Riaditelia neziskoviek si už v kanceláriách vešajú obrazy Che Guevaru. Na ministerstve sa bude opäť rozhodovať o personálnych otázkach malých nemocníc, o tom, komu sa prenajme bufet alebo ktorý súkromný lekár tam smie mať svoju ambulanciu.
Štart neziskoviek: chátrajúci majetok a dlhy
Prečo bolo potrebné meniť zákon o neziskovkách? Smer argumentuje:
Štát vložil do neziskoviek majetok, a má preto právo rozhodovať, čo sa v nich deje.
Spoluzakladateľom 23 neziskoviek bol pred siedmimi či piatimi rokmi štát. Vložil do nich majetok, ktorý však v tej chvíli prestal byť majetkom štátu a stal sa majetkom neziskovej organizácie. Majetok bol zvyčajne v katastrofálnom stave: desaťročia do týchto nemocníc štát nič neinvestoval a keď už nezvládal ich riadenie, tak sa ich zbavil transformáciou na neziskovky. Okrem zatekajúcich striech, rozpadajúcich sa budov a zastaraného prístrojového vybavenia dostali neziskovky ešte jeden darček do vienka: zadlženosť.
Neziskovky museli zo dňa na deň vyrovnať hospodárenie. Začali investovať do schátraného majetku. Za tie roky ho zveľadili, získali sponzorov, granty, vložili doň zdroje z eurofondov. Dnes je to teda iný majetok než pred piatimi či siedmimi rokmi. A tak tu zrazu prichádza štát a hovorí: fajn, dokázali ste to, čo štát nevedel. A teraz by ste nám to mohli celé vrátiť naspäť. Nech to môžeme zase zhumpľovať. Biznisplán porovnateľný s Gottwaldovým znárodnením.
Správna rada má mať zloženie "zodpovedajúce pomeru majetku štátu vloženého do takejto organizácie." Z diskusie, ktorú viedli poslanci na zdravotníckom výbore, musím povedať, že predkladatelia ani koaliční poslanci nechápu rozdiel medzi neziskovou organizáciou a obchodnou spoločnosťou typu s.r.o. alebo a.s.
Dnes nie je problém v tom, že by štát nevedel, čo sa v neziskovkách deje a nemohol ich ovplyvniť. Štát má svojich zástupcov v správnych radách nemocníc. Nominanti štátu boli - pokiaľ viem - s jednou jedinou výnimkou akceptovaní vo všetkých nemocniciach. Tou výnimkou je prípad pľúcneho sanatória Zobor. Ministerstvo navrhlo do správnej rady Jozefa Valockého, poslanca NR SR za Smer-SD a zhodou okolností aj riaditeľa fakultnej nemocnice v Nitre. Inými slovami, riaditeľa konkurenčného zdravotníckeho zariadenia v tom istom meste. To sa doterajšej správnej rade Zoboru zdalo trochu silnou kávou, Valockého nomináciu odmietla a požiadala ministerstvo zdravotníctva, aby navrhlo niekoho iného.
Poslanecká aktivita: retroaktivita
Poslanec Valocký situáciu vyriešil tak, že spolu s kolegom Madejom predložili poslanecký návrh zákona, ktorým sa môže stať členom správnej rady kedykoľvek, keď tak ministerstvo rozhodne. Zákon je retroaktívny, pretože riadnym členom správnych rád predčasne ukončí ich mandát ku koncu februára 2010. Ak ho náš národne mysliaci sociálne cítiaci prezident podpíše, skončí zrejme na ústavnom súde. Na túto námietku zaznel v parlamentnej rozprave takýto koaličný klinec:
Ako môže opozícia hovoriť, že zákon je očividne protiústavný, keď Ústavnoprávny výbor parlamentu tvrdí, že nie je?
Je to odzbrojujúca argumentácia. Áno, uvedený výbor, v ktorom má vládna koalícia väčšinu, zákon odobril. A to napriek upozorneniam kolegu Gábora Gála na očividný rozpor s Ústavou SR. Nečudo, spomedzi prítomných koaličných poslancov sa právnickým vzdelaním mohla pochváliť len jedna zástupkyňa ľudu.
Na retroaktivitu - a teda protiústavnosť - takejto zmeny poukázalo začiatkom roka ministerstvo spravodlivosti. Vláda preto zrušila úlohu vypracovať takýto zákon. Nemala však námietky voči iniciatívnemu návrhu Valocký/Madej, poslancov za Smer. 18. novembra 2009 ho odporúčala parlamentu schváliť. Zákon i pravdepodobné porušenie Ústavy SR je tak zodpovednosťou vládnej koalície, osobitne strany Smer.
Motivácia: privatizácia
A teraz k motivácii. Prečo by malo byť pre poslanca Valockého lákavé byť v správnej rade neziskovky Zobor? Médiá priniesli špekulácie, že má vraj zálusk na kaštieľ v Lefantovciach, v ktorom neziskovka poskytuje sociálne služby. Novela zákona totiž umožňuje, aby sa majetok mohol vrátiť naspäť štátu. A odtiaľ je len krôčik k jeho označeniu za nadbytočný a k následnému odpredaju. Schválená novela totiž dláždi cestu k privatizácii v réžii Smeru, vraj sociálnej demokracie.
