Nech mi odpustia tí, ktorí chodia na preventívne prehliadky, nechodia k obvodnému lekárovi a špecialistovi viac ako raz ročne a na CT vyšetrenie najviac raz za 5 rokov. Všetky čísla v tomto texte sú len približné. V každej menovanej skupine nech je česť výnimkám, prosím o prepáčenie, nie je to nič osobné. Zdravotníkov je viac než 100 000 a ako druhá najväčšia skupina po občanoch tvoria 2,1% z populácie. Potenciálnych pacientov je viac ako 5 miliónov (97% populácie), ďalšie skupiny ako zamestnanci zdravotníckych úradov, poisťovní a poslanci rôznych stupňov sú počtom len v desatinách percent. Viem, že politici majú najväčší vplyv na zdravotníctvo, ale keby sa 97% postavilo, domáhalo, žiadalo a trvalo na splnení cieľov, aj politici by to museli realizovať. Len tých 97% musí mať realistické a vedecky správne požiadavky. O tom bude reč. Uvedomujem si, že chcieť aby sa ľudia pred tým, než sa stanú pacientami začali správať racionálne je sci fi, ale som idealista a skúste snívať so mnou.
Čo trápi pacientov: málo peňazí v systéme a nedostatok personálu ich trápi len preto, že sa o tom píše. Skutočne ich trápi dlhé čakanie na vyšetrenia, nevrlosť a neochota zdravotníkov, nechutné prostredie a strava v zdravotníckych zariadeniach, nedostatočná starostlivosť, potreba doplatkov, neinformovanie o zdravotnom stave zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom a mnohé iné. Prvý výskyt civilizačných ochorení (cukrovka, vysoký tlak krvi, ischemická choroba srdca, mozgové príhody) je o 10-15 rokov skorší ako vo vyspelých európskych krajinách. Všetci fajčiari a obézni budú tvrdiť, že za to môže nezdravé ovzdušie, ale za zdravotný stav z 80% zodpovedá vlastný spôsob života dotyčného človeka.
V USA posledných 20 rokov klesá úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia o 4% ročne napriek tomu, že stúpol priemerný vek o 5 rokov a obyvateľstvo starne. Pritom ich životný štýl nie je práve ideálom. U nás je to naopak.
Dnešná generácia vo veku nad 50 rokov je zdravotne stratená, ale keby rodičia začali viesť svojím príkladom deti k správnemu spôsobu života, tak o 30 rokov by sme cítili zmenu. Stačí 150 minút pohybu týždenne, nepriberať, nesoliť, vyvážená strava čo do tukov, cukrov a bielkovín, pol kila ovocia a zeleniny denne a mať jednu aktivitu na odbúravanie stresu. Nedostatok času je výhovorka, lebo pár minút denne v mladosti mi ušetrí hodiny strávené v čakárňach doktorov, týždne v nemocniciach a aj nekonečno na cintoríne. Preventívna prehliadka raz za 2 roky (stomatológ, očný, urológ, gynekológ, všeobecný) ušetrí trvalé následky, zdravotné telesné a psychické obmedzenia, doplatky za lieky. Choroby z prechladnutia vrátane teploty nepotrebujú návštevu lekára prvé tri dni, dovtedy to väčšinou pominie spontánne. Problémy zo zažívaním netreba riešiť ďalším zaťažovaním žalúdka nápojmi, liekmi ale zastavením príjmu tekutín a potravy na 6-12 h. Po tomto čase sa väčšina problémov stratí sama. Bolesti chrbta netreba riešiť dožadovaním sa CT vyšetrenia, pretože raz zistené deformity chrbtice sa už nikdy nestratia, ďalšie zbytočné opakované vyšetrenia len ukradnú termín akútnemu pacientovi, ktorý bude čakať dlhšie na diagnózu, operáciu, uzdravenie. Tým akútnym môžete byť vy. Ťažkosti ktoré sa pravidelne opakujú a boli raz vyšetrené nepatria na urgentný príjem v nemocnici, ale v pracovnej dobe k zmluvnému lekárovi. Mierne zvýšenie horného krvného tlaku o 20-30, alebo dolného o 10-20 nepotrebuje privolanie záchranky, len užitie doplnkovej dávky užívaného lieku a hodinu času stráveného v kľude samoty bez rušivých príbuzných, televízie. Prípadne aj dávku lieku na ukľudnenie, ktorý sa podľa mojich skúseností nachádza skoro v každej domácnosti. Neobíditeľnou rekvizitou zdravého života je ovládanie základov prvej pomoci, ktorá poskytnutá včas, ešte pred príchodom záchranky zabráni trvalým následkom. Zdravotníkov viac nebude, lebo rýchlejšie ako absolventov zdravotníckych škôl pribúda starých a chorých. Keď si ľudia nebudú pomáhať najprv sami, nebude lepšie. Na 50 obyvateľov pripadá približne jeden zdravotník rôzneho vzdelania a kompetencií, ale na jedného raneného, alebo s náhlym ochorením pripadá niekoľko rodinných príslušníkov, susedov, priateľov.
Pokiaľ sa nezmierime s myšlienkou, že zdravotníctvo neuzdravuje, len úspešne, menej úspešne lieči už vzniknuté problémy, tak nebude lepšie. Určite je účinnejšie vzniku problémov zabrániť, alebo ich začiatok aspoň posunúť do neskoršieho veku. Uvedomujem si, že asi nezačneme od zajtra všetci chodiť pravidelne na preventívne prehliadky a len v nevyhnutných prípadoch na urgent. Keď ale chceme, aby nám zdravotníctvo pomohlo vtedy, keď to nevyhnutne potrebujeme, musíme zo svojich prehnaných požiadaviek zľaviť. Idealistická a nerealistická predstava „čo keby“ je nesmierne lákavá a realizácia by určite pomohla zdravotníctvu aj nám všetkým.
