Dnes sa však Európska únia nachádza na rázcestí a čelí skúškam, ktoré podľa jej kritikov nezvláda. Je teda tento projekt už mŕtvy a prežitý, alebo má budúcnosť?
Predovšetkým treba povedať, že pred utečeneckou krízou v roku 2015 bola únia v omnoho lepšej kondícii ako v súčasnosti. Odlišný pohľad tzv. „starých“ krajín a tých „nových“ na riešenie prívalov utečencov odhalil vnútorné napätia v EÚ. K tomu pripočítajme rozdielne pohľady členských štátov na sankcie voči Rusku za okupáciu Krymu a vojnu na východe Ukrajiny. Nezabudnime ani na hybridnú vojnu vedenú obnovenou ruskou imperiálnou propagandou na území európskych štátov. Aby toho nebolo málo, jeden z najsilnejších a najbohatších štátov únie - Veľká Británia po referende ovplyvnenom populistami začala svoj proces odchodu z EÚ. V súčasnosti teda čelíme skúškam zrelosti a schopnosti EÚ odolávať týmto výzvam.
Ako je na tom Slovensko, krajina, ktorá je len 13 rokov v elitnom klube? Premiér Fico podal žalobu voči Európskej únii za kvóty na imigrantov a medzitým potajme utečencov pašuje do našich záchytných táborov. Neveríte? Opýtajte sa v Humennom alebo Gabčíkove. Richard Sulík zase pripravuje plány na voľnejšie usporiadanie vzťahov v EÚ. Slovenská tajná služba vo svojej poslednej správe pre parlament stroho skonštatovala, že zachytáva nárast aktivít ruskej propagandy v snahe ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. A odborníci považujú Slovensko za krajinu s druhým najväčším ruským vplyvom v rámci strednej Európy. Ak k tomu pripočítajme skutočnosť, že zrejme od roku 2020 nemôžeme počítať s ďalšími eurofondami. Vyzerá to teda tak, že pozícia Slovenska v rámci EÚ sa pozvoľna oslabuje.
Otázkou ale je, že ak nie EÚ, tak čo je alternatívou pre Slovensko? Neutralita, slovenská koruna, či nebodaj pozícia vazala Putinovského Ruska? Na to sme stále nepočuli odpoveď ani od premiéra Fica, ani od lídra opozície Sulíka. Vstupom do Európskej únie dalo Slovensko pred 13 rokmi jasne najavo, že sa považuje za súčasť európskeho civilizačného priestoru. A tam by malo aj zostať.
Naším cieľom musí zostať upevňovanie vzájomnej jednoty členských štátov EÚ dovnútra i navonok. Potrebujeme zároveň udržiavať a prehlbovať čo najlepšie vzťahy s našimi susedmi v rámci V4 – Poľskom, Českom a Maďarskom, s ktorými nás spájajú spoločné problémy aj pohľad na ich riešenie. Ale našou absolútnou prioritou musí zostať udržanie Slovenska ako súčasti spolupracujúceho jadra členských štátov EÚ. A ak by v dôsledku krízy došlo k najhoršiemu a EÚ by sa vnútorne delila na viac rýchlostnú, niet dôvodu, aby sme sa nedržali silných a bohatších štátov. Máme na to všetky predpoklady – Schengen aj euro.
Blúznenie o Putinovi, neutralite či nezávislosti od EÚ vedie v konečnom dôsledku k oslabeniu postavenia Slovenska a jeho priamemu ohrozeniu. Iba spoločne v rámci EÚ dokážeme čeliť výzvam, ktoré nás ohrozujú.
Autor je predsedom strany ŠANCA.
Ak sa Vám blog páčil, hlasujte zaň na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
