Európska komisia medzitým pokračuje v skúmaní dôkazov o vážnom porušení zásad a hodnôt EÚ. Výsledkom môžu byť sankcie vrátane pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ. Vilomeniny maďarského premiéra Viktora Orbána už nemohol Brusel ďalej mlčky tolerovať. Ide o nezáväznú rezolúciu, vo veci musí v konečnom dôsledku jednomyseľne rozhodnúť Rada EÚ. Pri súčasnej impotencii európskych štruktúr možno zostane výkrikom do tmy, ale nepodceňoval by som ju.
Z Budapešti samozrejme prišla nervózna reakcia, ktorá rezolúciu hodnotí ako najnovší politický útok voči Maďarsku. Vláda za ňou vidí tlak v súvislosti s neochotou prijímať utečencov. Komunikuje samozrejme do vnútra krajiny, ktorú čakajú na jeseň parlamentné voľby a premiér Orbán ako „odvážny ochranca ľudu“ by v nich rád opäť raz zvíťazil. Rezolúcia Európskeho parlamentu je však o niečom inom. Poukazuje na rozsiahlu korupciu pri využívaní eurofondov v Maďarsku, na snahu o štátnu kontrolu občianských združení, nadácií a aktivít, na zasahovanie do akademických práv a slobôd, na zámer zatvárať univerzity. O tom samozrejme už maďarská vláda cudne mlčí.
Ešte zaujímavejšie ako Orbánové silácke reči sú postoje slovenských politických špičiek k tejto kauze. Postoj slovenského premiéra a hlasovanie našich europoslancov totiž veľa vypovedá o našej budúcej politickej orientácii. A to stojí za zamyslenie. Návrh predložila frakcia sociálnych demokratov a liberálov, podporila ju aj časť Európskej ľudovej strany, ktorej členom je i strana FIDESZ maďarského premiéra. ZA hlasovali 4 europoslanci zo SMERu a dvaja z bývalej SDKÚ, Kukan a Štefanec. Je nesmierne zaujímavé, že kým europoslanci SMERu za rezolúciu hlasovali, ich šéf a slovenský priemiér Fico sa zdržal komentárov a strčil hlavu do piesku. Poľsko, ktoré už malo s Európskou komisiou pre zásahy do nezávislosti prokuratúry, médií a obmedzovanie občianských slobôd prednedávnom potýčky, sa „solidárne“ zastalo Maďarska. Ale Fico zostal ticho.
Pritom žaloba na EÚ pre imigrantov, silná protibruselská rétorika a rozkrádanie eurofondov cez spriaznené firmy nie sú slovenskému premiérovi až tak vzdialené. Ale tu sa naplno prejavila slovenská „Jánošíkovská“ zahraničná politika Ficovského typu. Doma burácajúci a odvážny hrdina v Bruseli radšej mlčí. Aj keď je „machovský“ štýl vládnutia premiéra Orbána Ficovi blízky, predsa si netrúfol sa otvorene zastať Maďarov. To by si to rozhádzal s európskymi socialistami, ktorých už aj tak podráždil tou zbytočnou žalobou. A tak radšej jeho europoslanci boli ZA. No a do toho aj jeho koaličný partner z vlády Most-Híd (europoslanec Nagy hlasoval proti) sa dlhodobo neúspešne podkladá Orbánovmu FIDESZu. Tento „maďarský guláš“ sadol SMERu riadne na žalúdok.
Ešte zábavnejšie je sledovať, ako hlasovali PROTI europoslanci súčasných slovenských opozičných strán. Okrem Pála Csákyho z SMK, ktoré viaže hlboké spojenectvo s FIDESZom, boli proti aj Sulík (SaS), obaja KDHáci Záborska a Mikolášik, ale aj OĽANO - NOVA v zastúpení tandemu Škripek - Žitňanská. Pre vnímavého pozorovateľa je to pripomenutím, že táto rodiaca sa domáca opozičná alternatíva je ešte protibruselskejšia ako Fico!
Európsky parlament Maďarsku odkázal, že už ďalej nestrpí v členskej krajine postupné budovanie diktatúry namierenej proti demokracii a proti EÚ. Premiér Orbán sa už dávnejšie vidí v Putinovskej politike, nie nadarmo má dnes ruská propaganda zo všetkých krajín EÚ jeden z najväčších vplyvov práve v Maďarsku. Aj Putin likviduje a kontroluje tretí sektor, vládne autokraticky a deštruuje právny štát. Pre Slovensko je toto poučením, že ak sme do elitného klubu EÚ pred 13 rokmi vstúpili, musíme dodržiavať pravidlá. Samozrejme nie so sklopenou hlavou, ale v partnerskej spolupráci.
