...mal pravdu. Babylon padol Médom-Peržanom v tú istú noc.
Niekoľko poznámok k súčasnosti »m. v.« (46)
Tak ako bolo „ručné písanie na múr“ zdôvodnené prorokom Danielom, stáročia existujú aj štyri slová arabčiny, ktoré by mohli potenciálne viesť k podriadeniu sa celého „nášho“ sveta islamu, ak euro-atlantickí obyvatelia Európy plne nepochopia ich význam aj následné konzekvencie. Tie inkriminované pojmy sú: takíja, tavríja, kitman, muruna.
Každé z týchto slov opisuje iný štýl klamania, ktoré používajú mohamedáni, keď diskutujú o islame alebo o svojich »aktivitách« z pozície „som mohamedán“. Samozvaný prorok Mohamed slávnostne riekol, že „Vojna je klamanie“ (Bucharí, zv. 4, kniha 52, číslo 268). Korán sa zase »chváli«, že „Alah“ je „Pán všetkého intrigánstva“ (súra 13:42) a že je „hlbokomyseľný vo svojich úkladoch“ (súra 8:30). Západné civilizácie (najmä v Európe) nie sú zvyknutí konať s ľuďmi, ktorí rozvinuli klamanie do »umeleckej« podoby. Uvedomme si, že vedomosti znamenajú »moc« a najlepším spôsobom boja proti islamistickej agende je povedať: „Sme múdri voči vašim podfukom. Prestaňte s nimi!“ ((Podfuk = podvod, úskok, švindeľ, humbug, lesť, trik, klamstvo, klam, lož, podraz))
Takíja
Takíja je definovaná ako pretvárka o moslimskej identite jedinca, ktorý je vyznávačom totalitnej ideológie islam. Pochádza to z verša v Koráne, ktorý hovorí“ „Nech si veriaci neberú neveriacich za priateľov namiesto veriacich! Kto tak učiní, nedostane sa mu od Boha ničoho, jedine v prípade vlastnej obrany.“ (illaa an-tattaqu minhum tuqah )(súra 3:28). Táto „vlastná obrana“ ospravedlňuje pretvárku. Islamské právo šaríja ustanovuje: „Keď je možné dosiahnuť cieľ klamaním, no nie hovorením pravdy, je povolené klamať, ak je dosiahnutie cieľa žiaduce, a klamanie je povinné, ak je povinný cieľ.“ (Sprievodca cestovateľa, časť r8.2) Príklady zahrňujú klamanie na ochranu islamu alebo mohamedána. Tu by som rád upozornil, že toto jemne pripomína dávno známe úslovie „Účel svätí prostriedky“ – čo je údajne výrok jezuitov, alebo to niekto chcel, aby to bolo im pripísané – môj pocit však je, že takáto taktika pochádza skôr od samotného diabla (diablov), pretože pri dôkladnom skúmaní biblie prídeme na to, že za (odhadom) 6 000 rokov vždy to dopadlo zle s tými, ktorí si namýšľali, že „účel svätí prostriedky“. Nie, nesvätí. Ani najsvätejšie ciele či dôvody neospravedlňujú lož či klamstvo v akejkoľvek podobe...
Tavríja
Tavríja je definovaná ako skrývanie. Dala by sa tiež nazvať „tvorivým klamaním“. Je v poriadku porušiť zámer prísahy, pokiaľ neporušíte list prísahy (Sprievodca cestovateľa, časti o19.1 a o19.5) Ako to funguje? Predpokladajme, že niekto protestuje, že súra 1 z Koránu ponižuje kresťanov a Izraelitov, pretože je úpenlivou prosbou, ktorú mohamedáni vznášajú k ireálnemu Alahovi sedemnásťkrát denne, aby ich udržali mimo cesty „tých, na ktorých sa Boh hnevá“ a „tých, ktorí stratili svoju cestu“. Mohamedán by mohol reagovať: „Súra 1 nikdy nespomína Izraelitov alebo kresťanov.“ Takže praktizuje tavríju, lebo hoci súra 1 nespomína Izraelitov a kresťanov menovite, bezpochyby vie, že slová „tých“ odkazujú na Izraelitov a kresťanov.
Ďalším príkladom by bolo, ak by mohamedán reagoval na váš pozdrav „Šťastné Vianoce!“ Mohol by odpovedať: „Želám ti to najlepšie.“ Podľa vášho názoru by ste si mohli namýšľať, že vrátil kresťanovi pozdrav. Lenže v skutočnosti vyjadril svoju túžbu voči vám, aby ste konvertovali na totalitnú ideológiu islam. Želá vám to najlepšie, čím je podľa jeho názoru to, že sa stanete mohamedánom ako je on sám. ((Geniálne?))
