zároveň nočnou morou samospráv a zariadením s podobou potemkinovskej dediny. Výhodou vyššieho veku skôr ako človek začne zabúdať je historická skúsenosť. Zažil som obdobie šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď po Bratislave jazdila tzv. „opilecká sanitka“ s dvomi vodičmi-sanitármi. Pozbieraných opilcov z ulice vozila do záchytnej stanice pre opilcov, kde slúžila zdravotná sestra a po vytriezvení zaplatili symbolický poplatok v cene cca 1 l vína. Párkrát sa stalo, že prehliadli poranenia hlavy a opilec v záchytke zomrel na krvácanie do mozgu, zastavenie dýchania alebo zadusenie žalúdočným obsahom. Vzniklo nariadenie, že opilec s poruchou vedomia z ulice bude záchrannou službou dopravený do nemocnice kde absolvoval vyšetrenie a po vylúčení možných komplikácií bol sanitkou prevezený do záchytky na vyspatie. V nemocnici ho vyšetril lekár na centrálnom príjme, neurológ a chirurg alebo aj obaja, absolvoval kompletné vyšetrenie krvi a rtg hlavy, neskôr aj CT vyšetrenie mozgu. Zdravotná poisťovňa z daní nás všetkých za vyšetrenie, záchranku a prevozovú sanitku zaplatila rádove stovky €. Na druhý deň opilec zaplatil, ak mu ostalo, okolo 20 € za nocľah v záchytke. Záchranná služba dnes ošetrí a väčšinou aj prevezie do nemocnice na Slovensku za rok okolo 50 000 opilcov (každá druhá posádka záchranky raz za deň). Prevoz do nemocnice je často len z toho dôvodu, aby sme nedostali toho istého človeka ako ďalší výjazd o pol hodiny na inú adresu, alebo aby s ním nebolo viac práce keď padne do cesty autu. Môj osobný rekord je ten istý opilec počas jedného dňa trikrát – Strakova ulica, prevoz na Kramáre, o 2 h Hviezdoslavove námestie ponechaný na mieste a o ďalšie 3 h na Bezručovej ulici.
Som presvedčený, že záchytka je len plytvanie prostriedkami na udržiavanie priestoru – nájomné, upratovanie, svietenie, personál za pár drobných neistej tržby. Človek evidentne pod vplyvom alkoholu môže mať skryté život ohrozujúce poranenia mozgu, vnútorné krvácanie, ochorenia ako cukrovka, porážka, infarkt. Ak nechceme riskovať úmrtie, musí byť vyšetrený. Keď už je v nemocnici niekoľko hodín na vyšetrení a robí tam problémy správaním, agresivitou, vulgárnosťou, nech tam ešte pár hodín ostane a prispeje na všetky náklady aj z vlastných zdrojov, nielen z našich daní. Diskusia môže byť o tom, či zaplatí všetko, alebo len 10-50%. Platba musí byť zrealizovaná okamžitým opatrením, nie cestou súdu. Existujú verejné práce, exekúcia, zníženie sociálnych dávok. V každom prípade nebude mať za čo piť nasledujúce dni, týždne. Keď chce sumu za vyšetrenia a pobyt v nemocnici zdravotná poisťovňa získať teraz, musí to ísť cestou súdu. Treba právnikov, budú opakované odvolávanie a na vymoženie 1 000 € budú potrebné súdne trovy 10 000 €. Ten chudák opilec nikdy nebude mať z čoho zaplatiť okrem zdravotných nákladov aj súdne trovy. Preto to poisťovne nerobia, prerobili by ešte viac. Musíme vyvinúť tlak na zmenu legislatívy. Politici nám evidentne nepomôžu, lebo akékoľvek obmedzenie alkoholikov, verejných aj skrytých by znamenalo stratu tretiny voličov. Takáto prax by ale motivovala aj priateľov a príbuzných, aby sa o svojho opilca postarali svojpomocne. Stačí človeka ležiaceho na ulici s výparmi alkoholu v dychu osloviť. Pokiaľ nejakým spôsobom reaguje na oslovenie a má rohovkový reflex (zovretie očného viečka po dotyku na prednej stene oka), nehrozí zadusenie zvratkami. Po oslovení chorý človek povie, že je chorý. Opilec zavrčí, vypýta si pohárik, vyprosí si vyrušovanie. Dá sa skoro vždy rozlíšiť vplyv alkoholu od choroby. Závislému od alkoholu stačí pomôcť s chôdzou aby sa upratal z verejného priestoru a uložiť ho do stabilizovanej polohy na boku. Týmto jednoduchým spôsobom by sme vedeli ušetriť za rok na ošetrovaní záchrannou službou a vyšetreniami na urgentoch sumu, za ktorú by sa dala postaviť celkom slušná nemocnica. Jedna každý rok.
