...starých? Čo ak nám hrozí ekonomický regres? Aj preto musíme vítať prisťahovalcov! Sme vari kontinent nacistov, rasistov, xenofóbov? Solidarita predsa nemá hranice: my bohatí, podeľme sa!“
Niekoľko poznámok k súčasnosti »m. v.« (33)
1. „Je nutné doplniť chýbajúcu časť populácie Európy!“
Panika je predčasná a vychádza z nesprávnych predpokladov, východísk.
Európa je najhustejšie obývaný kontinent sveta. Aj pri existujúcej miere pôrodnosti nebude Európa za 30 rokov vymierať a jej hustota bude stále jedna z najvyšších na svete. Pri spomienke na morové rany v stredoveku a faktu, že v Európe sa za posledných 200 rokov trojnásobne zvýšil počet obyvateľov, je nelogicky smiešne sa s pojmom „vymieranie" vôbec zaoberať (a to sme tu mali dve svetové vojny!).
Ako to robí Austrália alebo USA? Čiastočne tak robí aj Európa, len si to akosi nechceme priznať: legálnych prisťahovalcov majú štáty, ktoré tak legálne doplňujú potreby trhu. Ak je niekto z 28 štátov EÚ, môže napodobniť spomínanú Austráliu alebo USA, ale s vopred stanovenou legislatívou (prísne pravidlá uskutočňovania) a dôrazom na fakt, že kto potrebuje, musí si dôkladne vybrať, aby tak zaradil do spoločnosti nových obyvateľov (t.j. žiadna ilegalita).
Bývalé Československo si vyskúšalo v sedemdesiatych rokoch populačný boom. Štát podporil bývanie rodín s deťmi, budoval škôlky aj školy, boli daňové zvýhodnenia rodín s deťmi... Lenže to by pravicové vlády EÚ museli aspoň trošku „okukať“ ako sa robí podpora prirodzeného demografického vývoja...
2. „Potrebujeme imigrantov, pretože nebude na dôchodky!“
Ak v najbližších tridsiatich rokoch mierne klesne počet obyvateľov Európy, nemusí to nutne znamenať katastrofu pre staršiu generáciu. Existuje mnoho iných možností, než hromadná a nezodpovedná imigračná politika. Napríklad, zvýšenie pracovnej participácie, odsúvanie veku odchodu do dôchodku, rozumná podpora sporenia na starobu, podpora tradičných rodinných zväzkov, kedy sa deti starajú o svojich rodičov a podobne. Alebo spoločnosť vytvorí možnosť aktivizácie dobrovoľníkov, a to môže tiež naštartovať vznik nových pracovných miest alebo foriem podnikania. Podľa niektorých zanietených aktivistov by sa mohlo pouvažovať aj o zapojení dôchodcov do dobrovoľnej výchovy detí a mládeže (takisto na dobrovoľnej báze) u všetkých, ktorí vzhľadom na zdravie môžu aj chcú... Sú to výzvy tretieho tisícročia.
Dnešné „pasívne“ spoliehanie sa na úlohu štátu nemá v histórii ľudstva obdobu, ale aj – viac ako kedykoľvek v minulosti sa nájde dosť a veľa špekulantov, ktorí by sa radi vrátili kamsi do stredoveku či hoci aj do feudalizmu či otroctva – len nech sa budú mať fantasticky oni (čo ich po ostatných!)...
Toto tvrdenie o nutnosti doplniť populáciu zvonka navyše neberie do úvahy tvrdú skutočnosť, že aj imigranti nie sú večne mladí, aj oni starnú a mnohí z nich sú už pri príchode chorí alebo s neriešenými telesnými či duševnými ťažkosťami. Riadené demografické plány, ktoré ktosi vymyslel na zelenom stole s prstom v nose, sú v tomto zmysle len riešením dočasným a do budúcnosti neúčinným, neráta s nepoznanými faktami, prípadne ignoruje skryté nebezpečenstvo radikalizmu či extrémizmu totalitnej ideológie, ktorému holdujú predbežne neoverene vysoké percentá z príchodzích...
3. „Hrozí nám ekonomický kolaps!“
Samotné mierne zníženie počtu Európanov môže mať, naopak, pozitívny vplyv, a to aj na dôchodkový systém. V jeho dôsledku sa zníži dlhodobá nezamestnanosť a tým aj nároky na štátny rozpočet. Postupný pokles počtu obyvateľov tiež znižuje cenu nehnuteľností, pozemkov a aj surovín. Zvyšovanie produktivity práce a stále sa predlžujúca stredná dĺžka života, to sú ďalšími pozitívnymi prvkami pri pohľade do budúcnosti.
O tom, že menší počet obyvateľov nemusí súvisieť s menším bohatstvom, si môžeme urobiť obrázok porovnaním počtu obyvateľov bohatých štátov ako je Švajčiarsko, Island, Nový Zéland, Luxembursko či Japonsko, porovnaj s preľudnenou chudobnou Indiou, Indonéziou alebo kapitalisticko-socialistickou Čínou, ktorá má najvyšší počet obyvateľov (ak by merkelisti chceli, Nemecko by si mohlo vyberať z viac ako miliardy Číňanov a mali by to najlepšie z najlepšieho).
