Zachytil som ideu, že pre Európu je nevyhnutnosťou, aby sa vrátila ku kresťanským koreňom. Pri nadmiere čítania sa občas stáva, že nezachytím zdroj ani link, ale aj takáto prostá myšlienka môže mať neskutočný počet chybných výkladov.
Už ten základ: v pôvodnom znení to bolo o židovsko-kresťanských koreňoch. Ale pôvodca musel byť alebo nevzdelanec, prípadne antisemita, pretože prvotný pojem „žid“, „židovstvo“ odvodzovali koncom devätnásteho storočia Sionisti, ktorým išlo o znovu-založenie štátu Izrael (návrat roztrúsených Hebrejov do pôvodnej vlasti) a angličtina ich „korigovala“ prísť s pojmom „žid“ od základného kmeňa slova JUDEA ako jednej časti dvanástich kmeňov Izraela. A aby som nezabudol – máme hebrejský jazyk alias hebrejčinu, a nie židovský jazyk alias židovčinu.
Nech sa už základná idea (v tomto prípade veta z úvodu o nevyhnutnosti návratu E. ku kresťanským koreňom) zdá byť akokoľvek sympatická a dokonca aj logická, nie je jedno, kto s ňou prišiel a prečo.
Ak to bol niekto z cirkvi a naivne očakáva akúsi naivnú „záchranu“ v podobe prílevu nových ovečiek, ktoré so sebou prinesú aj nové zisky a kdesi v druhom slede aj spoločenský či politický vplyv – tak je to vopred choré a hodno takýto pomyselný elán radšej stopnúť.
O čo vlastne ide?
Nie je jedno, ako a čo idete definovať, ako vykladáte zmysel vecí, ako narábate s jednotlivými časťami atď.
Podaktorí si namýšľajú, že návrat ku kresťanským koreňom znamená – napríklad – využiť možný spoločensko-politický vplyv na boj s dekadenciou, zábranu vzrastajúcej rozvodovosti a podobne. Možno ste si nevšimli, o čom píšem. Tie predstavy, ktoré majú niektorí z cirkvi, sa na prvý pohľad zdajú v pohode. Ale hneď, ako som pridával ich ďalšie zámery – azda až teraz spozorniete – ako si kto vysvetľuje, čo je dekadencia, čo je alebo nie je dôvodom rozvodovosti a ďalších či iných problémov – ľahko by sme sa takto dopracovali k tomu, čo si osobne „pracovne“ nazývam „islamizácia“ kresťanstva. Rozdiel medzi kresťanstvom, ktoré pramení z evanjelií (Nového zákona, nezabúdam aj na listy a Zjavenie svätého Jána), ktoré pramení z viery v Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh – na druhej strane pohľad bigotného fundamentalistu, ktorý je profesne cirkevníkom, tak tomu pri pojme kresťanstvo zasvieti „jeho cirkev“ ako inštitúcia, ako organizácia, ktorá zabezpečuje jeho živobytie, jeho zaradenie do spoločnosti ako uznávaného a cteného (ako koho a do akej miery) jedinca…
Náhodným a nezaujatým čitateľom sa možno bude zdať (kto vie, či áno alebo nie) tento „problém“ zbytočným a azda aj opustia čítanie prv, než by si dočítali článok (ste slobodní, takže OK)…
Aby ma nikto neodsudzoval za bludárstvo – netvrdím, že cirkev ako inštitúcia je zbytočná a treba ju zrušiť, ale v pojme „islamizácia“ narážam na to, že je podstatnou chybou namýšľať si, že napodobňovať duchovenstvo v krajinách, kde panuje islamistické (od základu bludné pseudo-náboženstvo, založené na totalitnej ideológii, ktorá zahŕňa totálne všetko okolo života svojich obyvateľov) duchovenstvo – čo je však systém totality a diktatúry, ktorý ani komunisti, nacisti a fašisti – nikdy nedosiahli a obludnosť tohto systému je o to nebezpečnejšia, že tí, ktorí v takýchto režimoch vyrastali od narodenia, si ani nevedia predstaviť iný život…
Ak by teda chcel niekto u nás napodobniť ich systém, a tak zachrániť kresťanstvo, tak vlastne kresťanstvo úplne zahluší, zničí – kresťanstvo je predsa niečím pre naše vnútro, pre naše duše, a nie ako otrocká obruč v podobe totalitnej skomoleniny príkazov, zákazov, nariadení, obmedzení…
Cirkev ako inštitúcia či organizácia – to je predsa „služobnica“ či novodobým jazykom – „servis“ pre svojich členov, nie panstvo duchovenstva, ktorí ti budú za chrbtom stáť a ako nejaký VEĽKÝ BRAT SA POZERÁ – to je absurdná verzia podaktorých ľudí, ktorí základnú myšlienku kresťanstva absolútne nepochopili.
