Nenávisť je nenásytná, nevie prestať, vie len rásť, zvyšovať apetít a rozširovať záber. Dnes nenávidia suseda, politického rivala, etnikum, zajtra sociálnu skupinu, náboženskú komunitu, inštitúciu, funkciu, pozajtra národ. Dnes ani zajtra sa ma nenáviť nemusí týkať, ale neviem, či sa pozajtra neocitnem medzi nenávidenými. Je to skoro istota. Nebudem voliť ten zoznam kandidátov, v ktorom sú ľudia vyznačujúci sa posledné roky nenávisťou k hocikomu. V rámci sebaobrany. Našťastie, ani sa to nesnažili skrývať, nie je problém identifikovať ich.
Sľubom nezarmútiš. Väčšina sľubov znie na prvé počutie nádejne. Ale keď nezapojím kritickú časť rozumu, neodlíšim sľuby hodnoverné a jalové. Celý svet sa borí s nárastom cien energií, potravín, nedostatkom čipov, zmenou klímy. Keď niekto v rámci ekonomického, politického a manažérskeho sveta absolútne bezvýznamný, hoci v rámci Slovenska zdanlivo dôležitý naznačuje, že súcití s dôsledkom rastu cien potravín a energií na populáciu, tak akoby sľuboval, že to zmení k lepšiemu. Ak by na to bol nejaký účinný recept, taký človek by už bol navrhnutý aspoň na dve Nobelove ceny. Nebudem voliť zoznam na ktorom sú ľudia predstierajúci, že sú spasitelia.
Platí prezumpcia neviny aj keď pri niektorých opakovaných obvineniach sa to akceptuje ťažšie. Za posledné roky je trestne stíhaných viac ľudí z predchádzajúcich volebných období. Je zaujímavé, že sa zhromaždili v dvoch zoznamoch kandidátov. Byť trestne stíhaný ešte neznamená odsúdenie, ale pri tej vysokej koncentrácii je veľmi pravdepodobné, že aspoň niektoré skončia pred súdom a odsúdením. Pokiaľ sa nevyjasní ako to vlastne je, tak môj hlas by mohol spôsobiť problémy. Budú po zvolení z parlamentu, vlády, ministerstiev odchádzať politici do nápravných zariadení? Nechcem zažiť tú hanbu, že zvolím ľudí zo zoznamu plného nespoľahlivých jedincov. Lebo od nich sa mohli nakaziť aj ostatní.
Politici idú do volieb preto, aby získali moc a mohli riadiť krajinu. Spravovať krajinu je ťažšie ako zvládať rodinný rozpočet. Ak skupinka politikov musí už v priebehu prípravy na voľby meniť a dopĺňať vlastné nosné slogany na bilboardoch, pretože pri ich vymýšľaní nedomysleli ich obsah a dosah, ako môžem veriť, že dokážu spravovať štát. Nevedia domyslieť následky podstatných téz predvolebnej kampane. Keď by som im dal hlas, tak som rovnaký, neviem domyslieť následky svojich myšlienok. Takýchto zaraďujeme do skupiny nedospelých. Počkám s odovzdaním hlasu vo voľbách až dospejú. Ak vôbec.
Všetci chceme žiť v dospelej spoločnosti, kde je poriadok, veci fungujú, inštitúcie slúžia, parlament prijíma zákony zlepšujúce život. Dospelú spoločnosť musia riadiť dospelí ľudia. Dospelými nenazývam tých, ktorí miesto spolupráce a hľadania najlepších riešení strácajú čas hádkami, nadávaním si, handrkovaním, presadzovaním svojich požiadaviek nie po dohode ale na úkor partnerov. Dospelí nie sú tí politici, ktorí nemajú rešpekt jeden k druhému, ktorí v minulosti neukázali, že vedia kooperovať. Dospelí nie sú tí, ktorí vo viacerých posledných volebných obdobiach nemysleli na zveľadenie dedičstva zanechaného našim deťom, ale len na naháňanie preferencií a lajkov na sociálnych sieťach.
Všetci ktorí propagujú viac štátu, ktorý sa postará sú podozriví. V súkromnej sfére sa nekradne, do štátnych firiem sa dajú nominovať priatelia a príbuzní, štátne firmy na rozdiel od súkromných sa dajú dojiť. Viac štátu pomôže len tým, čo to deklarujú, ale nie obyvateľstvu. Štát nech sa stará výlučne o sociálne, vzdelanostne a ekonomicky slabších, všetci ostatní sa o seba postarajú lepšie sami. Ako sa štát vie starať vidíme na školstve, zdravotníctve, justícii, v radoch na poštách, na rozpadajúcich sa mostoch, 50 rokov nedokončenej diaľnici a v plesnivých zdravotníckych zariadeniach.
Som lekár zo záchranky a občas prídem k nehode s hromadným postihnutím osôb. Je tam viac postihnutých, niektorí z nich sú zranení, iní len preľaknutí. Musím veľmi rýchle vytriediť tých, čo potrebujú pomoc okamžite, tých, čo nejaký čas počkajú, prípadne na skupinu úplne bez zranení. Postupujem systematicky, napriek tomu, že tí najľahšie zranení majú najviac síl kričať a volať o pomoc. Viem, že najväčšiu šancu na prežitie majú tichí, s najťažšími poraneniami, keď ich nájdem včas a dostanú odbornú pomoc prednostne. Pred voľbami si budem všímať tých, čo najviac kričia, najhlasnejšie sa dožadujú mojej pozornosti, ale ich prednostnou voľbou by som ublížil. Hlavne tým, ktorí zbytočne a neadekvátne na seba neupozorňujú a aj svojmu svedomiu.
Na zváženie je voľba tých, ktorí vidia väčšiu prioritu v pár medveďoch ako v narastajúcom štátnom dlhu, alebo v 300 000 Slovákoch v zahraničí, ktorí by pri návrate určite významne zmenili úroveň a kultúru na 300 000 pozíciách v súkromnej a štátnej sfére. Určite sú viac konkurencieschopní ako hociktorých 600 000 domácich, ktorí neboli v zahraničí dlhšie ako 2 týždne dovolenky. Nebudem voliť takých, ktorí sa roky snažili diskutovať a presadzovať absolútne nedôležité drobnosti, pretože nemajú kapacitu na to, aby riešili problémy, ktoré sa dotýkajú celého národa. To isté platí o „kultúrnych vojnách“. Interupcie sú hrozná vec, ale ani boj proti nim, ani boj za slobodu rozhodovania tehotných žien nie sú dôležitejšie ako skostnatenosť školstva.
Na každom zozname kandidátov do volieb do Národnej rady sú rôzne charaktery, vyberiem si ten zoznam, na ktorom je čo najmenej politikov opísaných v predchádzajúcich riadkoch. Aj keď mi je trochu ľúto tých, ktorí sú pre mňa voliteľní na nevoliteľnom zozname. Som v dôchodkovom veku, máme s manželkou deti a vnúčatá. Keby sme s nimi nemali zhodné názory, tak by som ich vypočul a volil nie svoje predstavy, ale ich budúcnosť. Preto si dovolím požiadať všetkých, ktorí majú starších a starých rodičov, aby ich požiadali o voľbu v prospech mladých a vzdelaných, ktorí tu budú žiť po voľbách dlhšie ako rodičia a starí rodičia. Aby starí nevolili sebecky.
