Bývalý člen KDH, ex-poslanec NR SR a ex-kandidát na slovenského prezidenta František Mikloško napísal esej: „Horthy vs Tiso, Jaruzelski vs Husák (alebo Slovensko v kontexte 20. storočia)“ (Zdroj: http://www.postoy.sk/content/frantisek-miklosko-horthy-vs-tiso-jaruzelski-vs-husak-alebo-slovensko-v-kontexte-20-storocia
)
Aby bolo jasné hneď na úvod, príspevok F. Mikloška je perfektne napísaný, len jedno nechápem: napísal to sám od seba, že túžil o tom napísať, alebo bol tento príspevok napísaný na objednávku, či ešte horšie, nútil autora niekto? Pre mňa pán F. M. navždy zostane niekým, kto zabudol dodržať slovo, ktoré dal (ale to je už dávno zabudnutá vec), ale je aj niekým, kto dokázal bojovať za arcibiskupa Bezáka, lebo sa udial bezprecedentný komplot, aký RKC ešte nezažila… Ale čo sa čudujeme, sme na Slovensku, kde poznáme samo-únos, samo-cenzúru, samo-sa-to, samo-úspech, samo-udanie (a kopec raritných vecí, ktoré sa môžu udiať iba na Slovensku)…
F. M.: „13. marca 1939 bol Tiso pozvaný do Berlína k Hitlerovi, kde bol postavený pred alternatívu, alebo vznikne nezávislý Slovenský štát, alebo bude Slovensko podelené medzi susedné krajiny.“ COMMENT: Toto by sa malo raz týždenne inzerovať vo všetkých denníkoch, alebo poštovne zaslať do každej schránky, aká len existuje, aby konečne VŠETCI pochopili, že slovné spojenie „NEZÁVISLÝ SLOVENSKÝ ŠTÁT“ hneď od začiatku nemohol byť, prosto nebol nezávislým, nebol samostatným, nikdy by nejestvoval čo len jeden jediný deň, ak by nebol A. Hitler, takzvaná Tretia ríša, druhá svetová vojna a kopa súvislostí, ktoré z toho vyplývajú.
F. M.: „Deportácie sa zastavili v októbri 1942. V tomto čase bolo zo Slovenska odtransportovaných už 57 628 Židov, z ktorých prežilo len 800 osôb.“ COMMENT: V príspevku nie je ani slovo o tom, ako sa Slovensko najviac zo všetkých krajín (mimo Nemecka) snažilo zbaviť židovských spoluobčanov, a to až do tej miery, že Slovensko platilo Nemecku poplatok za každého Žida. V príspevku nie je ani slovo o arizátoroch, o gardistoch či klérofašizme rkc-hierarchie a spoločnosti… F. Mikloško zdôrazňuje prezidentské či ministerské výnimky, ako keby to mohlo ospravedlniť potupnú smrť nevinných desaťtisícov našich spoluobčanov!
Zaujímavé je aj to, že pri mene J. Tiso nie je uvedené, že je to vojnový zločinec, ktorý má na svojich rukách nepriamo krv nielen židovských spoluobčanov, ale aj krv padlých Slovákov, ktorí zahynuli na cudzích frontoch (a nie iba počas SNP). V príspevku nie je nič o tom, že bol spravodlivo odsúdený a spravodlivo popravený. A je rozpor v tom, či sú jeho pozostatky v hrobe kanonikov v Nitre alebo bol spopolnený v Brne? A že by niekto banoval, že nemá kam chodiť zvelebovať klérofašistu?
F. M.: „Tiso pred Národným súdom nepriznal žiadnu chybu. Zrejme si bol vedomý, že takéto priznanie by rozbilo myšlienku slovenskej štátnosti. V takomto postoji zotrval až do svojej popravy.“ COMMENT: Áno, nikde v literatúre, v žiadnych spomienkach, vo svedectvách – nikde nie je, že by J. Tiso kresťansky oľutoval. Bol kňazom a aj keby bol akýmkoľvek odľudom, akosi mimovoľne sa pýtame, prečo toľká pýcha? Alebo že by až v jeho ostatných sekundách života? Ale aj z hľadiska existenciálnej roviny – ak niekto ide na popravu, hádam nebude zadubene a tvrdohlavo myslieť na myšlienku slovenskej štátnosti? To sa totiž podobá popravám či procesom s komunistickými väzňami v päťdesiatych rokoch, keď bývalí komunisti verili komunistickej strane aj v deň svojej popravy. Iracionálnosť v oboch prípadoch bije do očí. Zo spomienok ruských väzňov z gulagov je obdobná reakcia – aj keď skončili na totálnom dne, ich pobláznenie trvalo ešte dlhé roky.
Možno sa mýlim a je to výhradne môj subjektívny názor, ale mne celý ten príspevok (esej?) zaváňa márnou obhajobou neobhájiteľného. Porovnáva Tisa a Slovensko s obdobnými kauzami v Maďarsku a Poľsku, ale akoby nechcel uznať, že nič podobné nie je identické a dejinné udalosti nemožno znásilniť len a len preto, že by sme radi očistili „meno“ vojnového zločinca a aj keby mu šlo o tak „vzácnu“ vec, akou je štátnosť Slovákov…
F. M.: „Dnes, keď prežívame 25 rokov pokojnej slobody, máme čas, aby sme o veciach premýšľali, poučili sa z nich a robili všetko pre to, aby sa Slovensko stávalo čoraz viac demokratickou, slušnou a sebavedomou krajinou, ktorú si budú vo svete vážiť.“ COMMENT: Lenže nie tým, že budeme klerikalizovať štát a hľadať nových (bezbranných?) nepriateľov a na celý svet vykrikovať, akí sme my Slováci baštou tradičných hodnôt Európy… Lebo tí, ktorí sa raz pomýlili, sa radi mýlia zas a znova, vari máme málo káuz, čo by mohli byť pre nás mementom? A varovaním by mohla byť aj naša slovenská obľuba voliť exotických politikov, akými boli (alebo sú) – Mečiar, Kováč, Dzurinda, Ľupták, Sulík, Rusko, Slota, Gašparovič, Matovič, Fico, Flašíková, Figeľ…
F. M.: „Bolo by tragédiou, keby sme zostali nepoučení.“ COMMENT: Možno by bolo fajn burcovať (či iniciovať) tvorivosť, talenty, vzájomnú spoluprácu, individuálnu vynaliezavosť a mnohé ďalšie vhodné veličiny, a nie koketovanie s myšlienkami akýchkoľvek dejinných pohrobkov, nech už majú akokoľvek zvučné meno.