Kitman
Kitman je charakterizovaný tým, že niekto zámerne povie iba časť pravdy. Najbežnejším príkladom tohto je, ak mohamedán povie, že džihád v skutočnosti odkazuje na vnútorný, duchovný boj. Nehovorí „pravdu, celú pravdu a nič len pravdu“, ako zvyknú prisahať svedkovia na amerických súdoch ((tak sme si to všimli pri sledovaní filmov alebo televíznych seriálov)). Kitman má často za následok hrubé skreslenie pravdy. V uvedenom príklade Korán používa džihád a jeho odvodeniny 59 krát. Z nich by sa len 16 % dalo považovať za „vnútorný“, bez akéhokoľvek objektu ako cieľa boja, vzhľadom ku kontextu súry.
Ďalšou bežnou formou kitmanu je citovať len niekoľko mierumilovných pasáží z Koránu, ale dobre vediac, že tá pasáž bola neskôr zrušená militantnejším, protirečivým veršom. Tu je príklad:
„Niet donútenia v náboženstve“ (súra 2:256, skorá Medina).
„Môžu uctievať inú vieru než vieru v Alaha, keď už sa do vôle Jeho odovzdalo – chtiac-nechtiac – všetko, čo na nebesiach je aj na Zemi, a keď všetko sa k Nemu navráti?“ (súra 3:83, neskorá Medina).
Ďalší príklad:
„A tým, ktorí chcú, je dovolené, aby bojovali kvôli tomu, že im bolo ukrivdené.“ (súra 22:39, neskorá Mekka).
„A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy!“ (súra 9:5, neskorá Medina). ((modloslužobníkmi sú pre nich všetci ne-mohamedáni))
Muruna
Muruna znamená využívanie „prispôsobivosti“ na splynutie s nepriateľom alebo prostredím. Ospravedlnením pre tento druh podvodu je tak trochu bizarná interpretácia súry 2:106, ktorá hovorí: „Kedykoľvek zrušíme verš nejaký či dáme ti naň zabudnúť, prinesieme iný, lepší, alebo podobný.“ Takže, mohamedáni môžu zabudnúť na niektoré z príkazov v Koráne, pokiaľ sledujú »lepší príkaz«. Mohamedáni, bojujúci za podporu islamu, sa preto môžu odchýliť od svojich islamských zákonov, aby nemohamedáni znížili svoju ostražitosť a dôverovali svojim mohamedánskym náprotivkom. ((Aké dokonalé!!!))
Niekedy mohamedáni praktizujú murunu rovnakým spôsobom, ako chameleón mení farby, aby ho neodhalili. Mohamedáni si niekedy oholia brady, nosia tzv. západné oblečenie či dokonca pijú alkohol, aby splynuli s nemohamedánmi. V týchto dňoch si islamisti nič nevážia viac než modrookú kaukazskú mohamedánku, ochotnú zapojiť sa do terorizmu. ((A nech sa opáše bombami a ide do kaviarne s nevinnými...))
Ďalší bežný spôsob používania muruny pre mohamedánov je, keď sa oženia s nemohamedánkami, alebo - keď sa správajú ako nemohamedáni, aby ich skutočná agenda nebola podozrivá a odhalená. Únoscovia z 11. septembra 2001 navštevovali striptízové kluby a bary počas svojich dní voľna, kým v USA chodili na kurzy, aby vedeli, ako naletieť lietadlami do »Svetového obchodného centra«, Pentagónu a Bieleho domu. Mnohí Američania veria, že poradkyňa Hillary Clintonovej, Huma Abedín, sa vydala za židovského kongresmana Anthonyho Weinera čiastočne preto, aby zlepšila svoju bezpečnostnú reputáciu, aby tak následne mohla infiltrovať najvyššie úrovne administratívy.
