Je zrejmé, že obyvateľom južného Talianska je poriadne horúco. Do domovov sa im tlačia Afričania, ktorí ešte nedávno boli vraj vďační za to, že ich niekto vylovil z vôd mora. Ako sa vskutku zdá, =vďaka= im dlho nevydržala. Likvidujú, čo ich práve napadne, polícia tomu nielen neprihliada, ale nie je ani nikde vidieť (keby šlo o to dať papuču autu, to by bola iná vec). Miesta, ktoré boli donedávna idylické a pohodové, sa menia na vojnovú zónu. Domáci nemajú zbrane, ba kvôli zákonom sa ani nemôžu brániť.
Vo svetle týchto skutočností je ťažké chápať, prečo sme nielen u nás, ale teraz napríklad aj v Maďarsku, denne svedkamivymývania mozgov v tom zmysle, že imigranti sú prínosom, dokonca vraj neškodní ako motýle. Iné vysvetlenie, než - že pár mocných chce vyhladiť Európanov a osadiť kontinent ľahko manipulovateľnými pologramotmi, nás azda ani nenapadá.
Všimnime si zúfalstvo ženy na balkóne, ktorá bude možno zajtra ráno bez domova, pretože jej dom bez opýtania obsadia „mierumilovní“ a „vďační“ utečenci. A bude rada, keď ju predtým neznásilnia...
Kde sú tí, ktorí manipulatívne spievajú rečičky o tom, ako je všetko OK a to „len“ my sme nie rozumní a v duchu zmyslu sebazáchovy „normálni“ – ale nálepkovali nás dobre že nie za extrémistov a radikálov, hoci my poznáme našich (svojich) radikálov alebo extrémistov v SR a okolí... No mnohí nechceli uveriť, že podaktorí politici úmyselne zavádzali.
Nie som nenávistník alebo extrémista (tá troška intuície je skôr darom Ducha sv), trvám na dodržiavaní pravidiel, ktoré máme v Ústave a Brusel nie je mimo prijatých pravidiel či povinností...
