Tibor Javor napísal článok (príspevok): „Ako ma obmedzuje kresťanstvo“ (v utorok 26. 08. 2014 o 19:11 http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/363711/ako-ma-obmedzuje-krestanstvo.html )
- už ten názov ma brúsil, podpichoval.
(T.Javor píše) Najviac však v porovnaní so životom „pravoverného ateistu" kresťanstvo „obmedzuje" v oblasti sexuality. Pracovne tomu hovorím „manažment sexu“. Tu sú predpisy dosť prísne a aj vnútri cirkvi diskutované. Nebudem spomínať celibát kňazov, ten chápem ako prostriedok k lepšej meditácii. Veď s manželkou v posteli sa dá meditovať dosť ťažko.
Najpodstatnejší je ale zákaz sexu mimo manželstva, ktoré je navyše bez možnosti rozvodu. S týmto samozrejme súvisí aj predmanželský sex, ale aj rôzne, nazvime to „virtuálne“ sexuálne aktivity. No a ešte je tu aj otázka antikoncepcie. Je to dosť diskutované a očakáva sa „zmodernizovanie“ pravidiel. No priznám sa, že „bez“ je to aj tak lepšie. A konečne, manželia veľmi dobre vedia „kedy“. (Koniec citátu).
COMMENT: Zrejme si s autorom nebudeme rozumieť. (To však neznamená, že by sme sa museli „pobiť“).
Ten slovný zvrat „ako ma obmedzuje kresťanstvo“ prezrádza viac, ako by si autor prial. Ak to niekto tvrdí, že ho kresťanstvo obmedzuje, možno ani v ňom nie je ukotvený... Hmm.
Pre mňa kresťanstvo je príležitosťou, šancou, pomocníkom…
Samozrejme si uvedomujem, že počet obyvateľov planéty Zem je viac ako sedem miliárd a všetci sú jedineční, originálni, neopakovateľní. Rôznych náboženstiev, filozofických smerov, konfesií, ideológií, názorových prúdov atď je neurčito vysoký počet. No Boh je skutočne iba jeden jediný, …ak by boli čo len dvaja, ani jeden by nebol.
Ale späť k veci. Sex, to je kameňom úrazu RKC – ale za to nemôže ani Boh, ani kresťanstvo ako také, skôr „mišmaš“ ideologického rázu...
RKC sa babre okolo sexu, ako keby dobre vedela, že jedine v tejto oblasti môže ovládať či manipulovať svoje ovečky (hoci sa nepovažujem za barančeka).
Pamätám sa na ostatnú veľkú noc, keď ktosi kdesi spomenul dôležitý fakt, že nebyť zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista, tak by naša viera bola márna. Ale druhú stranu mince akosi bagatelizujú. Zoslanie Ducha svätého. Je okolo toho normálne ticho, alebo si to tzv. vrchnosť vyhradila iba pre seba, ako keby išlo o výrobný patent firmy. A pritom toto je kľúčové – márna by bola naša viera bez pôsobenia Ducha svätého.
Cirkev by mala byť pomocnicou nás, kresťanov, a nie obdobou firmy „ssro“ či „a.s.“ ani kráľovstva či vedenia mafie… A rovnako pomocnicou v službách Ducha svätého.
RKC si uzurpovala výhradné právo hovoriť do všetkého, aj do toho, či a ako Duch svätý pôsobí. Veľmi obmedzene sa veriacim RKC hovorí o tom, že máme svojich strážnych anjelov, alebo ako je nesmierne dôležité naše svedomie (ako hlas boží v nás)… Len si predstavte, že sme 24 hodín denne a furt pod kontrolou a ani si to akosi neuvedomujeme – ale na rozdiel od „veľkého brata“ tou stálou prítomnosťou je sám Duch svätý prostredníctvom anjela…
Bloger Tibor Javor spomenul „manažment sexu“ a pritom by stačila jedna jediná vetička: „Sexom nenahrádzajte lásku, ale ju oslavujte.“
To isté ešte inak: Ak je láska medzi dvomi, tak sex je oslavou ich lásky, čosi ako čerešnička na torte, ako šľahačka na viedenskej káve, ako účasť na slávnostnom koncerte v nedeľu (ako odmena)… (((bez lásky je sex iba dočasnou prázdnotou, hoci by ste sexovali hodiny a hodiny, či dni))).