Dôsledky týchto vysokovyvinutých taktík klamania by mohli byť pre nenáročné západné spoločnosti enormné. Pred mnohými rokmi psychológ Paul Ekman napísal prenikavú knihu, „Telling Lies“ (v slovenčine vyšla pod názvom „O klamaní“), ktorá demonštrovala, že ľudia pri klamaní vydávajú rozoznateľné »vodidlá«. Ich svedomie im nedobrovoľne spôsobí potenie alebo aj zvýšenie hlasu, prípadne kvôli tomu robia iné rozoznateľné gestá. Výskum Dr. Ekmana však bol výlučne s ľuďmi zo západných kultúr. Mohamedáni nepreukazujú pri klamaní nijaké rozoznateľné znaky, pretože necítia vinu. ((Ak niekto je vychovávaný a vedený od detských liet k taktikám podfuku a má to ospravedlnené údajným „akože-bohom“, tak sa nemožno čudovať.)) Podľa ich názorov robia presne to, čo od nich ich údajný „boh“ Alah chce, aby robili, aby tak následne podporili totalitnú ideológiu islam ((akákoľvek totalitná ideológia chce ovládať všetko, všetkých, všade, a to za použitia akýchkoľvek prostriedkov)). Pretože ktorákoľvek osoba zo Západu, ktorá vychovala deti, takmer intuitívne vie, kedy niekto klame, západniari predpokladajú, že to vedia vo všetkých prípadoch – žiaľ, v tomto sa často mýlia...
Nanešťastie, tí istí »západniari« sa dajú ľahko oklamať islamským klamaním, pretože na podvodníkovi nie sú nijaké prezrádzajúce znaky či signály.
Nech je to budíčkom pre nič netušiacich neveriacich Európanov ((pozor – neveriacimi sme my všetci, ktorí nie sme mohamedáni!)). Dôveruj ale preveruj – ako bola stará stratégia pri jednaní s potenciálne nepriateľskými stranami – to je cesta, ktorou ísť pri kontakte s islamistami.
+
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
+
BONUS – mimo článok
Európa ako kontinent je dnes žeravým kotlom všelijakých kotrmelcov Sveta. A či sú to totalitné ideológie nacizmu, fašizmu, socializmu, islamizmu, ale hoci aj feminizmu, ekologizmu, multikulturalizmu, pseudohumanizmu... Nie je už čas nahádzať ich na vatru a nechať zhorieť ako akékoľvek iné falošné modly?
Predobrazom D'Artagnana, podobne ako mnohých iných slávnych hrdinov, bol Cervantesov dômyselný rytier Don Quijote. Kým mladý Gaskoňec prišiel do Paríža na malom chudom poníkovi, tento chudobný španielsky šľachtic vyráža dobývať svet na bielom koni. Don Quijote de la Mancha sa »našiel« vo svojej dobe v populárnych rytierskych románoch. Zašlá sláva rytierov stredovekej Európy mu učarovala natoľko, že sa pokúsil vzkriesiť starý šľachtický stav. Rozhodol sa odísť zo svojej dediny, aby naprával krivdy a bránil vdovy, deti a spanilé slečny. Mal so sebou sluhu, zbrojnoša Sancho Panzu, hrdzavé rytierske brnenie, kopije a v sebe lásku k milovanej Dulciane.
„Neblázni, Alonso," oslovil ho miestny farárko, „všetko sú to len tvoje chiméry."
„Sú azda krivdy chimérami?"
Dômyselný rytier Don Quijote sa nenechal ovplyvniť. Bolo jeho najvnútornejším presvedčením, že je potrebné »bojovať«. Postaviť sa na odpor voči obrom v podobe veterných mlynov.
„Pane, to nevidíte, že to sú len veterné mlyny?" spýtal sa ho Sancho Panza.
„Nie, sú to zlí obri. Keď sa im včas nepostavím, všetkých nás ovládnu!"
Don Quijote »skvelo« bojuje, ale napokon končí zbitý, jeho kôň padá a jeho kopije sú roztrieštené na kusy. Napriek tomu sa vo svojom ušľachtilom boji nevzdal.
„Dulcinea ma vidí," blúznil, „A ja si chcem zaslúžiť jej lásku."
Don Qujiotovo úsilie je tragické a komicky smiešne zároveň. Jeho »boj« je romantický, zdanlivo úplne márny. Napriek tomu je v ňom toľko citov, veľkých emócií a »dobra«! Akou karikatúrou je proti tomu český »dobrý vojak Švejk«. Všedný notorický hlupák, ktorý sa o nič nesnaží a všetkému sa len vysmieva… V tom vysmievaní je jeho jediné gesto voči okolitému »zlu«.
