V roku 1633 začal s fyzikom, astronómom, matematikom, filozofom Galileom súd pred inkvizičným úradom. Mal tu odvolať svoju heliocentrickú predstavu usporiadania Vesmíru. Galileo štyrikrát zaprel, že by zastával Kopernikovu doktrínu, (teda, že Slnko je „nehybné“ a Zem sa okolo neho otáča), ako platnú. Aj tak bol výsledkom rozsudok, ktorý znel takto:
„Vyhlasujeme týmto rozsudok a prehlasujeme, že Vy, Galileo Galilei, ste sa stali podľa tohto Svätého officia (dnes Kongregácia pre náuku viery) veľmi podozrivým z kacírstva, pretože ste zachovávali a verili učeniu, ktoré je falošné a proti Božiemu a svätému Písmu: že Slnko je centrom vesmíru, že sa nepohybuje od východu na západ, že sa pohybuje Zem, ktorá nie je v centre vesmíru, že sa v toto všetko môže veriť a obhajovať, hoci je to proti Biblii."
Sedemdesiatročný geniálny vedec a kresťan Galileo bol potom nútený predriekať odvolanie, ktoré mu predložila pápežská inkvizícia: „Ja, Galileo Galilei v sedemdesiatom roku svojho života ako väzeň, kľačiaci na kolenách a pred vami, Vaša Eminencia (10 kardinálov), majúc pred očami sväté Evanjelium, ktorého sa dotýkam svojimi rukami, odsudzujem, preklínam a ošklivím si chyby a kacírstva, že sa Zem pohybuje..."
Týmto odvolaním Galileiho verejná vedecká práca definitívne skončila. Napriek tomu všetkému mu aj tak bolo dovolené pokračovať v bádaní, ale v domácom väzení. Za svojho života sa už Galileo očistenia svojho mena nedočkal.
Na rehabilitáciu Galilea sa čakalo od roku 1633 takmer 350 rokov. Až v 80. rokoch minulého storočia pápež Ján Pavol II. pri príležitosti Newtonových osláv oznámil, že Katolícka cirkev urobila chybu, odsúdením diela Galileiho za to, že prestal zastávať geocentrismus, (teda, že Zem je stredom vesmíru a všetky nebeské telesá krúžia okolo nej). Ďalej pápež Ján Pavol II. zdôraznil, že Galileov prípad je veľmi dôležitým pre budúcnosť, aby sa neurobila podobná chyba, ak sa vynorí nejaký ďalší konflikt medzi náboženstvom a vedou.
*
Náboženstvo, teológia, viera – tieto tri majú svoje špecifické pole pôsobnosti. Potom tu je veda, ktorá vo svojej rôznorodosti a v jednotlivých svojich „podmnožinách“ sa venuje veciam, ktoré sú mimo oblasť duchovna, viery, náboženstiev.
Katechizmus prezrádza, že odporovať poznanej pravde je hriechom proti Duchu svätému.
Nemienim sa nadbytočne rozpisovať o vede, ktorá má svoje metódy, používa experiment, dokazovanie, možnosť vyvracať omyly... Stále a bez prestania sa skúma a preveruje, objektívnosť je jej želaným cieľom, overiteľnosť je nutnosťou. (Pokojne si vygúglite, čo všetko veda používa v rámci svojej „kompetencie“.
Netreba si robiť ilúzie, že by „veda“ (respektíve jednotliví vedci a užívatelia vedy) vo sfére hmotného sveta mali naivné predstavy, že veda všetko vie, navždy má pravdu... Absolútne poznanie totálne „všetkého“ je nemysliteľné.
Ale to, čo sa už raz vedecky overilo, platí dovtedy, kým sa to vedecky nevyvráti. Zaiste je dosť poznatkov, o ktoré sa opierame, máme konštanty, existuje matematika, logika atď.
Ak ide o problém pojmu „homosexualita“, veda (biológia, sexuológia, psychológia, genetika) už svoje povedala. Po dlhom skúmaní (trvalo to desaťročia) vedci vedia o zrode človeka po hmotnej stránke, po jeho genetických prejavoch, od prvého momentu spojenia vajíčka a spermie, ba vie sa aj o tom, čo spôsobuje „vybočenie“ sexuálnej orientácie embrya na prelome štvrtého a piateho mesiaca gravidity...
Ak sú vedci vedcami a je jedno, či je to v Japonsku, USA, EÚ... a nie sú pod nátlakom politických či náboženských činiteľov alebo organizácií, môžu dospieť len k jednému výsledku. Horšie je to už s akceptáciou výsledkov vedcov. Alebo rozhodovanie zo strany štátu či náboženstva, ktoré „znásilňuje“ slobodu vedcov – v nacistickej Tretej ríši nútili vedcov obhajovať údajne rasisticky podloženú menejcennosť židovskej menšiny, počas katolíckej inkvizície ideu obiehania Zeme okolo Slnka a mnohé iné...
