Ak sa nič nezmení a náznaky vývoja si pôjdu svojím smerom, a to bez nášho vedomého usmernenia, o „Západe“ sa budú naši potomkovia učiť iba ako o čomsi, čo kedysi bolo, ale už toho niet. Podobne ako kedysi Rímska ríša alebo bývalé kolónie UK.
Nerobme si ilúzie o súčasnosti – politici, ktorí nás zastupujú v rôznych častiach Európy, radi riešia také veci, ktoré sa týkajú rôznych tlakov väčšiny v spoločnosti, ale tak, aby mali akú takú istotu, že budú znova o štyri či päť rokov zvolení.
Dôležité veci, akými sú obrana štátu (bezpečnosť vnútorná aj vonkajšia), ochrana rodiny, zachovanie práva na vieru alebo samostatné myslenie (s apelom na nelikvidovanie iných vierovyznaní alebo filozoficko-kultúrnych postojov) – to sa akosi nenosí, lebo to v prvom rade neprináša politické body do volieb a je s tým iba oštara… Mám dokonca podozrenie, že si tá ktorá strana najprv urobí prieskum, aby vedela, čo je v kurze a čo sa im hodí.
Výdobytky demokracie a vedecko-technologický rozvoj globalizovaných spoločností má jednu vážnu nevýhodu – ľudia akoby zabúdali na prirodzený demografický dorast a niet nič horšieho, ak sa nájdu špekulanti, ktorí si namýšľajú, že to nahradia imigrantmi.
Prečo? Je ľahšie nevydávať primerané prostriedky na podporu prirodzeného demografického dorastu – a politickí borci by to radi riešili doplnkom zvonka. Čo tam proti zdravému rozumu! Prachy sú prachy, to sa vie!
Netreba byť slepý – je stále málo tých ľudí, ktorí vedia rozlíšiť, ktorí hypotetickí migranti by dokázali rešpektovať všeobecný úzus o rovnocennosti vyznaní alebo postojov, alebo ktorí sú skrytou hrozbou pre svoju náklonnosť na radikalizmus islamistov. Ako niekomu vysvetliť, že nezmieriteľný islamista je horší od pandémie Ebola, AIDS, MERS? Aj v prípade týchto chorôb pacient zomiera na bežný zápal plúc či nejakú bezvýznamnú chorobu, lebo telo je oslabené a nevie sa ubrániť.
Islamistickí radikáli či extrémisti sa správajú ako partizánske gerily, prípadne čakajú ticho na svoju príležitosť ako už spomínané choroby – keď sa organizmus oslabí.
Len veľmi ťažko sa vysvetľuje, že kombinácia – súčasný sekularizmus, štedrá sociálna starostlivosť, bežná potratovosť, takzvaný multikulturalizmus a vedecko-technologický globalizmus – to dohromady môže byť dobrým podhubím pre kultúrno-civilizačnú samovraždu.
Už sme tak „zmagorení“ našim mierovým spolunažívaním, že sme si nevšimli, že nie je pravdou, že všetky kultúry a civilizácie sú si seberovné. My všeobecne premieňame naše želanie za realitu.
Je podvodom dávať ich na jednu úroveň – podobne ako keby sme tvrdili, že vlci a ovce sú si seberovní – nie sú. Vlk je predátor a ovca je v potravinovom reťazci dobrým žrádlom. Svet nie je postavený na tom, či pozerám televíziu a konzumujem rozprávky a výmysly mediálnych autorov. Nechceme vidieť, že žiť život indiána v pralese nie je porovnateľný s inžinierom v atómovej elektrárni. Zjednodušenia zostávajú vždy iba zjednodušeniami.
Povedzme si to na rovinu. Na svete existujú desiatky či stovky rôznych foriem náboženstiev, vierovyznaní, filozofických smerov a najrôznejších súborov postojov. Väčšina z nich sa naučili spolunažívať, tolerovať, a to bez toho, aby sa navzájom likvidovali. Až na jednu jedinú výnimku: islamisti majú vo svojej „posvätnej“ knihe príkaz likvidovať inak zmýšľajúcich, príkaz získať ostatných na svoju stranu dovolenými aj nedovolenými praktikami a obzvlášť kruto sa vyrovnávajú so svojimi „odpadlíkmi“. Ak niekto ignoruje túto skutočnosť, koleduje si o svoj zánik.
Všetky tie výdobytky novoveku – problematika ľudských práv a všetko, čo s tým súvisí, to bolo položené na vzájomnej tolerancii – ale čo s tým, ak do toho vkomponujeme nezmieriteľný prvok islamizmu? Možno do omrzenia opakovať, že toto sú skúsenosti 13 storočí, a nie akási novinka…
„Západ“ zostane Západom len vtedy, ak prestane zatvárať oči pred krutou realitou. A konečne bude trvať na svojej podstate. „Ži a nechaj žiť“ – a pridajme aj naše – „Mor ho!“
