skvost“ hĺbavosti ľudského ducha TROCH, ktorý čosi nechce, pokračoval vzápätí: „Problém uznania homosexuálnych zväzkov nie je problémom porušovania ľudských práv, ani vedeckým problémom – fakt, či homosexualita je alebo nie je vrodená, nie je v tejto diskusii dôležitý. V tomto článku sa pokúsime poskytnúť dôvody, prečo by homosexuálne zväzky nemali byť zákonne uznané a chceme odpovedať na najčastejšie argumenty obhajcov právneho uznania homosexuálnych zväzkov (ďalej len »LGBT aktivisti«).“ Absurdum na kvadrát! „Fakt, či homosexualita je alebo nie je vrodená, nie je v tejto diskusii dôležitý“ je tak antilogický, ako aj antiduchovný nonsens, pretože to je kľúčový MOMENT pri uvažovaní, čo je morálne a čo je nemorálne a aj súvislosti s tým spojené. Kto by si nedal pozor na tieto nelogické a amorálne zavádzania, tak by hádam aj skĺzol k možnosti súhlasiť s neskoršími lživými vývodmi, ktoré z tohto vyplynú! A v závere citovanej časti si všimnime ďalšie zavádzanie: „…argumenty obhajcov právneho uznania homosexuálnych zväzkov (ďalej len »LGBT aktivisti«).“ Nonsens! Ak som obhajca právneho uznania zväzkov homosexuálnych párov, ešte nemusím byť automaticky aktivistom LGBT hnutia! Klamete.
„Lož v rúchu pravdy je často vo väčšej vážnosti než holá pravda.“ (Malebrauche) ALE AJ: Čokoľvek sa odvodzuje z omylu, vyústi v omyl iný. Všetky závery, založené na akomkoľvek omyle, nie sú samozrejme ničím iným, než čistými nepravdami.
Tie nezmysly, ktoré sa nachádzajú v tomto čudnom článku, boli oveľa menej efektné vo štvrtkovej relácii „POD LAMPOU“ (4. 12. 2014), pretože vďaka Štefanovi Hríbovi došlo k akej takej pozitívnej konfrontácii (porovnaniu).
TROJICA AUTOROV perlí ďalej: „Uzákonenie homosexuálnych manželstiev negatívne ovplyvní všetky manželstvá. … LGBT aktivisti argumentujú, že manželstvá sú ohrozované najmä zlou ekonomickou situáciou, domácim násilím či inými existenčnými problémami, a nie tým, či moji susedia sú homosexuálni manželia.“ Nie som aktivista LGBT, ale všetci zabúdajú na to, že mnohé manželstvá sú ohrozené ani nie pre susediacich registrovaných partnerov, (čiže nie tzv. homosexuálne manželstvá, ako podvodne opakujú traja autori tohto článku), ba ani nie pre existenčné problémy alebo domáce násilie, ale pre chýbajúcu lásku, pre nadmerné sebectvo či pýchu, dokonca možno pre vnútornú prázdnotu… Toto však priznať si vyžaduje pokoru ducha aj umu – rozumiete?
Ďalší nezmysel: „Nie je možné povedať, že dvaja muži alebo dve ženy vzájomne sú manželia, a pritom tvrdiť, že nejde o redefiníciu manželstva.“ Lenže tento nezmysel opakujú „REFERENDISTI“, a nie oponenti či zástancovia registrovaných partnerstiev, ktorí vedia, že nejde o manželstvo, takže nemôžu byť pôvodcami redefinovania manželstva. A tromf KBS/RKC je v háji. K priznaniu sa však nedostaneme. Ani k tomu, že ide len o zámerné ideové zavádzanie.