Keď Galileo Galilei zostrojil ďalekohľad, ani netušil, kam nás jeho skúmanie zavedie. V čase stredovekého temna boli jeho objavy ako svetlo na konci tunela. Dokázal, že ľudia sú bezvýznamnejší, než si dovtedy mysleli. Že ich planéta Zem nie je žiadnym pupkom sveta (ako si namýšľali vatikánski náboženskí predstavitelia), ale len malou planétou. Na druhú stranu im pomohol uvedomiť si, že môžu začať vesmír »meniť«.
Od tej doby temna sme urazili dlhú cestu. Oslobodili sme sa od nevoľníctva, zbavili sme sa tmárstva, prestali sme byť závislí na blahovôli kráľa, šľachty, cirkvi. Začali sme vedecky poznávať prírodu a pretvárať ju podľa seba. Odstraňovali sme jednu nevedomosť za druhou.
Náš »rozum« nám slúžil a my sme mu niekedy až slepo dôverovali. Namiesto boha sme začali veriť v »pokrok«. Vízia, že môžeme plánovať budúcnosť, sa stala dogmou. Chceli sme sa stať anjelmi, ale stali sme sa takmer diablami. Merali sme lebky, aby sme z ľudí stvorili nadčloveka. Cudzie rasy sme pálili v
plynových komorách koncentračných táborov. Zrušili sme triednu spoločnosť a urobili sme z ľudí »poslušné stádo«.
„Učiť sa, učiť sa, učiť sa," šepkal si do ticha V. I. Lenin - Uljanov, keď začal »červený teror«.
Doba pokroku umožnila super-zverstvá. Také, aké ešte nikto doteraz nepáchal. Zaujímavé je, ako sa práve Lenin učil u všetkých možných osvietencov. Niečo od Rousseaua, niečo od Comta, niečo od Karla Marxa. Proletári všetkých krajín spojte sa! Nie je vyšší cieľ ako vytvoriť nového človeka! Všetko, čo sa Lenin naučil, si odviezol do svojho Ruska.
Až na Sibír dosahujú azda korene modernej Európy. Desia nás nacistické koncentráky. Áno, isto, boli to hrôzy. Ale ešte viac ľudí zomrelo v Gulagoch. Tam už nešlo o cárske vyhnanstvo, ale o vyhladenie celých národov, národností, etník. To je neslávne dedičstvo európskeho osvietenstva.
Karl Marx bol po väčšinu života exulantom. Žil podporovaný F. Engelsom v podnájmoch, v hoteloch, vo Francúzsku, v Belgicku, alebo vo Veľkej Británii. Prenasledovali ho úrady, policajti a veritelia. Do rodného Pruska sa už natrvalo nevrátil. Ako by mohol vôbec vnímať v sebe pocit domova? Rozmach strojnej výroby mu vyrazil dych. Ak to tak pôjde ďalej, z robotníka bude len ukradnutý stroj. Kapitalista ho vyderie až na kožu, urobí z neho bezduchého otroka, bez vzťahu k svojej práci, bez vône svojej pôdy. Karel Marx pochádzal z meštianskej vrstvy, slovo pôda bolo pre neho »posvätné«. Robotníci na predmestí boli pre neho rovnakí exulanti ako on sám. „Cnie sa mi," hovoril svojej manželke, ktorá pochádzala zo starého rodu Von Westfallen. Jenny prikývla. „Mne tiež, Karl."
Hmlisté londýnskej zimy im nerobili dobre. Ľudskú odcudzenosť pociťovali na každom kroku. Angličania im nemohli nahradiť domov. Chýbali im ich príbuzní, priatelia, rozprávky, pesničky, pocit pospolitosti. Karl Marx trávil celé dni v knižnici. Usilovnou prácou sa snažil zahnať úzkosť. Predsa musí byť odpoveď. Každý verí, že pokrok všetko vyrieši. Že veda nájde liek na všetky neduhy. Ak je toľko nespravodlivosti, musí byť riešenie. Veď práve pocit krivdy vyvoláva úzkosť. Keby sme nastolili spravodlivý poriadok, zbavíme sa úzkosti.
Karl Marx začal veriť vo svoju vyvolenosť. Uvedomil si, že je prorokom svetovej revolúcie. Zrušíme vykorisťovateľov, vytvoríme beztriednu spoločnosť. Historický materializmus nás dovedie až k spravodlivým zajtrajškom. Bolo to len jedno z mnohých náboženstiev.