Predstava, že imigranti z rozvojových krajín, ktorí sem prúdia predovšetkým za výhodami štedrých sociálnych systémov, nám budú zarábať na dôchodky, je zmiešaná. Existuje nespočetné množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú, že tento typ imigrantov zo sociálneho systému skôr čerpá, než do neho odvádza. A zabúda sa na nebezpečenstvo násilia a vzrastajúcej kriminality – iba naivní rojkovia budú slniečkársky zavádzať do nemoty...
4. „My sme boli tiež utečenci!“
Ak niekto od nás utiekol pred socialistickým režimom či totalitou, neputovali do krajiny, kde by dostali najvyššie sociálne dávky, ako sa deje dnes. Jeho úmyslom bolo čo najrýchlejšie sa integrovať a zapadnúť do spoločnosti, ktorá ho prijala, lebo takmer všetci vedeli, že sa uplatnia iba vtedy, keď budú primerane sebestační a aktívni. Vtedajší utečenci neutekali len preto, že ich režim prenasledoval, ale občas aj preto, že dostatočne nedocenili ich schopnosti natoľko, ako to dokázali západné slobodné krajiny. Taký utečenec bol pre vtedajšiu Západnú Európu aj Ameriku značným prínosom – keď pre nič iné, nemuseli dlhodobo do neho investovať a ten sa stal veľmi skoro prispievateľom blaha celej spoločnosti.
Dnes je však situácia iná. Kvalita utečencov a migrantov sa od tých čias rapídne zmenila. Dnes utekajú ani nie tak z rovnostárskych krajín, ako z krajín s vysokou nerovnosťou. V tomto prípade nebude emigrovať „elita“, ale predovšetkým ľudia s nízkou perspektívou na trhu práce a s nízkymi príjmami. Takým ľuďom sa oplatí utiecť do západnej Európy, pretože zatiaľ čo domovina im neponúka sociálne istoty, Európa hypoteticky áno.
5. „Musíme pomôcť!“
S tým nemožno nesúhlasiť. Pomôžme postihnutým vojnou. Pomôžme im prečkať najhoršie obdobie do konca konfliktu (pokiaľ ide o Sýriu, tak nádej tu je, že konflikt sa podarí ukončiť). Poskytnime azyl tým ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. Pomôžme štátom, ktoré sú ich prvým bezpečným útočiskom. Prispejme na kvalitné utečenecké centrá. Pomôžme vytvoriť širokú osvetu už v štátoch, odkiaľ títo ľudia prichádzajú. Pripravme ich na návrat do svojej pôvodnej vlasti. Zabrániť propagande prevádzačov a niektorých „humanitárnych" organizácií (kvôli medzerám v zákonoch, ktoré nerátali so zneužívaním zákonov prihorlivými slniečkármi). Pretvoriť systém štedrých azylových politík a začnime už konečne strážiť hranice Shengenu tak, ako je to dané zatiaľ na papieri. Sú to o oveľa lacnejšie riešenia, než aké robíme teraz a aké nás čakajú do budúcnosti v súvislosti s úsilím o integráciu neintegrovateľných jedincov a z toho vyplývajúcimi problémy.
Podľa štatistík uteká pred vojnou do Európy „približne“ 1/3 všetkých dnešných migrantov, ostatní sú migranti ekonomickí (alebo špekulanti a potenciálni zločinci). Ľudia, postihnutí vojnou, ktorí sa rozhodnú vydať z prvej bezpečnej krajiny na dlhú cestu cez viacero bezpečných krajín do západnej Európy sa ale zároveň stávajú ekonomickými migrantmi a musia tak byť pripravení niesť prirodzené následky. Je jasné, že jediným magnetom, ktorý ich núti ďalej riskovať zdravie svoje aj svojich detí, je vidina sociálnych benefitov, a nie rady vľúdnych pohľadov najrôznejších vítačov s dúhovými transparentmi.
Vojny, nešťastie a chudoba dejú sa na svete stále. Prijímaním miliónov ľudí z nerozvinutého sveta nič nezmení k lepšiemu. Kto si myslí, že súčasná utečenecká vlna skončí upokojením situácie na Blízkom východe alebo v Afrike, hlboko sa mýli. Davy imigrantov budú prichádzať ďalej a ďalej a my musíme pristúpiť k racionálnym politickým krokom, nie k slzám a beznádeji, ako to ukazujú dnešné európske „elity". A kto vie, čo ešte niektorí „akože politici“ mali či majú za ušami...
Záver
Ak sa chcú západné krajiny hrať na stredobod všetkého dobra Vesmíru a nakŕmiť celý Svet, nemali by do toho nútiť aj ostatné štáty EÚ. Po Lisabonskej zmluve sa roztavila suverenita národných štátov v EÚ natoľko, že nezodpovedná migračná politika týchto krajín môže byť diktovaná ostatným. Ak chcú politici udržať EÚ pohromade a zabrániť vzostupu extrémizmu, mali by prehodnotiť, či nevrátia časť zozbieranej suverenity späť do rúk členských štátov a predísť tak nebezpečenstvu zvyšovania napätia v zatiaľ relatívne stabilnej Európe.