Že trojica autorov je iba umelo spojená, aby sa oveľa účinnejšie bojovalo aj za nemožné, dokazuje následný výrok, ktorý je prevzatý z »Katechizmu katolíckej cirkvi« a znie: „Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom, vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim." Autori toto považujú za dostatočný dôkaz toho, že CIRKEV (RKC, KBS) nediskriminuje homosexuálne orientovaných. Klamstvo. Ja napríklad viem o jednom prípade, že nitriansky biskup 25 rokov po nežnej revolúcii spolupracuje s ŠtB, lebo o ex-bohoslovcovi ŠtB vyrobilo nepravdivé obvinenia a dokumenty, že dotyčný je homosexuál – a to stačí (iba podozrenie, že by mohol byť homosexuálne orientovaným) biskupovi, aby nenapomáhal uskutočneniu Božieho povolania tohto ex-bohoslovca. Ani nedošlo ku konfrontácii, či je alebo nie je – biskupovi stačilo podozrenie bez dôkazu – a tu si ktosi šíri fámu, že by sa KBS malo správať nezaujato ku skutočným jedincom s naozaj homosexuálnou orientáciou! Ha-ha-ha, s plačom sa hypoteticky smejem, ale nie s radosťou. Moje zážitky, moje skúsenosti – vravia o inom. O čírom deklarovaní pre verejnosť, ale iba zle skrývanej nenávisti, ba až odporu. Ak by mali moji spolu-bratia čo len MINI-predstavu o tom, ako to naozaj vidí BOH, rapídne by zmenili toto sofistikované zavádzanie, klamstvo, podvod.
Ďalšie zavádzanie ponúka trojica autorov nasledovne: „Najkľúčovejším rozlíšením, potrebným pre pochopenie cirkevného učenia, je odlíšenie osoby a skutku. Tento rozdiel väčšina LGBT aktivistov nechápe alebo zahmlieva. Hodnota osoby je iná ako morálna hodnota jeho skutkov.“ Zavádzanie. Referendisti, pseudo-kresťania a všelijakí najatí mudrlanti – nevedia pochopiť, že Boha zaujíma, či niekto myslí, hovorí a aj koná s láskou (z lásky, pre lásku), že to je to hlavné a kľúčové, čo určuje, či je to čisté alebo cudzoložne smilné! Ak je homosexuálne orientovaný človek vedený láskou, ktorá zahŕňa tak ducha (dušu), ale aj myseľ a telo, nemá sa čoho báť, ak súčasťou lásky sú aj skutky telesnej lásky. Tvrdiť niečo iné je klamstvo alebo zámerné zavádzanie neznalých. Alebo niekto neprekročil vlastné obmedzenia svojho bytia.
POZOR! Existuje varianta, že niekto nie je homosexuál, je v manželstve, okolitá spoločnosť si nič podozrivé nevšimla, jeho manželstvo je „posvätené“ cirkevným sobášom, všetko je zdanlivo tip top. ALE! V jeho manželstve zmizla láska, žijú si dvaja z vypočítavosti (obojstranná sociálno-ekonomická výhodnosť), prípadne jeden z manželov používa násilie či vydieranie, tých variánt môže byť viac – ale nikto zo spoločnosti si nič nevšimne, nikto nič nekritizuje, dokonca aj KBS/RKC by nič nenamietala - - - ale z pohľadu Boha ide o jednoznačné cudzoložstvo či smlistvo. Versteehen Sie mir bitte?
Mravné cudzoložstvo je myslieť si, cítiť, veriť v jednu vec a zároveň hovoriť, vyjadrovať sa, správať sa celkom opačným spôsobom; vediac, že je to nesprávne, no napriek tomu tak konať. Mravné smilstvo znamená prijatie takéhoto spôsobu života ako jediného možného a vhodného, viesť ho so všetkou vehemenciou, bez zvažovania akýchkoľvek iných možností.
Čokoľvek, čo nie je pre vzájomný prospech 2 milujúcich sa bytostí, pre ich spoločné dobro, pre zdieľanie a pre vzájomnú rozkoš, pre pôžitok a radosť, je chlípne, a preto zlé či cudzoložné.