Ak bol Karl Marx zakladateľom »komunizmu«, bol na počiatku fašizmu, druhej totalitné ideológie, ďalší pruský Nemec Friedrich Nietzsche. Jeho myšlienky, plné vôle k moci a boja proti kresťanstvu, fascinovali nacistického vodcu Hitlera tak, že mu postavili sochy.
Je otázka, či by tomu Nietysche bol rád. O všetkom stádovom mal vždy veľmi zlú mienku. Sám sa vymykal svojím duchovným založením. V tridsiatich piatich rokoch opustil dráhu univerzitného profesora a zaoberal sa filozofiou. Čím viac sa oslobodzoval od starých predsudkov, tým bol osamelejší. Väčšinu času trávil vysoko vo švajčiarskych Alpách.
„Zarathustra sa rozhodol zísť k ľuďom do údolia," napísal vo svojej najslávnejšej knihe.
„Chceš im odovzdať oheň?" spýta sa ho pustovník, „a nebojíš sa obvinenia za podpaľačstvo?"
Cez desať rokov Nietzsche úplne osamelo premýšľal. Pripadal si plný medu, bohatý, zrelý na to, aby postúpil svoju múdrosť ľuďom. Prehodnocuje všetky hodnoty. Filozofuje kladivom a rozbíja modly. Boh je, podľa neho, mŕtvy. Dvetisíc rokov našej kultúry bolo omylom. Príliš ľudského, úbohého, málo božského, hravého, ohnivého. Človek je len natiahnutý povraz medzi zvieraťom a »nadčlovekom«.
Friedrich Nietzsche hlásal panskú rasu a tým sa páčil. Opäť je tu možnosť vytvoriť lepšiu spoločnosť. Diabol novoveku sa vyjavuje v inom svetle. Koniec metafyzických špekulácií, veda nám ukáže cestu vpred, k vyššej rase. Vyšľachtíme nového árijského nadčloveka.
„Musíte toho veľkého muža milovať," vyhlási neskôr nacistický šialenec Adolf Hitler, „ak ho poznáte tak dobre ako ja."
Nietzscheho zložitá osobnosť priťahuje následníkov. Nemôže za to, že ho nacisti tak zneužili. Je sám, citlivý, prepiaty a vášnivý. Príliš dlho dýchal horský vzduch, návrat dole sa mu nedaril. Nakoniec sa zbláznil. Na ulici v Turíne objíme okolo krku starú ťažnú kobylu a rozplače sa. Tak potupne končí hlásateľ panskej morálky.
História je plná nevyužitých príležitostí. Činy, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín ľudstva, sa mohli za istých okolností uskutočniť úplne inak. Stačila nepatrná náhoda, mizerné zažívanie, škvrny na Slnku, čokoľvek, aby sa ľudstvo vyvíjalo úplne inak.
Predstavujem si, že šialený nacistický vodca Adolf Hitler nespáchal samovraždu. Sovietske vojsko sa do jeho bunkra dostalo o niečo skôr. Zajali ho a prečerpali mu do hornej nádrže žalúdok. Nevedeli, že je to Adolf Hitler. Mŕtvola s jeho dvojníkom bola nájdená s jedom v tele. Odvliekli ho do svojho tábora a neskôr poslali transportom na Sibír. Kto inému jamu kope, sám do nej padá.
Adolf Hitler tam príšerne trpel. Nikto ho nebral vážne, bol len jeden z mnohých väzňov. Pracoval v baniach, slabý, postarší muž, vychudnutý až na kosť. Celý deň nakladal vyťažený kameň do vozíkov. Sužoval ho mráz, kruté zaobchádzanie, choroba. Dozorcovia ho na ubikácii týrali. Nenávidená červená hviezda na uniformách ho vyvádzala k šialenstvu. „Horšie ako zver," mrmlal si, „odporná boľševická ideológia."