Islamisti vyčítajú kresťanom, že údajne veria v troch bohov, čo mohol vymyslieť iba pseudo-prorok, ktorý načúval našepkávaniu diabla (ak niekto vo svojom živote vraždí, umožní iným znásilňovať, zotročovať, prepadať ostatných inak veriacich, zoberie si za ženu ešte nedospelé dievčatko – tak nech nikto netvrdí, že toto by mohlo byť od Boha!) – kto v siedmom storočí (ale občas to nevedia ani niektorí dnešní ľudia) by mohol „ľahko“ vysvetliť, že Boh je len jeden a TROJICA je iba malé poodhalenie vnútorného života absolútneho boha? ON je len jeden jediný a ľudia budú mať vždy ťažkosti pochopiť, že sa sám slobodne rozhodol vteliť do ľudskej podoby…
Ak by som chcel niečo takzvaným „cirkevníkom“ vyčítať, tak na prvom mieste by to bolo – pre mňa totálne nepochopiteľné – trvanie na platnosti „Starého zákona“. Toto je výplod dávnych pápežov (dnes je už jedno, kto to presadil) – pretože životom, smrťou, zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením PLUS tzv po zoslaní Ducha svätého – končí SZ, síce nie ako samotná súčasť Biblie – ale po uvedenom – ak už niečo potrebujeme, tak sa pozrime do „Nového zákona“ alebo na samotného Pána Ježiša Krista, ktorý je zároveň bohom stvoriteľom aj duchom svätým, už nie na SZ – a je nepochopiteľné, že to „cirkevná vrchnosť“ odmietla uviesť do bežného vnímania…
Mne je v tomto okamihu, keď to píšem, absolútne ukradnuté, či sa niekto bude búriť proti tomu, čo píšem a bude ma vyhlasovať za bludára – ak to kombinujeme s tým, že je tu príliš veľa „zainteresovaných“ jedincov, ktorým vyhovuje, že sú sami v rozpore s vôľou Boha.