Keď sa to tak zoberie, je smiešne a až zarážajúce, ak si značné množstvo pseudo-kresťanov, v rozpore s pravdou, nevie uznať, že opovrhujú, ohovárajú, osočujú, znevažujú, nie sú schopní sebareflexne uznať svoje vlastné zlyhanie – ale sú vynaliezaví v hľadaní dôvodov, PREČO nehodno kresťansky aspoň akceptovať, keď už nie milovať svojich blížnych homosexuálnej orientácie (v tomto prípade láska k nim neznamená podieľať sa na ich aktoch či schvaľovať ich)…
*
Jn 13, 34-35: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
1 Jn 3, 15: Každý, kto nenávidí brata, je vrah; a viete, že žiadny vrah nemá v sebe život večný.
1 Jn 4, 11-12: „Drahí moji, keď nás Boh takto miloval, aj my sa musíme navzájom milovať, Boha nikto nikdy nevidel, ale keď sa navzájom milujeme, Boh prebýva v nás a Jeho láska dosiahne v nás dokonalosti.“
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“ ((Koniec citátov, ak chceš poslať minidar žobrákovi Autorovi J.V., č.účtu: 2914949094/1100))
XXX TOTO JE BONUS K ČLÁNKU, t.j. navyše
Existuje humoristický list (súhrn humoru, satiry, paródie, irónie, absurdnosti či nonsensu), názov by sa dal formulovať ako: „Je Bibliu potrebné brať vážne!?"
*
„Drahá pani doktorka! Zo srdca Vám ďakujem, že vynakladáte toľko úsilia vysvetľovaním Božích zákonov. Vďaka vášmu vysielaniu som sa naučil mnoho vecí a snažím sa ich rozdávať čo najväčšiemu počtu ľudí. Napríklad – keď sa niekto pokúša obhajovať svoju homosexualitu, ja mu jednoducho pripomeniem Tretiu knihu Mojžišovu (Levitikus 18, 22), kde jasne stojí, že ide o ohavnosť, a hotovo. Čo tam po tom, že ľudí nezaujíma v prvom rade sex, ale láska medzi dvomi ľuďmi?! Takže – upodozrievať absolútne všetkých ľudí, že vždy a za všetkých okolností im ide len a výhradne o sex, (toto slovko ako náhrada za biblické »nečisté obcovanie« alias »pohlavné obcovanie«).
Lenže ešte potrebujem vaše rady ohľadom niekoľkých zákonov a spôsobov ako ich dodržovať.
Po prvé: Keď pri oltári obetujem býka a pálim ho ako obetu, viem, že to je príjemná vôňa pre Najvyššieho. Ale moji susedia mi robia problémy. Oni totiž tvrdia, že pre nich to vôbec nie je príjemná vôňa, smrdí im to, vraj je to obyčajná zhorenina. Mam ich primäť k náprave donucovacími prostriedkami v štýle výstrelov zo strelných zbraní?
Po druhé: Levitikus 21, 7 tvrdí: „Nesmú si vziať za ženu ani pobehlicu, ani padlú, ani ženu zapudenú od svojho muža si nevezmú, lebo kňaz je zasvätený svojmu Bohu."
Ako sa v dnešnej dobe dozviem, či je žena pobehlica, či je padlá, keď väčšina demokratických režimov vo vyspelých krajinách má zákony na ochranu osobných údajov a ústavy nedovoľujú evidovať, ktorá žena je zapudená? Vari to majú na starosti naši vysoko kvalifikovaní kňazi, ktorí sa preháňajú po diaľniciach na výborných zahraničných autíčkach?
Po tretie: Viem, že sa nesmiem dotknúť žiadnej ženy, keď je v stave menštruačnej „nečistoty", ako píše Levitikus 15, 19-24: „Ak má nejaká žena výtok, a to riadny mesačný krvotok na svojom tele, zostane sedem dní vo svojom očisťovaní. Kto sa jej dotkne, je až do večera nečistý. Všetko, na čom bude v čase svojho očisťovania spať, bude nečisté, takisto všetko, na čom bude sedieť, bude nečisté. Každý, kto sa dotkne jej lôžka, vyperie si odev a vykúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. Každý, kto sa dotkne predmetu, na ktorom ona sedela, vyperie si odev a vykúpe sa vo vode a bude do večera nečistý. Kto sa dotkne niečoho na jej lôžku, alebo predmetu, na ktorom sedela, bude až do večera nečistý. Keby s ňou niekto obcoval a niečo z jej nečistoty by sa naň dostalo, tak bude sedem dní nečistý a každé lôžko, na ktorom by ležal, bude tiež nečisté."
