Zdroj informácií o článku Š. Hríba (zo dňa 19.5.2014): http://www.postoy.sk/content/stefan-hrib-ako-kauza-bezak-zmenila-vnimanie-cirkvi-na-slovensku
„Začnem minulosťou. Vnímanie cirkvi bolo dlhodobo zaťažené Tisovým Slovenským štátom a totalitou v ňom.“ (Š. Hríb)
COMMENT: Pochopiteľne. V celých dejinách ľudstva sa môžeme stretnúť s chúťkami uzurpovať si moc, využiť svoje mocenské postavenie, zneužiť politiku na ovládanie a totalitu. Tak prečo nie aj katolícky klérus? (Klérus – duchovenstvo, klerici, duchovní, duchovný stav, čiže súhrn osôb, ktoré vykonávajú náboženské funkcie v cirkvi ako povolanie).
To, čo sa odohralo počas druhej svetovej vojny, že katolícky klérus zohral takú značnú politicko-vládnu rolu, sa dá pochopiť až vtedy, ak si uvedomíme, že je to dedičstvo feudálnej éry, keď tí, ktorí vlastnili pôdu, lesy, budovy a rôzne iné, mali aj možnosť ovplyvňovať chod celej spoločnosti, a to po stránke ekonomickej, ako aj politickej a kultúrno-civilizačnej. Nebol žiadny vonkajší alebo vnútorný dôvod meniť to, takže z akejsi zotrvačnosti sa viezli v tom, čo tu bolo považované za normálne, za bežné, za prijateľné.
Nemienim zachádzať do podrobností, ale
uvedomme si, že tridsiate roky boli ovplyvnené aj celosvetovou krízou, ktorú zneužili tak talianski fašisti, ako aj nemeckí nacisti. Slovenskí klérofašisti, na čele s Dr. Jozefom Tisom, sa iba pridali k vtedajšiemu trendu – čoho dôsledky sa ukázali aj v deportáciách spoluobčanov židovského pôvodu, za ktoré dokonca ešte aj platili. Dr. Jozef Tiso podpísal ústavný zákon 210/1940 Sl.z., ktorým Snem SR odovzdal vláde plnú moc na jeden rok, aby celkom vylúčila židovských spoluobčanov zo slovenského hospodárstva a sociálneho života, lebo „...riešenie židovskej otázky sa musí postaviť na úplne nové základy,“ musí sa riadiť „tempom dnešných čias“...
Hoci máme od konca druhej svetovej vojny už 69 rokov, ešte aj dnes sa nájdu žartovníci, ktorí by radi svätorečili Dr. Jozefa Tisu (!) – takže sa nečudujme, že zmeny v myslení, zmeny v postojoch, zmeny v komunikácii vyššieho duchovenstva – sú aj dnes spomalené.
„Ale práve počas komunizmu sa začal paralelne vytvárať aj celkom iný obraz cirkvi. Cirkvi, ktorá nemá moc, ale pravdu. Pribúdalo ľudí, ktorí pre svoju vieru dokázali veľa obetovať a dokonca aj zomrieť. O tom sa nepísalo, ale o to účinnejšie sa to šírilo.“ (Š. Hríb)
COMMENT: Odhliadnuc od toho, že aj pán Š. Hríb sústavne vraví, píše, že tu bol komunizmus, musím zopakovať – mali sme tu socializmus, mali sme tu diktatúru proletariátu v kombinácii s totalitným režimom, ktorý viedli komunisti s podporou milícií a viac či menej tichého a pasívneho súhlasu (strachu, no aj pasívnej kolaborácie) obyvateľstva. Tí, ktorí sa ozvali, boli alebo prenasledovaní či inak eliminovaní... To však nemení nič na tom, že komunisti (a ich prisluhovači) sa dopúšťali rôznych zločinov, manipulácií, nepodarkov a tak podobne, za ktoré – ani si nespomínam, že by vôbec kto – bol odsúdený: NIKTO...
Čas totality paradoxne pomohol cirkvi, presnejšie všetkým tým, ktorí sa skutočne nachádzajú v tom vzletnom pomenovaní „putujúca cirkev kresťanov“ – ako keby ktosi preberal zrno od pliev, takže zostali iba tí, ktorí to naozaj žili.
„Naopak, obraz cirkvi sa postupne vracia k tisovskej cirkvi moci a majetku. A nedeje sa tak manipuláciou liberálnych médií, ako by to mnohí katolíci radi videli. Cirkev to spôsobila sama, dobrovoľne a vedome.“ (Š. Hríb)
COMMENT: Je nutné rozlišovať medzi „cirkvou“, ktorú by sme mohli vnímať ako synonymum klérus (duchovenstvo) a cirkvou, ktorá je myslená „novozákonne“ – všetci tí, ktorí sú kresťania (tzv. putujúca cirkev), čiže aj laici.