Najvypuklejšie je to vidno v otázke ignorovania, že každý človek má anjela strážneho, Boh je tajomne prítomný v každom z nás – takže načo by komu bolo, aby akési duchovenstvo robilo akéhosi strážnika, tútora, ktorý by mi bol „za chrbtom“ a na mňa dohliadal – ak viem, že Boh je stále so mnou a ja sa pred ním neskryjem a prečo aj (?), že mám pomocníka v podobe anjela a tak ďalej…
V tomto svetle videnia podstaty veci mi príde absurdné, aby sa niekto vyhlasoval za kresťana, a pritom kradne ako straka a namýšľa si, že jemu ako kresťanovi to odpustí kňaz a nemusí nič vrátiť… Alebo poslanec NR SR za KDH šíri bludy, neláskavo až nenávistne sa oborí na diskutéra (ak aj diskutér si zaslúži 25 na zadok, kto komu „nabulikal“, že to musí vracať aj s úrokmi?)…
A normálne mi mozog chce z lebky vyskočiť, keď tak sledujem, že mnohí takzvaní „pravoverní“ kresťania a súčasne aj cirkevníci – a čuduj sa svete – ani nedodržujú samotný „Nový zákon“, ale ešte si z neho sem tam čosi vytrhnú, interpretujú si to po svojom a drzo či pyšne si namýšľajú, že Boh akože nič a že v pohode tak budú vystrájať do aleluja. Ak by to nebolo tak odporne hnusné, aj by to vyvolávalo záchvaty smiechu cez slzy… Najvypuklejšie sa to ukázalo v predreferendovom období. Za celý život som nepočul toľko klamstiev, zvráteností, prekrúcania, zlovôle, než z úst bigotných fanatikov, nech sa samozvane nazývajú akokoľvek…
Je až plač vyvolávajúce, ak si mnohí aj vzdelaní „kresťania“ namýšľajú, že to oni sú tí, ktorí bojujú za kresťanstvo – pričom držia imaginárny revolver pri hlave… Dalo by sa povedať, že sú páchateľmi hriechu proti Duchu svätému, pretože opovážlivé spoliehanie sa na milosrdenstvo božie je nezmyselné. Ale oni si to vôbec neuvedomujú – podobne ako alkoholik (ožran, notorik), ktorý si musí dať svoje čučo a ani ho netrkne, že si ubližuje.
Ale posuňme sa o krok ďalej – teraz si predstavme, že „toto kresťanstvo“ má čeliť islamistom, ak by sa tu v Európe usadili migranti z mohamedánskych krajín? Mnohí z takýchto akože-kresťanov by boli prví, ktorí by konvertovali na bludárske mohamedánstvo, pretože by iba prevliekli tričko – ich vnútro by bolo rovnaké.
Stručne si to popíšme – ak niekto nemá jasno v tom, čo je láska, sloboda, zodpovednosť, vľúdnosť, vôľa Boha (Lásky) atď – tak iba tie povrchnosti a balast, v ktorom žil, vymení za iný balast a povrchnosť – vlastne iba formálno-vonkajšková zmena – nič v hĺbke a o výške ani nechyroval.
Aby som sa nevypisoval do nemoty a neunavoval – ak by to niekto myslel životne vážne (obvykle sa zvykne používať frazeologický zvrat „smrteľne vážne“) s návratom ku kresťanským koreňom, musel by vskutku od podlahy – takže, nekradni, ak si už ukradol, musíš to vrátiť a neber do úvahy, že ktosi ti hovorí, že nemusíš, lebo on za teba nebude zodpovedať pred Bohom (áno, pán premiér, nestačí iba birmovka, to ste dobre pochopili).
A takto by sme mohli postupovať aj s ostatnými vecami, ktoré sú súčasťou kresťanstva – no najviac vypuklé nedostatky máme s pojmom „láska“…
Pravá LÁSKA nechce a nežiada nič iné, než aby zdieľala nepodmienečne všetko, čo má, s niekým iným. V takom zdieľaní je jej MÚDROSŤ. Ak má ale zdieľanie byť z lásky, musí sa diať na základe slobody alias slobodnej voľby zdieľať a navzájom si opätovať túto lásku a jej zdieľanie.
A mohli by ste konečne zahodiť zamieňanie si sexu s láskou – sex je iba malou súčasťou – ani nepreceňovať ani nepodceňovať… Človek je súčasťou 3 zložiek – tela, mysle, duše – takže je OK zosúladenie všetkých troch, aby došlo k harmónii (kto miluje, miluje aj telom aj mysľou aj dušou)… Vaša duša chce prežívať najkrásnejšiu lásku, akú si viete predstaviť. To je jej túžbou, cieľom. Duša chce cítiť. Nechce iba vedieť. Všetko už vie, avšak rozumovo. Duša chce zakúšať seba samu, chce prežívať svoju skúsenosť…
Návrat ku kresťanstvu? To je návrat k Bohu v nás, v našom vnútri – a to by pre dnes stačilo…