A pritom »mohol« vyhrať vojnu. Mať väčšie šťastie pri ruskom ťažení, mohol sa dostať až do Moskvy. Stačilo vyraziť na front iba o dva mesiace skôr. Ešte pred tuhou zimou by slávil veľké víťazstvo. Stalina by zajal, mučil by ho, potom by ho poslal do koncentráku. Nechal by ho hladovať spolu so zvyškom ešte žijúcich Židov. „Podradná gruzínska rasa," uškrnul by sa. Predstavujem si Stalina, čo by sa mu dialo v duši. Zúbožený diktátor, hladujúci v lágri. Tá potupa, poníženie, fanatický nemecký poriadok. Jedného rána by zavelil a poslali ho do transportu smrti. Vyzliekli by ho donaha. Nahnali by ho do spŕch s jedovatým plynom. Muž, ktorý zavraždil 20 miliónov ľudí v Gulagoch, by napokon zdochli v Osvienčime, alebo inde…
Dnes by som už vedel, čo by som svojmu spolužiakovi na vysokej odpovedal. „A čo by si chcel?" Spýtal sa ma pred vstupom do Európskej únie. Vtedy sa zdalo, že náš vstup je jediná šanca. Nič iné nebolo predstaviteľné. Ale dnes si myslím, že je z toho jasná cesta. Odmietnuť každú ideológiu, a to vrátane tých »vraj humanistických«. Európa sa niekoľko storočí oslobodzovala od mýtov, tmárstva, otroctva, tyranie, nerovnosti, ale dnes sme si všetci pred zákonom vraj rovní. Jediné, čo nás môže zotročiť, je snaha nás umelo vychovať.
Celý novovek je postavený na vízii pokroku. Takýto pokrok sa zakaždým uskutočňuje v ideológii. Vízia konečného dobra nahradila kresťanského boha. Dobro pre chudobných, ponížených, alebo pre urazených. Sú azda naši chudobní ponížení? Sú azda ženy, imigranti, homosexuáli a podobne, urazení? Musíme ich stále tak ideologicky brániť? Náš svet sa vyčerpal v terore totality. Otvoriť ľudu oči znamenalo ho často znásilňovať. Pokrok bol predsa viac než jednotlivý človek. Ale to je proti všetkým pocitom, ktoré dnes v sebe máme. Každý človek je jedinečný. Nie je možné, aby v záujme pokroku jeden jediný zomrel. Nikdy sa nesmie už vrátiť Osvienčim alebo Gulag.
Túžba po ideológiách je lákavá. Každá idea zvádza ku vznešenému gestu. Vždy sa nájdu samozvaní »proroci«. Je to ľudská prirodzenosť. Európska únia nám vnucuje ideológiu, ktorá je len ďalším terorom. Musíme proti nej bojovať. Proti jej »vznešenosti« sa dá bojovať len rovnako – je nutné zapáliť oltár s falošnými modlami.
+
Niekoľko citátov z Koránu proti „neveriacim“ (t.j. proti ne-mohamedánom):
3: 118 Vy, ktorí veríte! Neberte si ako dôverníkov nikoho okrem ľudí z vás! Neveriaci ((ne-mohamedán)) nezabúda vám škodiť a priali by si, aby ste upadli do problémov. A už sa stala nenávisť ich zjavnou v ich ústach, však to, čo skrývajú v hrudi ich, je ešte horšie. A urobili sme vám znamenia jasnými, ak ste rozumní.
8:17 Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Alah ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Alah, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Alah počujúci je, vševedúci!
2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich!
3:85 Kto túži po inom náboženstvo ako po islame, nebude to od neho prijaté a v živote budúcom bude medzi tými, ktorí stratu utrpia.
9: 5 A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajajte ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Alah je veru odpúšťajúci, súcitný.
8:39 Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Alahovo. Ak však prestanú, potom Alah jasne vidí všetko, čo robia.
5:73 A sú veru neveriaci tí, ktorí vyhlasujú: „boh je tretí z trojice" - zatiaľ čo nie je božstva okrem Alaha jediného. A ak s tým neprestanú, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!
2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú.
38: 3 Koľko pokolení pred nimi sme už zahubili! Volali síce o pomoc, však nezostal im čas na uniknutie.
+
„Neočakávane“ alkoholom »posilnený« Angelin obdivovateľ a podporovateľ Jean-Claude Juncker ((nevolený predseda Európskej komisie! ktorého nikto z nás by nikdy nevolil!)) napodobňoval germánskeho diktátora Adolfa Hitlera hajlovaním sťaby pubertálny neonacista v nových kanadách – a nič sa mu nestalo, ktokoľvek iný by už bol Out! (príslušní psychiatrickí odborníci tvrdia, že v stave opitosti človek stráca zábrany a odhalí aj to, čo by inak nikdy neprezradil!)
V týchto časoch, keď sme spoznali kauzu „Panama papers“, sa odhalilo aj to, že Juncker spolu-zakladal daňový raj v Luxembursku! Ale zas bez odozvy prijať ovocie svojho správania. A aby toho nebolo dosť, vymyslel super-geniálny nápad „výpalného“ voči neposlušným štátom 250 000 eur za 1 neprijatého imigranta.
