Vedieť

Preťažkými chvíľami,
zubami aj nechtami,
no krev z očí rinie sa
a tvár divne kriví sa.

S vervou, sťa hrdina
neprijímam úskalia,
napichnem to na klát,
všetku hordu útrap.

Zapálená iskra je,
keď povonku rušno je;
opatrným treba byť,
ešte stále chceme žiť!

A lámka do ruky
v kŕčoch sa túli
i zavše prestane,
úľavou toť nesnie.

A z toho mám sen,
cez noc i cez deň
a už viem vidieť,
čo uvidieť chcem vedieť.