Je nemysliteľné, nelogické a nedokázateľné, že CELOK „cirkev“ by sa vracala k takzvanej „tisovskej cirkvi moci a majetku“ – a ak vôbec, tak vyššie spomínané duchovenstvo (klérus) – a zaiste aj to sa dá ťažko dokázať do tej miery, aby mohol ktorýkoľvek občan podať trestné oznámenie orgánom činných v trestnom konaní.
Žiaľ, indície či intuícia prezrádza, že pokušenie, ktorého sa môže dočkať ktokoľvek z vyššieho kléru, je značné, lákavé – a žiaľ – skryté a bežnej verejnosti ťažko dešifrovateľné.
Trochu odbočím: aj v civilnom, necirkevnom prostredí – chce veľa odvahy, ešte viac umu, aby niekto, kto sa s mafiánskymi či inými nezákonnými vecami čo len trošku oboznámi, aby šiel a doviedol to do konca. Tak čo potom so značne uzavretým a skrytým vo sfére cirkvi?
„Zrazu bol biskupom človek, ktorý vie hovoriť v televíznej diskusii aj na rockovom festivale, človek, ktorý nezdôrazňuje lesk a moc svojho úradu, ale lásku a milosrdenstvo, a – čo bolo tiež veľmi dôležité – človek, ktorý chcel urobiť poriadok s hospodárením svojho biskupstva, a preto odmietol pokračovať v machináciách svojho predchodcu.“ (Š. Hríb)
COMMENT: Jemne opovážlivo napíšem – pošlite medzi kanibalov misionára a nech rozpráva o tom, aké dobré a aj bohumilé je, ak sa dáte na vegetariánstvo. Zostane misionár medzi kanibalmi najbližších 24 hodín?
Samozrejme, takto silne to môže tvrdiť len niekto, kto obľubuje čierny humor alebo poéziu.
Pýcha, samoľúbosť, závisť – ale aj – lenivosť... to sú hriechy, ktoré sa nevyhýbajú žiadnemu človeku, ba ani vyššiemu duchovenstvu. A ešte tá drzosť, siahať na staré veci okolo hospodárenia, to ste kde videli?! Bolo to len otázkou času, akým spôsobom a kedy sa ho zbavia.
„Tento obraz vyrástol z trápnych otázok, ktoré Bezák dostal, z vyjadrenia iného arcibiskupa, že odvolaním Bezáka sa cirkev očistila, z absencie akejkoľvek solidarity od ostatných biskupov, z následného zákazu pre všetkých kňazov vyjadrovať sa bez povolenia príslušného biskupa. A tiež z neexistencie akejkoľvek diskusie...“ (Š. Hríb)
COMMENT: V zlomových chvíľach, v kritických okamihoch, sa každý človek, nech už je kýmkoľvek a odkiaľkoľvek – sa ukáže, čo je zač.
Všetci tí, ktorí sa previnili akoukoľvek mierou nelásky (a je jedno v akej miere kvantity aj kvality), sú zodpovední predovšetkým za seba, a to tak pred sebou, ale aj pred Bohom, následne pred druhými ľuďmi, ak chcete, pred celým svetom. Tí páni, ktorí sa tak nádherne vyznamenali, vedia veľmi dobre, čo je tým myslené. Ako sa vraví – „majú na to školy“ – aj keď, stáva sa, že občas informácia (vedomosť) je len v podobe písmen a slov, no obsah sa zo srdca vytratil... Je síce pravda, že každý je zodpovedný sám za seba, ale náš svet môže fungovať jedine za predpokladu, že každý človek je ochotný prijať zodpovednosť za všetkých.
„Ale už samotný fakt, že na Slovensku bol zhora odvolaný biskup a mnohí ľudia sa ho zastali, je nádejný.“ (Š. Hríb)
COMMENT: Nie je kacírstvom povedať, že dôležitejšie je, či som pod vplyvom Ducha svätého, či skutočne milujem Pána Ježiša Krista, či plním Božiu vôľu – než slepo a bez podmienok držať hubu a krok, zvesiť uši a... Bežný laik kresťan katolík predsa nesníva o tom, ako bude brojiť proti biskupovi, ako bude odporovať, ani nesníva o vzbure či akejsi obdobe revolúcie.
O to viac by sa tá mystická cirkev svätá, kde nie je rozhodujúci zoznam členov a ich adresy, nemala báť. Napokon, stále platí, že ani vlások na vašej hlave nezmizne bez toho, aby to ON nevedel...
Oveľa viac sa čudujem onomu riziku, ktorému sa podaktorí z kléru vystavujú, ako keby boli veční, nezničiteľní, dokonalí, beztrestní, nezávislí – prosto – akoby boli z inej galaxie. Kto im to naklamal?
PS:
Ef 1, 17-19: „Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste Ho dôkladne poznali. Nech vám osvieti oči mysle. Aby ste si uvedomili, akú nádej vám dáva vaše povolanie, aké bohaté a slávne je Jeho dedičstvo pre svätých a aká nesmierne veľká je Jeho moc voči nám, veriacim..."
