Nevedno kedy, nevedno o koľkej (nenašiel som to na web-stránke pri článku) uverejnil pán Štefan Konkol príspevok: „Saláma a racionalita“ (http://www.postoy.sk/content/salama-racionalita )
Kratučký článok mi vo virtuálnej rovine takmer oko vybil – neviem, či mám obdivovať originalitu, nezrelosť, naivitu, bigotnosť, alebo čo vôbec… Ale najlepšie ukážu niektoré citáty.
Bloger Štefan Konkol uvádza: „Viackrát sa tu v rôznych diskusiách spomínala tzv. salámová taktika, ktorú proti cirkvi používajú jej nepriatelia. Podľa tejto taktiky ukrajujú po malých kúskoch z práv cirkvi a oslabujú jej postoje tak, ako sa po krúžkoch krája saláma. A tak, ako nakoniec zo salámy nič neostane, napokon neostane nič aj z cirkvi.“
No povedzte, nie je to »skvost«?
Pán Konkol si predstavuje cirkev zrejme ako nejakú autorskú spoločnosť, ktorá vlastní autorské práva, nejaké právne oprávnenia či logo či značku – alebo inú obdobu čohosi, čo je možné alebo hromadiť, prípadne podarovať, prenajať a obchodovať s tým – to akože tá saláma. Saláma ako náhrada za majetok, síce v duchovnej podobe či akýchsi práv, kde hrozí, ak „TO“ priveľa rozdáš, nič nemáš…
Predstava, že by akákoľvek cirkev bola čudesnou salámou, z ktorej odrežeš toľko a toľko, až z nej nič nezostane, to je aj v sfére prirovnaní doslova karambol.
V Novom Zákone (Biblia) je nádherných prirovnaní N-počet. Ale triezvo si povedzme, že cirkev ako taká nemôže byť nikdy ani saláma, ani inštitúcia (inštitúcia je nutná len do tej miery, ktorá je potrebná pre fungovanie na tomto svete a čo je navyše, je už zdrojom možných problémov) – ale výhradne spoločenstvo veriacich. Ako poeticky písal Antoine de Saint-Exupéry „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ – tak aj cirkev je o vzťahu Boha ku každému jednotlivcovi a samozrejme o väzbách spoločenstva krížom krážom navzájom… To hlavné je očiam neviditeľné, ale srdcom hej.
Bloger Stefan Konkol pokračuje: „Protiliekom má byť všestranne nemenný a neoblomný postoj cirkvi, ktorá nikdy nikde neustúpi ani o milimeter, a tak snahy jej nepriateľov vyjdú nazmar.“
Znova tá predstava skôr hradu alebo pevnosti – hoci postoj cirkvi by sa mal (mohol?) riadiť Duchom svätým, to jest láskou – a v tom prípade je to ako o tom otcovi, ktorý má doma malé dieťa, ktoré skúša otcovu trpezlivosť, všeličo všelikam rozhadzuje, kričí, behá, nadáva a obdobne »vyvádza«, ale otec zakaždým zmierlivo a trpezlivo, s láskou napráva, doslova syna láskou pacifikuje… - napokon aj najkrajší prímer Božej lásky k nám ľuďom je práve v onom evanjeliovom otcovi, ktorý víta »strateného« syna a chystá od radosti hostinu…
Nepoznám pána Konkola, nekritizujem jeho článok preto, že by som bol nejaký ideový sadista – naivne a s láskou sa nazdávam, že sa z tohto čudesného postoja môže dostať a aj moja kritika nie je v zmysle akéhosi »definitívneho« odsúdenia… No netreba zabúdať na to, že na web-stránke postoy-sk ovplyvňuje stovky čitateľov, ktorí zrejme nemusia mať dostatočné INFO, skúsenosti…
Bloger Štefan Konkol sa pýta: „Aké je teda ovocie tohto stromu nemennosti – rastie vplyv cirkvi vo svete, alebo sa zmenšuje? Myslím, že je zrejme, že vplyv cirkvi sa priam katastrofálne zmenšuje, cirkev je stále menej schopná hovoriť »do behu tohto sveta« a slabne stále viac.“
Odkiaľ berie bloger istotu, že cirkev MUSÍ hovoriť do behu tohto sveta? V evanjeliách je jednoznačne vyslovené, že božie kráľovstvo nie je z tohto sveta, ak by bolo, Rimania by Ho neukrižovali. Ako ešte inak povedať, že naša domovina je v nebi? Že v istom slova zmysle, ak si popustíme uzdu fantázii, tak my všetci sme mimozemšťania – lebo tu sme iba na návšteve, aj keby sme sa dožili 120 rokov života.
A vplyv cirkvi sa zmenšuje vždy vtedy, keď sa zabúda na základ: (Jn 13, 34-35): „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
To vari ani nepotrebuje komentár. Vždy, keď sa na toto zabúda, tak sa to ako bumerang vráti.
Pán Konkol zavŕšil svoj príspevok pozoruhodným návrhom: „Podľa mňa treba rozhodnúť, čo je zásadne dôležité a toto samozrejme obhajovať do poslednej kvapky krvi, napríklad Božia existencia. To ostatné, na čom sa v podstate nič nezvŕta, a čo je založené len na tradícii a diskutabilných citátoch, jednoducho opustiť, napríklad celibát. Tomuto, samozrejme, musí predchádzať nezaujaté spytovanie svedomia, v ktorom sa nebude predstierať, že napríklad antikoncepcia je rovnaké zlo ako potraty. A najmä, v ktorom sa nebudeme riadiť zásadou, že keď sme si o niečom nie istí, treba vybrať tú alternatívu, pri ktorej sa viac trpí, lebo to sa iste bude páčiť dobrotivému Pánu Bohu.“
Vzletne ste spomenuli „Božia existencia“, ale rozmeňte si to na drobné – LÁSKA, o to tu ide. Ak tam nie je táto »podstata«, môžete spievať, vyprávať, básniť, môžete robiť všeličo aj čokoľvek, ale zosype sa vám to ako domček z piesku.
A k celibátu veľmi krátko: zrejme šlo naozaj iba o ľudský nápad a zle pochopené slová evanjelia – malo by dôjsť k uvoľneniu a možnosti oboch riešení podľa slobodného rozhodnutia adeptov kňazstva, lenže pretečie ešte veľa hektolitrov vody, kým sa v tomto niečo zmení.
Antikoncepcia by mala byť v rozhodovaní každej osoby a jej slobodného rozhodnutia, či treba uprednostniť hygienu (v zmysle boja proti prenosným chorobám), určité prvky plánovaného rodičovstva, kde hlavným je zodpovednosť za svoje činy a neohrozovanie ostatných ľudí… Cesta exkomunikácií či iných trestov je to posledné, čo by pomáhalo. Každý človek zodpovedá za svoje, takže nevidím dôvod, prečo by mal mať monopol na túto otázku prvok hierarchie…
Úplný záver – zdanlivo to nesúvisí s týmto článkom, ale uvediem kratučký citát z knihy Lorny Byrneovej »Posolstvo nádeje od anjelov«: „Občas mám tú česť uzrieť dušu človeka, a vždy mi vyrazí dych, aká je krásna. Je taká nádherná, že vám to ani neviem slovami opísať. … keby ste nemali dušu, Boh by vám nedal anjela strážneho. Viem, že každý z nás má dušu, aj keď vám to neviem dokázať. Máte dušu a tá je krajšia ako všetci anjeli. … Boh nás miluje natoľko, že každému z nás dal kúsok svojej iskry, a práve to je ľudská duša.“
