V rámci katolíckej svätej omše zaznieva, že sme často hriešni „myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého“ – takže vždy to začína myslením. Lenže v občianskej spoločnosti (našťastie) aj tak viac rozhoduje, čo poviete (komu kde prečo ako kedy) a najmä, čo naozaj vykonáte svojimi skutkami.
Priznávam, že v ostatnom čase už akosi nestíham sledovať, kto kedy čo alebo prečo čosi hovorí v televízii, v rozhlase, (píše) na webe a ešte aby ktosi chcel po mne, aby som chodil s hrubým notesom a zapisoval si všetky tie LINKy a dokladoval, z akého zdroja to mám! Kde sú tie časy, keď sme mali obmedzené zdroje informácií!
Pomaly bude skôr módou vyhýbať sa záplave mediálnych vĺn informácií, inak sa to neskončí zachovaním duševného zdravia…
Najnovším výkrikom v mediálnej sfére bolo tvrdenie, že „prejavy rasizmu alebo xenofóbie sa nebudú tolerovať a môže sa tým zaoberať polícia, prokuratúra, súdy.“ Reku: fíha!
Ak by šlo o prísne objektívne konanie, ktoré prevezmú skutoční odborníci, a to bez akejsi špeciálnej objednávky kohosi, prečo nie? ALE! V krajine, kde súdy niektorých previnilcov pokojne prepustia, hoci aj malé decko vie, že sú jednoznačne vinní (!) – to začína povážlivo zapáchať a fakticky mi je jedno, čím to smrdí – chce niekto povedať, že okolo Váhostavu, všakovakých tendrov a X iných káuz – bolo všetko v absolútnom poriadku? Lepší vtip vám neprišiel na um?!
Napríklad pojem xenofóbia = chorobný strach zo všetkého cudzieho, neznámeho… alebo aj nenávisť voči cudzincom.
Chce (alebo opovažuje sa) niekto do tohto pojmu zahrnúť aj tých, ktorí majú voči konkrétnym javom, prípadom, jednotlivcom – dostatočný počet poznatkov, faktov, racionálnych výhrad, alebo oprávnených obáv z už poznaného – a podobne? Pridajme k tomu poznanie dejín, poznanie už uskutočnených činov, zaznamenané objektívne deje či pnutia a tak podobne?
Objektívny „chorobný strach“ je zakorenený v nedostatku poznania – alebo v stretnutí sa s čímsi naozaj neznámym… A cudzinci? Dnes, keď je nadbytok informácií, vrátane našich skúseností?
Nie je oveľa nebezpečnejšie si maľovať realitu na ružovo? Idealizovanie si vecí? Zatváranie si očí pred krutou realitou?
Ale – povedzme si – ak by aj niekto mal chorobný strach v zmysle definície – čo nám niektorí politici alebo aktivisti =neziskoviek= (vidiaci možný zisk pre svoju činnosť) podsúvajú – má byť akýsi strach trestný?
Ako som už naznačil v úvode, až činy z takéhoto „morbídneho“ strachu by mohli či mali byť trestné – ak spĺňa niekto podmienky pre trest v zmysle trestného zákona… a to hodno dodať, že by sa mala uplatniť rovnosť občanov pred zákonmi štátu.
Tak som veľmi zvedavý, kam to všetko okolo podobných vyhlásení vlastne dopadne?
Často sa uvádzajú aj tri výrazy, a to – strach, odpor, nenávisť. To sú však kvantitatívne aj kvalitatívne rôzne veci.
A povedzme si aj, ak sa tieto rôzne termíny týkajú migrácie – u každého človeka sa to môže prejavovať rôzne – ak má niekto obavy o našu bezpečnosť, o bezpečnosť rodín (o deti, o manželských partnerov, o susedov, o spoločnosť vôbec), o dostupnosť pracovných príležitostí (ak žijeme v štáte, kde je vysoká nezamestnanosť) - - - ak je tu prirodzený odpor pred akokoľvek neprispôsobivými jedincami, ktorí nerešpektujú kultúrne či civilizačné „nepísané“ zvyklosti – a až kdesi okrajovo možno ide aj o číre prejavy primitívnej (obmedzenej) nenávisti…
Som vopred zvedavý, ako sa s týmito rozdielnosťami dokážu popasovať tí „zodpovední“, ktorí si nevedia rady s evidentnými porušeniami zákonov či zákonitostí. Máme sa chystať na to, že budú trpieť aj nevinní? Len nevravte, že kde sa rúbe drevo, lietajú triesky…
Alebo pojem „rasizmus“ – migračné vlny ostatných mesiacov sa dejú cez more z Líbye, kde ide o evidentne pašerákov ľudí, ktorí si za to pýtajú „nehorázne“ peniaze, kde nejde o útek pred vojnou a iba časť migrácie sa deje cez Turecko a Maďarsko, ale aj tam je len čiastkový podiel objektívnych utečencov pred prenasledovaním… Väčšine ľudí neprekáža farba pokožky migrantov – skôr je prirodzená obava z prístupu k životu, z prístupu k práci alebo ostatným ľuďom – a aj k hodnotám krajín, kam migranti prídu. Obvinenie z rasizmu je ako keby prvá výhrada zástancov prílevu migrantov do EÚ – ale nik nepátra, do akej miery je racionálna takáto kampaň či postoj k problému.
