(Sú to „skvosty“ alebo nonsens? (77.)) Rado Procházka možno niekoho ohúril, ale po jeho článku »Utečenci zvíťazia. Lebo Darwin« stratil u mňa aj tie atómy akejsi voličskej dôvery a v tichu si vravím: „Boh ochraňuj túto republiku od podobných borcov“... Blogosféra, weby, denníky, tieto rôzne zdroje informácií prinášajú každý deň množstvo najrôznejších správ, tvrdení, výrokov, ale občas aj nezmyslov, omylov, zavádzanie, klamstvá, nepodarky. Nedá sa stíhať úplne všetko sledovať... Dnes je to zase v duchu „Oh my God“.
Po tom, čo v ostatnej relácii RTVS „O 5 minút 12“ došlo k vzácnej zhode tak ministra vnútra R. Kaliňáka so Sulíkom, opozičným predstaviteľom za SaS (momentálne poslancom v Bruseli) – jemne dúfam, aby sa k rozumným názorom oboch pripojili zvyšné politické sily, ktoré sú zastúpené v NR SR, ale aj tí, ktorí pôsobia v Bruseli a pokojne aj celospoločenské sily mimo parlamentu…
Základným problémom, ktorý tu začína strašiť a vzbudzovať obavy – je fakt, že pravidlá o strážení hraníc a vracaní migrantov, ktorí nelegálne prekročili hranice EÚ, sa z neschopnosti Talianska a Grécka – ktorí však majú zastúpenie v európskej komisii – prenášajú na iných, dochádza k zavádzaniu a manipulácii.
Populizmus v päťmiliónovom Slovensku má svoje grády. Ale čo situácia, keď populizmus a rušenie základných pravidiel EÚ je populisticky realizované v celej EÚ? To je predsa odhadom 500 miliónov obyvateľov, a nie 5 miliónov…
Ak prestane platiť jedno pravidlo, potom druhé – pri treťom sa už ani nebudeme zastavovať. Bez pravidiel a rešpektu k zákonom a zákonitostiam – to pokojne môžeme celú EÚ rozpustiť a zahodiť do vody. Alebo kamkoľvek.
Pánovi Procházkovi nevyčítam, že sa s Matovičom dostal do čudného svetla. Mne viac prekáža, že zas je tu niekto, kto sa hrá na záchrancu SR, ale občania netúžia po ďalších a ďalších sklamaniach.
Čo keby si tí, ktorí tvrdili o sebe, že chcú niečo vykonať – iba splnili „starú“ domácu úlohu?! A je jedno, či ide o našich alebo európskych politikov.
Podľa toho, čo naznačuje pán Procházka vo svojom článku, on by aj pristal na kvótach, aj by riešil migrantov, aj kto vie, čo ešte by robil...
Ale čo tak, pán Procházka, trvať na celoeurópskom základe? Žiadajme, aby sa princípy nezahadzovali. To, čo tu Brusel navrhuje, to je iba alibistické prerozdeľovanie kiksov Talianska a Grécka. Prečo striktne netrváme na tom, aby si svoje kiksy riešili sami? Gréci si zruinovali ekonomiku, teraz prispievajú ešte aj k ničeniu základných princípov, na ktorých bola EÚ postavená. Taliansko odmietlo dávať prostriedky na colníkov, policajtov, prípadne aj na vojenské stráženie ich hraníc – teraz to má sanovať celá EÚ? Alebo – ak urobil chybu niekto iný, nech nesie za to zodpovednosť, a nie aby to platili takzvane najposlednejší či obyčajní smrteľníci.
S odvolávkami na „kresťanskú lásku“ – to mi sem ani nepleťte! Slovensko, ktoré nedokáže za bežných okolností riešiť svojich núdznych – je tu v tom taký „neporiadok“, že nikto jednému „zodpovednému“ nič nenamieta kvôli núteným prácam (ústavný súd mu to odobril, lebo Fico), pričom hádže všetkých do jedného vreca, niektoré sociálne dávky pre niektorých jedincov sú tak smiešne neadekvátne miniatúrne, že je až zázrak, že ešte „neskonali“ sami od seba (aby uľavili štátnemu rozpočtu)… Charita je niečo takmer tajomné, ale kým ste to nezažili na vlastnej koži, nemáte ani páru… O skutočnej kresťanskej láske v krajine, kde vyšší cirkevní činitelia popierajú Bibliu a skryto podporujú pseudo-referendum a pravé skutočné problémy rodín či spoločnosti sú ponechané na „samosato“… Všetky tie drísty o hodnotách a sami si nevedia pozrieť do vlastného svedomia (viď kauzu Bezák). K charite ešte drobnosť: kým sa nevieme postarať o svojich bezdomovcov, nemali by sme ani posielať nič do Nepálu – a nie že ešte prijímať migrantov, kde je jednoznačné, že ide iba o obrovský biznis mafiánov-pašerákov ľudí a všelikto parazituje na prerozdeľovaní európskych financií… Je to odporné – keď sa ti stále ktosi hrá na čosi, čím ani len zďaleka nie je… Kto vie, čo všetko sa za touto tematikou ešte skrýva a čo všetko sa dozvieme iba s odstupom času, keď už bude všetko „inak“?
O pohrobkoch klérofašizmu a nových neonacistoch, ako aj rôzne extravagancie rasistov a o obdobných extrémistoch – o tom sa neradno rozpisovať – občas je lepšie azda aj nič nevedieť.
Takže – aká kresťanská láska na Slovensku? Za ostatných 25 rokov len povrchnosť, rôzne bludy priamo z vrcholu zodpovedných expertov, prehmaty bývalých eštebákov v nemenovanej diecéze RKC SR – a ešte povedzte, nech dodám dôkazy… No určite! Kto chce vidieť, ten vidí. Kto nechce vidieť, neuvidí, ani keby mu stálo na nose.
Všetci tí, ktorí zodpovedajú za čokoľvek, ale aj tí ostatní – by mali a mohli trvať na platných princípoch EÚ a nepovoliť ani o piaď.
Ak to Európa nezvládne, azda by sme sa mali vrátiť k tomu, čo sa tu už raz kedysi dávno osvedčilo – keď boli turecké a tatárske nájazdy – čo robili obyvatelia tohto „malého“ územia? Tí, ktorí na to majú, by sa mali primerane pripravovať. A štát? Už sa opakujem: všetko má svoje pravidlá. Ukážte, že nie sú iba na papieri…
Ak nebudeme trvať na principiálnych pravidlách „hry“, tak sa raz stane, že to budeme MY, ktorí sa budeme musieť pobrať kade ľahšie – len horšie je, že Móric Beňovský to s Madagaskarom nedotiahol do víťazného konca…
Rado Procházka možno niekoho ohúril, ale po jeho článku »Utečenci zvíťazia. Lebo Darwin« stratil u mňa aj tie atómy akejsi voličskej dôvery a v tichu si vravím: „Boh ochraňuj túto republiku od podobných borcov“.
