Lenže ambulancie sa týchto peňazí dobrovoľne vzdať nehodlali, a našli tisíc a jeden inovatívnych spôsobov, ako ich od pacienta dostať. Rovnako stúpol i apetít farmaceutických firiem, ktoré sa vystrábili z rán utŕžených za Zajaca. Už na konci prvej Ficovej vlády ľudia v hotovosti doplácali v ambulanciách a na liekoch o 60 percent viac ako v čase Zajacových dvaciek. Navrhol som vtedy zaviesť strop spoluúčasti, "10 eur, ani o cent viac".
Vtedajší minister Raši povedal, že asi chcem zaviesť nejaké poplatky v zdravotníctve, lebo veď ináč je všetko bezplatné. Na jednej zábavnej tlačovke ukázal, že štatistici zahŕňajú do súkromných výdavkov v zdravotníctve aj predaje harmančekových čajov či kondómov. Nie je však ochrana ako ochrana.
Za Radičovej vlády sme menej vtipkovali a zaviedli sme ochranný limit spoluúčasti na lieky pre dôchodcov a ZŤP. Bola to prvá vláda, ktorá pripustila, že jestvuje problém a začala skúmať poplatkovú realitu v zdravotníctve. V spolupráci s VÚC, komorami, profesnými združeniami, pacientskymi organizáciami i mimovládkami. Návrh zákona, ktorý by v poplatkovom eldoráde urobil poriadok, sme však už nestihli.
Prišiel pád vlády a vrátili sa tí s "bezplatnosťou", ktorí problém poplatkov naďalej nevidia/nechcú vidieť.
Po dvoch rokoch Ficovej vlády však zafúkalo z iného konca. Minister Kažimír uvažuje, že zavedie registračné pokladnice do ambulancií. Šéf jedného lekárskeho združenia mu odkázal, že neverí, že chce z ambulancií urobiť hypermarkety. Teda už nie obchod so zdravím, ale rovno hypermarkety, tak to je gól!
SMER s reguláciou poplatkov nevie urobiť nič, tak aspoň ich chce zdaniť. Áno, je tu silný predpoklad daňových únikov pri dnešnom systéme príjmových pokladničných dokladov, vraj sa akosi "zle evidujú".
Osobne nemám voči registračným pokladniciam nič. Vyberanie čudných poplatkov za diskutabilné služby (založenie karty pri prvej návšteve, klimatizácia v čakárni, napichnutie infúzie a tak podobne, čo akože nie je hradené z verejného zdravotného poistenia), zväčša nectí vzťah pacient - lekár. Len jedným dychom treba povedať, že plán na registračné pokladnice je priznaním SMERu, že bezplatné zdravotníctvo zlyhalo.
Nerieši to však zásadný problém: za čo a prečo pacient dopláca?
Prečo mu to nepoistí jeho poisťovňa?
V januári som bol v Holandsku a študoval som ich zdravotný systém, s ktorým sú pacienti najspokojnejší v celej Európe. Tam sa v hotovosti v ambulanciách neplatí nič. Lekár sa venuje pacientovi a pošle faktúru poisťovni, tá preplatí lekárovi jeho služby a ďalšia komunikácia už prebieha medzi pacientom a poisťovňou. Podľa jeho poistného plánu môže pacientovi vzniknúť povinnosť niečo za administratívu alebo nadštandard doplatiť. Rieši sa to v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia. No čo poviete? Lekári nech sa venujú pacientom a nie pokladničným bločkom, poisťovne nech platia za pacientov a pacienti, nech si sami v poistnom pláne vyberú za čo, kedy a koľko chcú doplácať. A všetci budú spokojní.
Ak sa vám článok páčil, podporte ho, prosím, na vybrali.sme.sk.