Kresťan by mal (a mohol) byť človek, ktorého osobne a jedinečne vedie Duch svätý a RKC je tu ako servis, lebo spoločenstvo kresťanov potrebuje a aj chce takúto „služobnicu“.
Prax však ukazuje, že napriek všetkým poznatkom, vedomostiam, historickému vývoju, výzvam súčasnosti - - - RKC v otázke sex zostala kdesi medzi šiestym až dvanástym storočím.
Ba navyše, miesto toho, aby bola absolútne služobnicou Ducha svätého a kresťanov, rada by diktovala úplne celej spoločnosti, čo je pravda a čo nie je pravda v tejto veci... Takže nie Duch svätý je prvoradý, ale vedenie RKC na celosvetovej úrovni a aj na miestnej úrovni.
Prečo mi to zas a znova pripomína Knihu Jób, kde Satan pokúšal – ale to nie je myslené doslovne – prostredníctvom ľudského jazyka nám Boh sám dáva znať o duchovných veciach, že ľudia sa vždy radi púšťajú do toho istého, čo robil Satan: svoje vlastné predstavy vnucujú celku a Boha by chceli opravovať. (Vyznieva to čierno-humorne, keď RKC povie „Nie Ty Boh máš pravdu, ale to, čo RKC ustanoví ako dogmu a Ty sa iba otcovsky stiahni).
O tejto téme sa môže písať do nemoty, veľa a príliš veľa… Uzavriem to presvedčením, že viac ako kedykoľvek v minulosti je dôraz na výchove, a to tak priamo od rodičov, od najširšej rodiny, ale aj výchovy v spoločnosti ako celku. Ktorýkoľvek jedinec by mal dostať primeranú skúsenostnú ukážku, aké to je, keď otec miluje matku, aké to je, keď sa ľudia v rodine majú radi, aké je to, že sa ľudia vo všeobecnosti majú radi, spolupracujú, vychádzajú si v ústrety a tak podobne atď… Je pravda, že každý jedinec je zodpovedný sám za seba, ale náš svet môže fungovať aj za predpokladu, že sme ochotní prijať zodpovednosť za iných.
Dúfam, že som sa vyjadril zrozumiteľne a opakujem, čo je v titulke článku - O sexe sa takmer bojím písať, čo ak sa mýlim? No tvrdohlavo opakujem, že Láska je viac a to je to, o čo tu ide – sex je tak pre pohana, pre ateistu, ale aj pre kresťana – iba oslavou lásky, nadstavbou, či odmenou…
Netvrdím, že som pochlípal všetku múdrosť sveta, ani netvrdím, že idem zakladať nové náboženstvo či cirkev. Nie, možno sa v mnohom mýlim a niektoré formulácie či tvrdenia sú neohrabané… Možno. Ale aj tak budem opakovať pár základných právd – ak by sme pohŕdali životom (a jeho radosťami), pohŕdali by sme Stvoriteľom. K spaseniu nevedie činnosť, ktorá ubližuje iným. Všetko, čo sa týka iných, môžeme konať iba s ich súhlasom. K Bohu nevedie nič z toho, čo robíme bez lásky…
A azda nadbytočná poznámka – ak som vás „pohoršil“, tak prosím o prepáčenie, že môj spôsob komunikácie nie je ideálny – ak som vás rozosmial, to by nebolo to najhoršie – ak ste znechutení, nabudúce viete, koho články neotvárať – a tým ostatným ďakujem za pozornosť.