T. Valach spomínal rozdiely v nazeraní na prospešnosť mlieka, ale pri hlbšom náhľade, toto býva skôr v oblasti aplikovanej vedy, keď si konkurenčné firmy dokazujú, ktoré mlieko je lepšie, než to iné (zahraničné), či je „lepšie“ pivo s takou receptúrou, či je mydlo s obsahom onoho či tamtoho... Nie – v tomto nie je chaos. Praktiky konkurenčného boja manipulujú s verejnou mienkou a rozhodujúci je zadávateľ laboratórnych pokusov. Ak by šlo o objektívne hodnotenia, rovnaké výsledky ohľadne čohokoľvek by boli identické, nech by boli kdekoľvek vykonané na tejto malej planéte...
Prirodzenosť v zmysle vedy – veda zistila presne, že kedy, kde, akými látkami, v akých pomeroch – ovplyvnili ľudský plod, ktorý následne sa narodí ako minoritne orientovaný.
Čo je však tragédiou, je to, čo sa s tým robí potom. Ako sa spoločnosť, a to od rodičov, okolia a aj celkových štruktúr k jedincovi stavia. Ale za to veda nemôže.
A aj teológovia, sv. písma, náboženské praktiky či zvyklosti – keď sa dotýkajú tohto problému, nejde iba a jedine o konštatovanie, či niekto je alebo nie je. Tu viac rezonuje pojem hriech a aj v tomto je definované, za akých okolností či podmienok...
Mňa osobne zaujali dva naoko zanedbateľné zdroje, ktoré hovoria o tom, aký má Boh vzťah k tejto veci.
V knihe od Lorny Birne „Schody do neba“ a v knihe Raymonda Moodyho „Život po živote“ (ale aj od Daniona Brinkleyho „Spasený svetlom“) – je tam malá zmienka, ale JE, že Boh neodsudzuje homosexuálov, pretože On vidí do nášho vnútra, pred ním sa nikto neschová...
Ale aj ten, ktorý pozná Bibliu „Nový zákon“, tak sa vo veci postoja dopracuje k tomu, čo už lepšie vyjadril pán Petoz (citujem presne aj s linkom): „LGBTI orientácia nie je hriech. LGBTI orientácia nie je choroba. LGBTI orientácia nie je „životný štýl", „výstrelok", „móda", nie je to ani vec návyku ako fajčenie, či branie drog. LGBTI orientácia je prirodzená vec. S ňou sa človek rodí. A táto skutočnosť nie je vecou viery alebo ideologického presvedčenia, je to záležitosť biológie. Aj v tejto oblasti svetskej politiky sa vraciame do 19. storočia? Obnovujeme spor darwinizmu a kreacionizmu? Človek sa s LGBTI orientáciou rodí. Alebo, aby som bol štýlový, človek je gay alebo lesba, lebo ho Boh tak stvoril. A čo Boh stvoril, je aj podľa nášho arcibiskupa prirodzené. Čo je prirodzené, je morálne. Pokiaľ rešpektujeme prirodzenosť druhého. Neviem však o tom, že by LGBTI ľudia nerešpektovali prirodzenosť ostatných, popierali ju, bránili jej rozvoju. Napriek tomu, ich aktivisti a zástancovia sú často označovaní za arogantných, agresívnych a netolerantných. Oni sú „homo loby"... Zasadzujú sa za svoje práva, tak sú „loby". To znie tak záhadne, mysticky, priam diabolsky.“ ( http://kalmanpetocz.blog.sme.sk/c/350541/LGBTI-orientacia-nie-je-hriech-choroba-ani-moda.html#ixzz2v4ehKIjl )
*
Podľa slov pápeža Františka (23.6.2014), jediný, komu prináleží súdiť, je Boh a tí, ktorým On dá na to právomoc, pričom poukázal na príklad Pána Ježiša Krista: „Ježiš pred Otcom nikdy neobviňuje! Naopak, obraňuje! On je prvým Zástancom - Paraklétom. Potom nám posiela druhého, ktorým je Duch Svätý. On je obhajca: stojí pred Otcom, aby nás bránil pred žalobami. A kto je žalobcom? V Biblii sa nazýva žalobcom zlý duch, satan. Ježiš bude súdiť, to áno: na konci sveta, ale dovtedy oroduje, obhajuje...“ Nakoniec, ten, kto súdi, je „napodobňovateľom kniežaťa tohto sveta, ktorý je ľuďom stále v pätách, aby ich pred Otcom obviňoval,“ povedal pápež František a svoje myšlienky zhrnul v podobe prosby: „Nech nám Pán dá milosť napodobňovať Ježiša orodovníka, obrancu a advokáta, zástancu nás aj tých druhých. A nech nám dá milosť nenapodobňovať to druhé, čo nás nakoniec zničí: Ak chceme ísť Ježišovou cestou, viac než žalobcami, musíme byť obhajcami druhých, pred Otcom. Keď vidím nepeknú vec na druhom, idem ho brániť? Nie. Ale mlč, choď sa modliť a obhajuj ho u Otca, ako to robí Ježiš. Modli sa zaňho, ale nesúď ho! Lebo, keď to urobíš, potom, keď vykonáš nepeknú vec ty, budeš súdený. Dobre na to pamätajme, prospeje nám to v každodennom živote, keď k nám príde túžba súdiť druhých, ohovárať ich, čo je tiež istou formou súdenia.“
*
To je v „stručnosti“ všetko...