Teroristi sú len špičkou ľadovca!
Že drvivá väčšina mohamedánskych migrantov nie sú žiadni teroristi, je síce pravda, ale je to pravda manipulatívna, nepresná. Podsúva totiž verejnosti názor, že hrozbou pre naše hodnoty sú len a len teroristi.
To je však omyl. Terorizmus je len „špičkou ľadovca“, lenže tých hrozieb je ďaleko viac, napríklad:
1. „Duchovní“ (otázkou je, kto mal tú drzosť ich takto nazvať), ktorí schvaľujú ukameňovanie, bitie žien alebo sekanie končatín „vinníkov“, sú tiež hrozbou.
2. Tí, ktorí propagujú násilie voči karikaturistom Mohameda, voči Židom, voči homosexuálom, voči „neveriacim“ (neveriaci sú podľa nich všetci nemohamedáni – hoci – ešte aj tí, ktorí sa sami považujú za ateistov, sú vlastne len veriaci, ktorí veria v nejestvovanie Boha, čo je paradox), atď. Sú hrozbou.
3. Tí, ktorí podnecujú k nenávisti alebo k pohŕdaniu voči európskej civilizácii alebo kultúre, sú hrozbou.
4. Tí, ktorí ľuďom zakazujú o týchto hrozbách verejne hovoriť, zastrašujú ich kvôli ich názorom dokonca aj vyhadzovom z práce, prípadne trestným postihom, sú snáď najväčšou hrozbou hneď po teroristoch! Niektorí radi zabúdajú, že jestvujú Ústavy a „Deklarácia ľudských práv“, kde majú zaručené občianske aj ľudské práva, vrátane práva na názor... A je rozdiel byť vyznávačom totalitnej ideológie s podporou reálneho násilia a iné je využívať demokratické prostriedky...
5. Tí, ktorí vychovávajú svoje deti v duchu aspoň jedného z predchádzajúcich štyroch bodov, sú veľkou hrozbou v dlhodobejšom časovom horizonte akejkoľvek spoločnosti.
Je potrebné o týchto veciach čo možno hlasno a verejne hovoriť alebo diskutovať, pretože princíp, že kto nie je výslovne terorista, je v podstate „mierumilovný" a „neškodný", je veľmi nebezpečný a nezodpovedný! (A mnohí z nás poznajú nebezpečenstvo „mlčiacej väčšiny“)...
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
BONUS – mimo článok
Jaromír Vomáčka: Běž domů Ivane!
Vážení přátelé, píseň, kterou právě slyšíte, jsme nazvali dobře míněná rada.
Běž domů Ivane,
čeká tě Nataša,
běž domů Ivane,
tady tě holky nemilujou.
Běž domů Ivane,
čeká tě Nataša,
běž domů Ivane a už se nevracej.
Rec.
Ivan byl původně moc hodnej hoch,
bydlel v jedný malý vesnici,
no jo, ale potom ho poslali do úplně jiný
vesnice někam daleko,
a on tam chudák musel nechat koho?
No Natašu!
Běž domů Ivane,
čeká tě Nataša,
běž domů Ivane,
tady tě holky nemilujou.
Běž domů Ivane,
čeká tě Nataša,
běž domů Ivane a už se nevracej.
Rec:
No tak Ivane, co je s tebou,
děláš jako že neslyšíš,
přece nenecháš Natašu, aby si ti vzala Voloďu!
Běž domů Ivane,
čeká tě Nataša,
běž domů Ivane a už se nevracej.
NIKDY!
((páni textári - čo tak nahradiť Ivana XXXXXXXX a Natašu XXXXX?))
+
+
K čomu občas dochádza v Sýrii? Oni vezmú päťročného chlapca, oblečú ho normálne do bundy a pošlú ho, nech ide na tržnicu. Ten päťročný chlapec ide na tržnicu, ale - keď dôjde do toho určitého davu ľudí, tak ho na diaľku odpália. Je to strašné, ale toto sa kdesi absurdne a bláznivo džihádisticky „normálne“ deje, a to v súlade s koránom. (Boh velí: =Nezabiješ=)
+
+
„Jednoznačne“ alkoholom silne »posilnený« Angelin obdivovateľ a podporovateľ Jean-Claude Juncker ((predseda Európskej komisie!)) ktorý napodobňuje Adolfa Hitlera hajlovaním sťaby pubertálny nacista v nových kanadách - vedia to jeho voliči? Vedia to jeho spolustranníci? Vedia to všetci obyvatelia SR? (príslušní odborníci tvrdia, že v stave opitosti človek stráca zábrany a odhalí aj to, čo by inak nikdy neprezradil!)
Mirolu - aké vulgárne vyvyšovanie sa nad Junckerom? Vari som ja hajloval?! Ja som si namýšľal, že som niekto alebo niečo viac ako ktorýkoľvek občan EÚ? Európa bola vystavaná ako únia občianskych spoločností, kde všetci majú byť pred zákonmi rovní vo svojich povinnostiach aj právach, a nie niekto viac a niekto menej...