Problém je – ako sa to mám od tých žien dozvedieť?! Pokúšal som sa ich na to pýtať, ale väčšina spoluobčianiek na to reaguje veľmi, ale veľmi podráždene! Nečudujem sa im.
Po štvrté – Leviticus 24, 44: Stále ich bude upravovať pred Pánom na svietniku z rýdzeho zlata.
Znamená to vari, že ide rýdzo iba o chémiu a fyziku, alebo iba o poctu? A kdesi bolo aj to písané, že smiem vlastniť otrokov, tak mužov ako aj ženy, ak ich získam zo susedných krajín. Môj známy mi tvrdí, že sa to vzťahuje na Ugrofínov, ale nie na Čechov a Kanaďanov. Prečo nesmiem vlastniť Čechov, alebo Kanaďanov?
Po piate: mám suseda, ktorý vždy pracuje v sobotu. Exodus 35, 2 tvrdí: „Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok pre nášho Pána. Každý, kto bude v ten deň konať nejakú prácu, musí isto zomrieť."
Vzťahuje sa na mňa morálny záväzok – ba povinnosť – usmrtiť ho? Môžem to povedať každému policajtovi, prípadne sudcovi?!
Po šieste: Jeden môj kamarát si myslí, že konzumovanie toho, čo nemá plutvy a šupiny, napríklad mušle a kraby – ako uvádza Levitikus 11, 10: „No všetko, čo je v mori a v riekach a čo nemá plutvy a šupiny, čím sa hemží voda a čo žije vo vodách – bude vám ohavnosťou"... je vraj menšie opovrhnutie ako „tá" homosexualita. Mne sa to nejako nezdá. Môžete mi to iste zaručiť? Dali by ste za to ruku do ohňa?
Po siedme: Levitikus 21, 20 vraví, že sa nesmiem priblížiť k Hospodinovmu oltáru, ak mám oči postihnuté nejakou nemocou, alebo som hrbatý, suchotinársky, s beľmom na oku, ani ten, kto má prašivosť alebo lišaj, ani vykleštenec. Priznávam sa, že nosím okuliare na čítanie. Musí byť môj zrak dokonalý, alebo je na to nejaká výnimka?
Po ôsme: Väčšina mojich priateľov, kolegov, známych – si dáva strihať vlasy, fúzy a bradu. Kniha Levitikus 19, 27 hovorí či píše: „Nestrihajte si vlasy dookola hlavy a nehoľte si bokombriadky!" Akou smrťou majú teda skonať všetci tí moji kolegovci, susedia a tak podobne?
Po deviate: Podľa knihy Levitikus 11, 6-8: „...zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; sviňu, ktorá má rozdvojené paprčky a celkom rozdvojené paprčky, ale neprežúva... Ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nesmiete dotýkať, budú pre vás nečisté!"
Môžem hrať futbal s loptou, ktorá je zo svinsky prasacej kože, ak si dám rukavice?
Po desiate: Môj strýko má farmu (roľnícky – niekdajšie JRD). Rúha sa vari proti Levitikus 19, 19: „Zachovávajte moje príkazy: Nedajte páriť sa dvom druhom vášho dobytka! Neosievaj svoje pole dvojakým semenom! Nevezmi na seba odev utkaný z dvojakej látky!"
...pretože osieva pole dvomi druhmi semena. Navyše jeho manželka nosí šaty utkané z dvoch druhov vlákien – bavlna a polyester. On dokonca (!) často zlorečí a rúha sa ako starý kočiš. Je skutočne nutné zvolať celú dedinu, aby sme ho ukameňovali (pozri Levitikus 24, 10-16)? Nestačí, keď ho vo forme drobného rodinného obradu upálime, ako sa to robí s tými, čo sa vyspia so svokrou, (pozri Levitikus 20, 14)?
Viem, že ste sa so všetkými týmito vecami zaoberali podrobne a dúfam, že mi v tomto poradíte. A ešte raz vám mnohokrát ďakujem, že nám pripomínate nezmeniteľné „Božie slovo“. Ešte keby to vedeli tí, čo sa hrdia tým, že nemusia byť svätými, ako to chcete Vy – máme vo Vás bojovníčku na pohľadanie! Nič nie je stratené!
S obdivom váš oddaný poslucháč X. Y.“