Tvrdohlavo budem opakovať – kto chce čo a ako garantovať, keď to nedopadne tak, ako ružovo maľujú propagátori prílevu migrantov? Aj z iných oblastí si pripomeňme, ako sú podaktorí politici či všakovakí aktivisti schopní čokoľvek garantovať, keď nemajú žiadnu zodpovednosť – alebo je tak minimálna, až by jeden zaplakal, škrípajúc zubami nechtami…
A ešte čosi – je rasizmom poukázať na útoky migrantov na kamióny, ktoré smerujú do Veľkej Británie? Je rasizmom nesúhlasiť s rôznymi neuveriteľnými aktivitami po celej Európe, ktoré páchajú konkrétni jednotlivci a je to v rozpore s tým, čo je OK a čo nie je OK? Samozrejme, rôzne slovné útoky na všakovakých diskusných fórach, kde anonymní diskutéri by údajne strieľali a vraj dajte im pušku či samopal – často ide o nedospelých alebo frustrovaných jedincov, ktorí sa ideovo odbavujú, a to v domnienke, že ich nikto nevystopuje, že si môžu dovoľovať pod ochranou anonymity – ale tu by som brzdil – zažil som si rôzne anonymné útoky pod článkami, takže mám „jemné“ skúsenosti… Lenže stále je tu skôr apel na skutky ako také. Ak by toto všetko bolo iba to nechutné slovné odbavovanie sa nezrelých nedospelých jedincov, to by sa ešte dalo – horšie by bolo, ak by posunuli svoje aktivity do reálneho života, ale tam je práve miesto pre odborníkov a štátne orgány, ktoré to majú na starosti.
Tieto veci vo všeobecnosti je nutné merať na lekárnických váhach, a nie halabala ťať, kade tade – bez ohľadu na prejavy kohokoľvek.
Kdesi som už písal, že ľudia by sa nemali báť nálepkovania alebo zavádzania – nič nie je vopred dané a azda – ak sa na túto tému budeme „baviť“ o päť či desať rokov, budeme všetci omnoho skúsenejší…
Je obrovský rozdiel medzi „oprávnenými obavami“ a „chorobným strachom z cudzieho“ – to hádam súhlasia aj jedni aj druhí (?)…
Je rozdiel, či niekto hystericky šíri paniku – alebo – či ktosi racionálne premýšľa o stanovovaní „pravidiel hry“ (aby sme nezačali hokejom a nekončili s rugby)…
A ak kohosi napadne, že vopred bude trestať aj jedno aj druhé, tak by sme si mali chrániť slobody, ktoré sú zaručené nielen Ústavou.
Ešte si pamätám celé to obdobie pred „Referendom“, čoho tu boli schopní podaktorí „exoti“ – ktorí sa schovávali za kresťanstvo, za cirkev, za Bibliu – ale v rozpore s Bohom, v rozpore s Bibliou, v rozpore s ľudskosťou. A čuduj sa svete, mnohí z nich sú teraz na strane prílevu migrantov. Ešte by som chápal tých, ktorí sú bytostne závislí od bohatých dotácií (štedré príspevky z Bruselu) – ale ako chcú fanatickí bigoti rozoznať, kto je a kto nie je kresťan, keď svojím myslením, hovorením a aj konaním (či nekonaním) nie sú v súlade s Božou vôľou ohľadne gay and lesbian komunity? Alebo sa niekto nazdáva, že si pritiahne vďačných budúcich voličov, ktorí sa odvďačia podporou vo voľbách? To môže byť veľmi nepredvídavé! A naivné.
Na záver iba jedna malá myšlienka – na tých mudrlantov, ktorí by radi nálepkovali ostatných (tie takzvané hlavy pomazané) – skúste si dovidieť najprv na svoj vlastný pyšný nos a prestaňte trepať, lebo – keď príde na lámanie chleba, budete prví, ktorí zdupkajú z boja…
(Ďakujem za pozornosť a prajem krásne prežitie tohto víkendu – veľa zdaru!)…
